výstavu venovanú tejto zaujímavej žene a jej skutočnému i románovému osudu. Podujatie pripravilo SNM – Múzeum Betliar v spolupráci so SNM – Spišským múzeom v Levoči. Vstupné: 3 €/zľavnené 2 €.
20. august 2011 (sobota), 17.00 – 18.30 hod., hrad Krásna Hôrka
Kreatívne na hrade Krásna Hôrka
Prázdninová tvorivá dielňa pre malých aj veľkých v priestoroch Gotického paláca na hrade Krásna Hôrka. Tentoraz si spolu vytvoríme pozdravy a pohľadnice z ručného papiera, pohľadnicového kartónu a kreatívnych nálepiek a stužiek. Svoje dielka si samozrejme môžete vziať so sebou domov. Vstupné: 2 € (v cene je zahrnutý materiál na tvorivé dielne).
20. august 2011 (sobota), 19.00 – 20.00 hod., hrad Krásna Hôrka
Večerná prehliadka výstavy Levočská biela pani v maďarskom jazyku
Prehliadka pútavej a jedinečnej multimediálnej výstavy, ktorú pripravilo SNM – Múzeum Betliar v spolupráci so Spišským múzeom v Levoči.
Ako to v skutočnosti s Levočskou bielou paňou bolo? Z akých dôvodov ju uväznili a popravili? Čo je legenda a čo skutočnosť? Čo o nej prezrádzajú jej listy z cesty za vidinou vrátenia majetkov, ktorá sa v skutočnosti stala cestou na popravisko? Kde ležia jej telesné pozostatky? Pootvorte brány hradu Krásna Hôrka a spoznajte pravdivý príbeh Juliany Korponayovej – ženy, ktorá raz za jediný bozk zradila krajinu, druhý raz za túto krajinu obetovala svoju mladú hlavu. Prostredníctvom výstavy sa prenesieme do obdobia protihabsburských stavovských povstaní Františka II. Rákócziho, ním obsadenej a cisárskymi vojskami obliehanej Levoče. V piatich, za sebou nasledujúcich miestnostiach stredného hradu, tzv. Rákócziho traktu, sa pred návštevníkmi odvíja príbeh lásky a zrady Juliany Gécziovej – Korponayovej a kapitána mesta Levoče a zároveň i pána hradu Krásna Hôrka, baróna Štefana Andrássyho. Nevšednú prezentáciu prostredníctvom zbierkových predmetov z desiatich slovenských a maďarských múzeí dopĺňajú vzácnosti fondov slovenských a maďarských archívov – overená kópia Satmárskeho mieru, listina o omilostení Štefana Andrássyho, testament jeho manželky Žofie Serédyovej, či listina s podmienkami kapitulácie mesta Levoče. Výstavou Vás prevedie jej spoluautorka a kurátorka Mgr. Silvia Lörinčíková. Vstupné: 3 €/zľavnené 2 €.
21. august 2011 (nedeľa), 16.00 – 18.00 hod., kaštieľ Betliar
Kreatívne v kaštieli Betliar
Prázdninová tvorivá dielňa pre malých aj veľkých spojená s miniprehliadkou kaštieľa Betliar. Tentoraz si pozrieme výrobky zo skla a vitráže v expozícii kaštieľa v Betliari a porozprávame sa o spôsoboch opracovávania skla. V tvorivej dielni sa naučíme maľovať hrnčeky a svietniky vitrážovou technikou. Vstupné: 2 € (v cene je zahrnutý materiál na tvorivé dielne a malé občerstvenie).
21. august 2011 (nedeľa), 16.00 – 18.00 hod., kaštieľ Betliar
Promenádny koncert pod magnóliou
Príďte stráviť nedeľný podvečer do nádherného historického parku pri kaštieli Betliar v sprievode hudobnej skupiny Triász v zložení Ivana Rusňáková (spev), Arpád Farkaš (klávesy), Norbert Fabián (klávesy). Čaká na Vás množstvo príjemných melódií, džezových štandardov a známych hitov. V prípade nepriaznivého počasia sa koncert presunie do Rodinnej galérie v kaštieli Betliar. Vstup voľný.
21. august 2011 (nedeľa), 20.00 hod., kaštieľ Betliar
Večerná prehliadka kaštieľa Betliar
Vstupné: 5,50 €/ zľavnené 4 €. Tešíme sa na Vás!
Mgr. Lenka Bischof
{gallery}kultura/hrad/leto{/gallery}
{jcomments on}
streda, 17 august 2011 11:43
Bohatá ponuka Múzea Betliar pre prázdninujúcich, turistov i stálych návštevníkov na tretí augustový týždeň Doporučený
Napísal(a) Mgr. Lenka Bischof
Na koniec prázdnin Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar nielen pre žiakov a študentov pripravilo pestrý program. Svedčí o tom i informácia, ktorú nám poskytla pani Mgr. Lenka Bischof a ktorú vám dávame na vedomie i využitie.
19. august 2011 (piatok), 17.30 a 18.30 hod., hrad Krásna Hôrka
Oživená legenda
Poznáte Levočskú bielu pani? Ak áno, tak Vás iste zaujme dramatizácia príbehu Juliany Korponayovej z pera Móra Jókaiho, ktorá sa bude odohrávať priamo na hrade Krásna Hôrka v priestoroch Rákoczyho traktu, kde môžete vzhliadnuť aj nádhernú multimediálnu
Zverejnené v
Betliar
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-