Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava, Mestské múzeum Jelšava, Mesto Jelšava a Mestský záhradkársky spolok pripravili pre širokú verejnosť nultý ročník Čerešňových dní, ktoré sa konali od 6.7.2012 do 8.7.2012. Táto akcia bola nová a vznikla na počesť Čerešníckeho spolku založeného v roku 1796 – najstarší ovocinársky spolok na území dnešného Slovenska, popredný v celom Uhorsku. V roku 1844 sa v Jelšave uskutočnila prvá výstava ovocia na Slovensku. Jelšava a okolie sa v produkcii ovocia umiestnila v roku 1868 v rámci Uhorska na prvom mieste. K významným zakladateľom spolku patril evanjelický kňaz, polyhistor a organizátor vysťahovalectva Slovákov na Pri tejto príležitosti sme pripravili pre širokú verejnosť pestrý program, ktorý si prišlo pozrieť veľa návštevníkov z Jelšavy a okolia ako aj pozvaní hostia z partnerských miest - Slovenský Komlóš a Nadlak. Súčasťou programu bol odborný seminár, vystúpenie Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka, Folklórnej speváckej skupiny Hrabina, spevácka súťaž detí spievajúcich ovocné pesničky, prezentačná výstava ovocia, gastroprehliadka, evanjelické služby božie a kladenie vencov na hrob P. Valaského.
Odborného seminára sa zaoberal ovocinárstvom v minulosti a súčasnosti a osobnosťou Pavla Valaského. Svoje príspevky prezentovali: Ing. I. Kvetko (MsÚ Revúca) – Podmienky a vznik Jelšavského ovocinárskeho spolku a jeho vplyv na rozvoj ovocinárstva na Gemeri; Ľ. Miklo (predseda MZS Jelšava) – Vznik rozvoj a súčasnosť Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava; Mgr. Ľ. Sobanská (evanjelická farárka, v minulosti dlhodobo pôsobiaca v Jelšave) – Pavol Valaský ako historická osobnosť; Mgr. I. Bojna (evanjelický farár pôsobiaci v Jelšave) – Význam a bohatá činnosť evanjelickej školy v Jelšave; M. Melegová (predsedníčka Organizácia komlóšskych Slovákov) – Pôsobenie P. Valaského v Slovenskom Komlóši; P. Bujtár (stredoškolský profesor) – O činnosti ovocinárstva v Nadlaku.
Speváckej súťaži ovocných pesničiek sa zúčastnilo osem dievčat – žiačok základnej školy. Svoje spevácke výkony podávali za sprievodu Ľudovej hudby primáša Maroša Rusňáka. Porota v zložení: Ing. I. Nemčok – hudobník a predseda poroty, K. Szabo – poslanec MZ Jelšava a E. Bryndzák – hudobník sa zhodli na víťazstve týchto dievčat: 3. miesto – Radka Fantazírová, 2. miesto: Slávka Strihanová, 1. miesto: Simona Fabová a cenu divákov získala Slávka Strihanová.
Do gastroprehliadky sa so svojimi ovocnými sladkosťami mohli zapojiť obyvatelia na základe propagovanej výzvy. Bolo prihlásených 21 pekárenských výrobkov od obyvateliek Jelšavy, okolia, ale aj z partnerského mesta Slovenský Komlóš. Ochutnávka dobrôt mala u návštevníkov veľký ohlas. Návštevníci zvolili tri najchutnejšie výrobky v diváckom hlasovaní: 3. miesto: OZ Jelšavanka – Ovocie v košíčku, 2. miesto: rodina Polomková – Čerešňová „torta“, 1. miesto: OZ Jelšavanka – Kokosovo-čerešňové rezy. Oceneným gratulujeme.
V prezentačných stánkoch propagovali svoju prácu a výrobky OZ Slovenský zväz včelárov, Mestské múzeum Jelšava a Osvetové centrum vyšehradskej kultúry Jelšava. Zapojili sa aj naši partneri zo Slovenského Komlóša – ponúkali komlóšsku klobásu, zavárané čerešne a prezentovali svoje ručné práce.
Do priebehu celej akcie bol zapojený aj priestor dvora Osvetového centra vyšehradskej kultúry Jelšava, kde prebiehala prezentačná výstava ovocia Mestského záhradkárskeho spolku Jelšava, do ktorej prispeli aj návštevníci z Slovenského Komlóša. Bol tu aj zabezpečený pitný režim pre návštevníkov – čerešňová a ovocná limonáda.
Chceli by sme sa poďakovať za pomoc a podporu všetkým, ktorí svojou troškou prispeli k zdarnému priebehu podujatia.
Mgr. Tatiana Strelková
Foto: Jakub Rovný
{gallery}obsah/jelsava/ceresnove{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-