postaral kapitán Miloš Gallo.
Odhlásením Vyšného Opátskeho zo súťaže nám žreb v nasledujúcom kole udelil voľno a tak aj ďalší zápas sme odohrali pred domácimi divákmi. V zápase s Gemerskou Hôrkou sa nám ale nepodarilo bodovať naplno a po remíze 0:0 to bola prvá aj posledná strata bodov v domácom prostredí. Výsledok 6:0 z Kokšov-Bakše nám neurobil dobré meno a mrzí, no podivné okolnosti zápasu a neprimerane agresívna hra domácich s následným zranením našich hráčov predurčoval takýto výsledok. Od tohto momentu vo zvyšných piatich kolách naše mužstvo už neokúsilo trpkosť prehry, keď sa 4-krát tešili z výhry a raz z remízy. Derby zápasy s Betliarom mali vždy svoju atmosféru a náboj, no tohto roku to nebolo to pravé orechové, nakoľko súper dorazil v okyptenej zostave a v snahe inkasovať čo najmenej, toho veľa futbalového neukázal. O tri góly v jeho sieti sa postarali Milko a Miloš Gallo skóroval dvakrát. K poslednému mužstvu súťaže do Budimíra hráči cestovali s jasným
cieľom vyhrať a bodovať naplno. Kvalitu na ihrisku odzrkadľuje aj výsledok 1:5 v náš prospech, keď úspešnými strelcami gólov boli Gere, Chochol, Mészner a Miloš Gallo 2-krát. V nasledujúcom kole sa u nás predstavil nováčik z Ďurkova, ktorý na jar predvádzal dobré výkony. V kvalitnom zápase a po dobrom výkone domácich body ostali doma. Na výsledku 3:1 majú zásluhu strelci gólov Milko, Fecko, Chochol. V druhom domácom dvojzápase sa nám do cesty postavil súper z Turne, ktorý bol o tri body pred nami na vedúcej priečke. Víťazstvom 3:2 sa nám ale podarilo tento bodový rozdiel zmazať a to hlavne po dobrom výkone v prvom polčase. Góly dávali tradiční strelci Miloš Gallo 2-krát a Boris Milko. Pred posledným kolom na pôde Košickej Novej Vsi bolo jasné, že keď tam neprehráme, staneme sa víťazmi súťaže. V oklieštenej zostave no s odhodlaním získať potrebný bod hráči nastúpili na posledných 90 minút sezóny. Zápas sa vyvíjal priaznivo, keď misky váh v náš prospech naklonil po polhodine hry gólom Július Benedik. Súper sa snažil výsledok otočiť, no dobrý taktický výkon a húževnatá obrana Gemerskej Polomy mu to nedovolila. Až 6 minút pred koncom súper vyrovnal na 1:1. Do konca zápasu sme však už neinkasovali a po záverečnom hvizde vypukla na ihrisku naša nefalšovaná a neskrývaná radosť.
Nemalú zásluhu na tomto výsledku majú aj polomskí fans, ktorí počas celého zápasu skandovali a povzbudzovali naše mužstvo k potrebnému zisku bodu. Počas celej jari sme sa pohybovali na druhom až štvrtom mieste v tabuľke a až v záverečnom kole sme sa vyšvihli do čela tabuľky. V posledných kolách sa tréneri museli postupne zaobísť bez kľúčových hráčov mužstva. Pre zranenie postupne vypadli Maroš Gallo, Rastislav Greško, Dano Grác a pre červenú kartu Marchevský. Aj napriek tomuto hendikepu hráči dokázali bodovať a doviesť súťaž do víťazného konca. Veľká vďaka patrí Michalovi Feckovi, ktorý na posledné zápasy dochádzal pravidelne zo Švajčiarska, ako keby to bolo z Čiernej Lehoty. Jeho prístup pomohol naštartovať aj ostatných hráčov. Vyzdvihnúť chcem aj kapitána a najlepšieho strelca Miloša Galla, ktorému sa strelecky darilo a jeho góly znamenali pre nás dôležité body. V dobrej streleckej forme sa ukázal aj útočník Boris Milko. Defenzívnych hráčov na čele s brankárom Štefanom Mišinom musím pochváliť za dobre organizovanú obrannú činnosť s malým počtom obdržaných gólov počas celej sezóny. Pre našu obec i futbalový klub je víťazstvo v tejto súťaži obrovský úspech, ktorý v súčasnosti možno ani nedokážeme oceniť. Až s odstupom rokov sa možno ukáže, čo táto generácia hráčov v skutočnosti dokázala, pretože takýto výsledok sa nerodí každý deň.
O tento úspech sa zaslúžili hráči: Š. Mišina, S. Paliha, Ľ. Hatvaník, M. Chochol, D. Grac, R. Greško, P. Lipták, D. Kakalejčík, M. Kováč, M. Marchevský, B. Rupp, P. Gere, Mar. Gallo, M. Mészner, M. Ďuriček, J. Benedik, M. Fecko, Mil. Gallo, K. Šubovič, B. Milko, Z. Greško, P. Šimon, M. Boroš.
Funkcionári: predseda klubu Ján Chanas, tréneri M. Ferenc a J. Benedik, vedúci mužstva S. Chochol, M. Sklenár správca športového areálu M. Vais a aj všetci usporiadatelia domácich zápasov.
Každý menovaný si zaslúži za svoju prácu poďakovanie a uznanie.
Tréneri M. Ferenc, J. Benedik
POZNÁMKA MG: Súčasťou spomínaného kádra boli aj futbalisti Š. Tomášik a T. Novek.































__________________________________________________

Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-