Martina Chrapánová si dokázala splniť sen každého športovca – zúčastniť sa olympijských hier. Stala sa tak priekopníčkou olympizmu z mesta Revúca, okresu i Gemera. Svoju športovú cestu začala ako mnohé deti v siedmich rokoch na zjazdových lyžiach, ale čoskoro sa rozhodla pre biatlon. Bežecké lyže dostala pod stromček a prvé pretekárske umenie si otestovala v pretekoch v letnom biatlone v kategórii 10 ročných. Presne 14 rokov trvala jej cesta z revúckych lúk a strelnice na vysnívané olympijské hry. Základný športový rozvoj absolvovala v školskom športovom stredisku biatlonu v Lubeníku, ktoré založil v roku 2000 riaditeľ základnej školy Dr.Vladimír Gažúr. Pod vedením trénerov Dušana a Milana Chrapána sa postupne prebojovala na popredné miesta v slovenských rebríčkoch s túžbou získať reprezentačný dres. Trpezlivosť, húževnatosť a skromnosť – to sú najdôležitejšie vlastnosti Martiny. I keď medaily z národných majstrovstiev vo vitríne utešene pribúdali, tá najcennejšia, za titul majstra Slovenska chýbala až do roku 2010.
Najlepšie umiestnenia:
Majstrovstvá sveta 2007 Martell – 13.miesto, rýchlostné preteky, kat. kadetky
Majstrovstvá sveta 2008 Ruhpolding – 11. miesto, stíhacie preteky, kat. kadetky
Majstrovstvá sveta 2012 Ruhpolding – 42. miesto, vytrvalostné preteky, kat. ženy
Majstrovstvá sveta 2011, 2012, 2013 – 8. miesto, štafetové preteky, kat. ženy
Majstrovstvá Európy 2008 Ufa – 14. miesto, vytrvalostné preteky, kat. juniorky
Majstrovstvá Európy 2012 Osrblie – 13. miesto, stíhacie preteky, kat. ženy
Majstrovstvá Európy 2013 Bansko – 9. miesto, vytrvalostné preteky, kat. ženy
Zimná svetová univerziáda 2011 Erzerum – 13. miesto, stíhacie preteky
Zimná svetová univerziáda 2013 Trentino – 4. miesto, vytrvalostné preteky
9. miesto, rýchlostné preteky
Medzinárodné majstrovstvá Čiech na kolieskových lyžiach 1. a 2. miesto v r. 2010
Majstrovstvá sveta na kolieskových lyžiach 2011– 11. miesto, rýchlostné preteky
Majstrovstvá Slovenska: 2 x 1. miesto
6 x 2. miesto
13 x 3. miesto
Veľké ciele sa skladajú z tisíc maličkostí. Všetky musia do seba zapadnúť v správny čas ako skladačka. Nám, priaznivcom biatlonu a všetkým členom klubu sa dostalo radostnej odmeny. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa postupne na tejto mozaike úspechov podieľali svojím úsilím, brigádami, nespočetnými výletmi za snehom, pretekmi a podporou. Pre tých najmladších členov klubu je to šteklivá výzva, reálna možnosť snívať svoj veľký sen o bielej olympiáde.
Blahoželáme Martina, prajeme Ti šťastnú cestu do Soči, veľa radosti, zdravia a športových úspechov!
Priaznivci Klubu biatlonu Magnezit Revúca
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-