Oplatí sa obciam investovať do detských ihrísk, keď vandali poškodzujú ich zostavy?
Napísal(a) Ondrej Doboš - MAJ GEMER
Zničenie detských preliezačiek na Mníšanskej ulici v Jelšave pobúrilo nielen obyvateľov tejto časti mesta, ale aj ľudí, ktorí sa podieľali na vytváraní priestoru na športovanie a využitie voľného času detí. Ako to všetko začalo, kto dal podnet, aby detské ihrisko vzniklo, ako sa pristúpilo k realizácii tejto myšlienky a čo z toho všetkého nakoniec zostalo? Na tieto otázky odpovedá pracovníčka sekretariátu primátora mesta Jelšava Ing. Miroslava Repáková:
„Súčasná doba prináša popri mnohých výdobytkoch aj negatíva. Patrí medzi ne aj zhoršená pohybová kultúra detí. Detské ihriská sú jedným z miest, kde môžu deti tento nedostatok odstraňovať. Zároveň sa ihriská stávajú miestom kontaktu s ostatnými deťmi, rozvíja sa ich osobnosť, myslenie, empatia, kreativita. Poskytujú deťom mnohé možnosti zábavy a rodičom možnosti stretávania sa a odovzdávania si skúseností pri raste svojich ratolestí.
Mesto Jelšava zabezpečuje prostredníctvom svojej organizácie Mestské služby Jelšava údržbu detských ihrísk na území mesta. Podľa finančných možností zabezpečuje aj postupnú výmenu detských zostáv, ktoré musia zodpovedať požiadavkám noriem. Je však nepochopiteľné, že práve detské ihriská sa stávajú terčom útoku vandalov, a ich opätovné obnovenie resp. dovybavenie zbytočne odčerpáva peniaze, ktoré by sa dali použiť užitočnejšie. Negatívnym príkladom je detské ihrisko na Mníšanskej ulici, do ktorého sa mesto rozhodlo zainvestovať na žiadosť obyvateľov ulice. Počiatočné investície do detského ihriska, ktoré zahŕňali úpravy terénu, oplotenie, vybavenie preliezačkami odčerpalo z mestského rozpočtu cca 3 000 Eur. Ihrisko však v takom stave vydržalo veľmi krátky čas. Na opätovnú žiadosť obyvateľov mesto zakúpilo v mesiaci júl 2009 detskú zostavu v hodnote cca 1 000 Eur. A jej stav dnes? Žalostný, detská preliezačka je prakticky nefunkčná, a na to, aby ihrisko spĺňalo svoj účel je potrebné opäť siahnuť do mestskej kasy! Takže sa pýtame – Oplatí sa investovať a kupovať?“
Foto: Ing. Miroslava Repáková
{jcomments on}
Najnovšie od Ondrej Doboš - MAJ GEMER
- Škola zálohovania a triedenia pokračuje na jeseň v piatich mestách - aj v Revúcej
- Čiernolehotský pamätník pripomína historické udalosti SNP na Gemeri
- Navždy odišiel vzácny človek, zaslúžilý člen DPO SR Marián Kapusta
- Seniori zo ZO JDS Revúcka Lehota opäť aktívni
- Na futbalových ihriskách horného Gemera zavládlo ticho, ktoré bude trvať do konca marca 2024


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a