Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR v týchto dňoch sprostredkoval k získaniu titulu Územie s trvalo udržateľným turizmom pre Národný park Muránska planina cennú informáciu, ktorú uverejňuje stránka Maj Gemer v doslovnom znení. Pre svoj medzinárodný význam istotne zaujme nielen čitateľov Gemera, ale aj ostatných regiónov Slovenska: Správa Národného parku Muránska planina - rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia SR získala Chartu pre trvalo udržateľný turizmus. Muránska planina sa tak stáva prvým oceneným územím nielen na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát. Túto prestížnu medzinárodnú cenu udeľuje Federácia
dňoch oslávil Národný park Muránska planina aj 15. výročie existencie. Pripomenuli si ho aj za prítomnosti ministra životného prostredia SR Petra Žigu na stretnutí 4.10.2012 v sedle Krátke - Chlípavica. „Muránska planina je prvým oceneným územím nielen u nás na Slovensku, ale v celej oblasti Karpát. Stáva sa tým inšpiratívnym príkladom pre celú oblasť strednej a východnej Európy. Verím, že sa tu aj naďalej bude dariť úspešne rozvíjať turizmus tak, aby ochrana prírody a sociálno-ekonomický rozvoj miestnej komunity zostali v rovnováhe,“ povedal dnes minister Peter Žiga.
„Budeme podporovať a rozvíjať predovšetkým náš jedinečný projekt Huculskej magistrály,“ dodal riaditeľ Národného parku Muránska planina Milan Boroš.
Slovensko je krajina s mimoriadnymi podmienkami pre rozvoj turizmu. Turistov najviac priťahujú chránené územia, najmä národné parky.
„Medzi podporou cestovného ruchu a zachovaním prírodných hodnôt chránených oblastí však musí vládnuť rovnováha,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Príkladom takejto rovnováhy je podľa Federácie národných parkov práve Muránska planina. Preto získala ako v poradí stoprvý národný park osvedčenie Európskej charty pre trvalo udržateľný cestovný ruch v chránených oblastiach. Muránska planina je aj napriek rozvoju turizmu jedným z našich najzachovalejších chránených území. Môže sa pochváliť mimoriadne vysokou rozmanitosťou všetkých zložiek prírody a veľkým potenciálom pre rozvoj trvalo udržateľného turizmu.
Európska charta vychádza z Dohovoru o biologickej diverzite. Ten podpísali na Summite v Rio de Janeiro, Brazília, v roku 1992. Európska charta sa snaží podporiť správy chránených oblastí, aby zaviedli postup spoločne s miestnymi investormi na rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu vo vnútri a okolo chráneného územia. Proces je teda založený na zapojení záujmových skupín a ich vzájomnej spolupráci.Rezortná organizácia Ministerstva životného prostredia - Štátna ochrana prírody SR na území národných parkov organizačne riadi a zabezpečuje starostlivosť o tieto územia. Slovensko má 9 národných parkov: Tatranský národný park(1949), Pieninský národný park (1967), Národný park Nízke Tatry (1978), Národný park Slovenský raj (1988), Národný park Malá Fatra (1988), Národný park Poloniny (1997), Národný park Muránska planina(1998), Národný park Veľká Fatra (2002) a Národný park Slovenský kras (2002).
OK MŽP SR
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-