Dňa 21. januára 2015 v deň 70. výročia oslobodenia Mesto Jelšava a ZO SZPB v Jelšave pripravili spomienkovú slávnosť spojenú s pripomenutím si 70. výročia smrti evanjelického kňaza a protifašistického bojovníka Ladislava Remeteho. Pozvaní hostia, predstavitelia mesta, členovia OV SZPB z Rožňavy, členovia ZO SZPB z Jelšavy, verejnosť a školská mládež si uctili pamiatku oslobodenia mesta, a tým aj ukončenia 2. svetovej vojny v Jelšave položením vencov k pamätníku na Námestí republiky. K účastníkom osláv sa pri pamätnej tabuli Ladislava Remeteho vo dvore evanjelickej a. v. fary prihovoril primátor mesta MVDr. Milan Kolesár. Slávnostné dopoludnie pokračovalo v zasadačke MsÚ Jelšava, kde predseda ZO SZPB pán Karol Szabo pripomenul prítomným udalosti posledných vojnových dní v Jelšave. Hlavnej téme dopoludnia – 70. výročiu tragickej smrti evanjelického kňaza Ladislava Remeteho bola venovaná prezentácia s výkladom historických udalostí pripravená Mgr. T. Strelkovou, riaditeľkou Mestského múzea Jelšava. So zverejnením zatiaľ nepublikovanýchhistorických materiálov vystúpil Mgr. Ondrej Mladší, bývalý primátor mesta. O osobnosti Ladislava Remeteho živo diskutovali a predniesli svoje poznatky aj prítomní členovia OV SZPB. Kto bol tento „malý muž“ (ako ho nazývali), ktorý zorganizoval partizánsku skupinu z územia vtedajšieho Maďarska (Jelšava bola súčasťou Maďarského kráľovstva od roku 1938), sám Maďar, ktorý svojimi myšlienkami a činmi ďaleko predišiel dobu, v ktorej žil. Ladislav Remete pochádzal zo Šoprone, zo židovskej rodiny, ktorá konvertovala do evanjelickej cirkvi. Ako evanjelický katecheta prišiel v roku 1939 do Jelšavy, kde sa stal veľmi obľúbeným organizátorom mládeže , ich voľného času – „jeho mládež“ nazývaná Remeteho Banda spoločne trávila čas na fare. Na výzvu veliteľa partizánskej skupiny z Čiernej Lehoty zorganizoval Jelšavský
partizánsky oddiel. 13. septembra 1944 ako oddiel partizánskej skupiny Sláva, ktorého bol veliteľom a oddiel bol organizovaný ako špionážny oddiel na území Maďarska. Mal dvadsať členov, z toho boli ôsmi členovia Remeteho Bandy. V čase keď Nemci obsadili Jelšavu sa často zdržiaval v horách. 20. decembra 1944 prišiel z jelšavských hôr do mesta na evanjelické služby Božie. Pri vchode do kostola bol zatknutý (napriek tomu, že bol varovaný nepokúsil sa ujsť). Bol väznený na policajnom riaditeľstve v terajšom jelšavskom kaštieli a 27. decembra 1944 bol prijatý do Krajskej väznice v Banskej Bystrici. 09. januára 1945 záznam v knihe hovorí o prepustení domov, v skutočnosti bol odvezený na smrť do vápenky v Nemeckej.
Okolnosti smrti ostali zahalené rúškom tajomstva, hovorí sa o zrade, žiarlivosti, ba až nenávisti. To je aj odpoveď na nevyslovenú otázku, prečo spomíname až teraz...
Zdrojom informácií o živote L. Remeteho bola publikácia jedného z členov Remeteho Bandy K. NANDRÁSKEHO - László Remete. Človek, ktorý prekračoval hranice.
MM Jelšava
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-