Na súvislosti Vami publikovanej fotografie z Čiernej Lehoty nedokážem celkom presne odpovedať. Možno Norbert Pokorný po Slovensku cestoval, alebo bol tam za prácou. Zhotovoval miestopisné pohľadnice na objednávku pre miestnych obchodníkov, ktorí ich potom predávali. To môže byť tento prípad."
Pán Hromčík sa ma ešte v spomínanom liste pýtal, či sa niekde v okolí nenašli niektoré objekty v kostoloch, ktoré by niesli stopy po umeleckých prácach spomínaného akademického maliara. Najlepšou odborníčkou na túto tému na hornom Gemeri je pani Edita Kušnierová. Na moju otázku reagovala síce hneď, ale bez pozitívneho, keď mi odpísala, že od pána Pokorného sa v našich kostoloch doteraz žiadne maľby nenenašli.
Zaujímavou je i tá časť korešpondencie s pánom Hromčíkom, v ktorej mi vysvetlil aj otázku určenia osoby zachytenej na spomínanej pohľadnici. Keď som mu napísal, že náš dobrý znalec histórie Slavošoviec a okolia pán dr. Milan Sajenko usudzuje, že ženskou osobou na pravej strane obrázka je zrejme manželka pán Pokorného, s istotou mi potvrdil, že ona tou osobou nemôže byť, lebo "jeho manželka Františka (rod. Mašková) sa narodila v roku 1878 a bola tmavovlasá. Na pohľadnici je ďaleko mladšia žena a má svetlé vlasy."

Fotografia, ktorá je opatrená dátumom poštovej pečiatky prezentuje roky prvého slovenského štátu. Podľa neho sú pravdepodobné dve možnosti: „Pohľadnicu vyhotovil akademický maliar Norbert Pokorný a môže byť na nej vyfotografovaná jeho najmladšia dcéra Františka (Milena) Pokorná. Ona sa narodila v roku 1912 a mala svetlé vlasy (viď priložený portrét). Alebo ide o ďalšiu možnosť, že pohľadnica je od jeho syna fotografa Norberta Josefa Pokorného a na nej je zachytená jeho manželka."

To ale nemohol potvrdiť, pretože nemá jej podobizeň. Obrátil sa však s týmto problémom listom na Ing. arch. Norberta Pokorného, ktorý žije v Hořepníku a je jediným žijúcim vnukom akademického maliara. Zatiaľ sa mu však neozval. Aj my veríme, že aj táto informácia sa časom objasní.

Nuž, toľko zatiaľ o jednej starej pohľadnici, ktorá poštou zo Slavošoviec (pretože susedná Čierna Lehota poštu nemala a ani doteraz nemá) obišla pekný kúsok nielen Slovenska. Podstatné je, že pre odosielateľa i adresáta mala veľký význam, pretože obsahovala informáciu o tom, ako jeden na druhého vo vtedajšej situácii na seba mysleli a takto sa posmeľovali.
Overovanie rôznych náležitostí súvisiacich s pohľadnicou Čiernej Lehoty z obdobia 30.-40. rokov minulého storočia mi zároveň potvrdili, že takých pohľadníc od pána Pokorného z Tišnova je v tejto obci medzi ostatnými spoluobčanmi viacero. A možno aj inde, všade tam, kde našli svojho adresáta. Všetci si ich s láskou odložili ako spomienky na ľudí, ktorí ich dostali, alebo použili ako posla dobrých správ.

Ondrej Doboš