Slavošovský tunel pod Homôlkou sa v ostatných rokoch mnohým z vás predstavuje ako obrovský priestor v podzemí, ktorý ostal tesne pred naplnením pôvodného zámeru, aby spájal náš Gemer železnicou. Zostal však pre dnešok len jedinečnou technickou pamiatkou, ktorá našla svoje uplatnenie vďaka niekoľkým zanietencom ako nevšedný priestor vhodný aj pre hudobné telesá najširšieho žánru. Nový život tunelu vdýchlo v roku 2012, ako sa to aj v brožúre pripravovanej ku koncertu v TUNELI POD HOMôLKOU spomína, Lesné družstvo Slavošovce. Množstvo turistov z blízkeho okolia i širšieho regiónu, ktorí sem vo voľnom čase prichádzajú, aby si prešli celú cestu tunelom z jedného konca na druhý si iste všimli, že po ostatných troch rokoch rôznych úprav sa skultúrnil portál tunela i jeho okolia, ktoré sa premenili na oddychovú zónu. Za ten čas, bez nároku na honorár, pomohli najmä panie Molčanová, Beshirová, Mária Brdárska - Janoška, Peter Farkašovský, ZŠ P. Dobšinského Slavošovce, Betliarske vidly, Spišský výber, SEXIT, Marian Kuľhavý a FEST, Jaroslav Gažo a ARZÉN, Nebeská muzika, Eva Dovcová, Alena Temesiová, Robo Šimko a MASSRIOT, Ján Ambróz – BORIEVKA, Janko Lehotský –MODUS, Peter Nagy – INDIGO, za čo im patrí srdečná vďaka a radi ich v tejto súvislosti spomíname. Aj prostredníctvom nich sa obec Slavošovce a tunel pod Homôlkou pozitívne zviditeľnili vo všetkých kútoch Slovenska. Na záver nezabudnime pripomenúť skvelú akciu - Tretí ročník koncertu V TUNELI POD HOMÔLKOU, venovaný Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému, ktorý sa uskutoční 4. septembra 2015. Začne sa o 10,00 hod. detským predpoludním. DHZO Slavošovce odprezentujú ukážku požiarneho zásahu, o 11.00 hod. divadlo Actores predvedie hru Lindolína a Valentíno. Pripravená je tiež jazda na koni, maľovanie na tvár a iné atrakcie pre najmenších.
Popoludní o 15.00 hod. vystúpi ŠTVORKA (Collegium SDS), o 16.00 Folklórna skupina Revúška. Na 17..00 budú pripravení známi KANDRÁČOVCI s hoťami Monikou Kandráčovou a Máriou Brdárskou. Akýmsi spojovníkom koncertu pred hlavným vystúpením METALINDY s Viktóriou Vojtovou o 20.00 hod. bude Robo Šimko a jeho MASSRIOT. Od 19.00 hod. dajú priestor tiež svojim hosťom, ktorými budú: Eva Dovcová, Raper Woldoo a Peter Zemko.
MG-OD
Slnko nevychádzaj
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Naspäť do krajiny tiel, kde je všetko zmenené,
každú noc ti píšem o tom list.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, zomiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť.
Padá plačúci dážď, stromy kvitnú ináč a
ja stále spomínam.Nádej že ma vnímaš,
že sa mi nesnívaš, umiera až ráno posledná.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Slnko stoj,slnko nevychádzaj
chcem byť s ňou,s mojou láskou
jedinou, kým mi vrazíš meč do očí.
Slnko stoj, slnko neber mi ju
chcem byľ s ňou,s mojou láskou
nezvestnou, nech sa táto noc neskončí.
Neľútostný anjel šípom mi dáva znamenie,
vypršal náš čas už musím ísť...
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-