rozvíjanie ďalších pohybových schopností, ako bolo behanie, skákanie, lezenie, nosenie, hádzanie, zápasenie či plávanie, ktoré sa spájali s denným životom pravekých ľudí. Pri tejto činnosti už nachádzame aj korene združovania sa ľudí do určitých športových skupín  - ako vzdialených predchodcov spolkov. Prvú nepotvrdenú správu o spolku v Rožňave máme zo 17. storočia. Bol to strelecký spolok, ktorý mal pre šírenie pohybovej kultúry veľký význam.
 Koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa začali zakladať kultúrne, vzdelávacie a spoločenské spolky, sa aj v Rožňave začal sľubne rozvíjať kultúrny život. Založenie tlačiarne si vynútil divadelný a literárny život, ktorý sa postupne rozvíjal. V roku 1910 bolo v Rožňave úradne zaznamenaných 8 spolkov, v roku 1918 už 13. Prvý spolok, ktorý bol založený v roku 1812, a o ktorom máme konkrétne údaje, bol Spolok milovníkov divadla (Theatrum Kedvelö Társaság). V roku 1831 bol v Rožňave založený Rožňavský besedný spolok (Rozsnyói Társalgási Egylet), prvý vidiecky spolok, ktorý vznikol po výzve Széchenyiho na území celého bývalého Uhorska. Cieľom spolku bolo rozširovanie vzdelanosti, vzbudzovanie a podporovanie vlasteneckých citov a kultúrnych záujmov a poskytovanie možností k šľachetnej zábave. Počet členov spolku sa pohyboval okolo 180. Tento spolok mal vlastnú knižnicu, ktorá bola založená v roku 1903 a takisto vlastnú kolkáreň.
V roku 1894 bol založený Samovzdelávací spolok rožňavských mladých remeselníkov (Rozsnyói Iparosifjak Önképző Egylete), ktorého cieľom bolo vzdelávanie robotníckej mládeže. V roku 1907 mal 130 členov. Zrušený bol roku 1912 a namiesto neho vznikol Protestantský remeselnícky spolok (Protestáns Iparosok Egylete). Tento bol zrušený v roku 1945. Kultúrnym spolkom katolíckych remeselníkov bol Katolícky tovarišský spolok  (Katolikus Legény Egylet), ktorý bol založený v roku 1903. Počet členov v spolku sa pohyboval medzi 290 – 318. Zrušený bol tiež v roku 1945. V roku 1907 v garbiarni Marko robotníci založili Zábavný spolok robotníkov rožňavskej garbiarne (Rozsnyói Börgyári Munkások Mulatsági Egylete). O činnosti tohto spolku vieme veľmi málo.
Od začiatku 20. storočia vyvíjal značnú kultúrnu činnosť aj Rožňavskobanský čitateľský krúžok (“Rozsnyóbányai olvasókör“) a v roku 1913 bol založený MO Odborný spolok obuvníckych a čižmárskych robotníkov a robotníčok Uhorska (Magyarországi Czipész – Csizmadia Munkások és Munkásnök Szakegyesülete), ktorého cieľom bolo šírenie vzdelanosti pomocou prednášok a zriadenej knižnice.
Pre vzdelávanie všetkých spoločenských vrstiev a na šírenie vedeckých poznatkov založili v roku 1904 Rožňavský vzdelávací spolok (Rozsnyói Müvelődési Egyesület). Prednášky usporadúvali každoročne. Spolok bol zrušený roku 1939.

V 60. rokoch 19. storočia sa v Rožňave začal rozvíjať organizovaný športový život. Rozhodujúcim činiteľom bolo zavedenie telesnej výchovy na stredné školy v roku 1861. Športová činnosť mimo škôl bola organizovaná v rámci rožňavských spolkov. Pestovali sa hlavne tieto druhy športu: turistika, šerm, streľba, plávanie, tenis a šachy.
            O existencii spolku Sprchovacia spoločnosť (Zuhany Társaság) máme písomnú správu z roku 1845. O činnosti tohto spolku vieme veľmi málo. Významným krokom pre organizovanejší rozvoj športu v Rožňave bolo založenie Spoločnosť slanského kúpaliska (Sajó fürdö társulat) v roku 1860. Tento spolok bol založený na podnet miestneho lekára dr. Antala Kissa, zakladateľa mestskej aleje. V roku 1863 sa v Rožňave zakladá Poľovnícky spolok (Vadásztársulat). Na podnet členov tohoto spolku sa v roku 1874 založil Rožňavský strelecký spolok (Rozsnyói lövész egylet). O dva roky neskôr došlo k zlúčeniu Spoločnosti slanského kúpaliska a plavárne a Rožňavského streleckého spolku. U bohatých mešťanov prichádza do módy krasokorčuľovanie začiatkom 70. rokov 19. storočia a na podnet toho v roku 1876 sa zakladá Rožňavský krasokorčuliarsky spolok (Rozsnyói korcsolyázó egylet).
V roku 1910 priaznivci tenisového športu zakladajú tzv. Rožňavskú lawn – tenisovú spoločnosť (A rozsnyói Lawn – tenisz társaság), ktorej činnosť prerušila prvá svetová vojna. Rožňava v tomto období mala dva tenisové kurty. Tenis tu mal dobrú úroveň. Najstarším pestovaným športom v Rožňave bola turistika, ale jej vyznávači nemali dlho jednotné organizačné vedenie. V roku 1873 vzniká Uhorský karpatský spolok (Magyarországi Kárpát-egyesület - MKE), ktorý sa zameriaval predovšetkým na organizovanie turistiky na Spiši (Kežmarok, Spišská Nová Ves, Poprad, Levoča a ďalšie) a vytváral predpoklady pre pestovanie turistiky vo Vysokých Tatrách. Impulzom na založenie tohto spolku je článok Dr. Mateja Slávika z Dobšinej, uverejnený v rožňavských novinách Sajó-Vidék   a Rozsnyó Híradó v apríli 1909. Prípravný výbor spolku mal začať svoju činnosť 9. mája 1909, ale sa presunul na rok 1910, nakoľko vznikli rozpory členov o tom, či vstúpiť do dobre prosperujúceho Karpatského turistického spolku alebo do Maďarského turistického spolku. Rozhodlo sa pre Karpatský turistický spolok, pretože aj bez založenia svojej odbočky v Rožňave urobil veľmi veľa v prospech popularizácie a v prospech turistiky v meste a okolí. V jednej vtedajšej pozvánke sa píše: „Turistický zväz dal do plánov viac výletov. Vedenie v Rožňave, Rimavskej Sobote, Dobšinej a v Jelšave spustí tento plán. Turistické plány z RV sú: Vysoké Tatry, Zádiel, Silická ľadová jaskyňa, jazero na Uhornej, Jaskyňa v Agteleku, Dobšinská ľadová jaskyňa, Volovec, Turecká a Muránsky hrad. Tohto výletu sa môžu zúčastniť nielen členovia, ale aj ostatní. Podľa prianí a počtu ľudí sa to môže hocikedy uskutočniť. Prihlasovať sa môžete u horára Pauchly Rezso, alebo u učiteľa gymnázia Pásztora Mihályho, alebo u sekretárky. Bolo by dobré, keby ste sa čím skôr prihlásili, aby to bolo čím skôr uskutočnené.“
Nakoľko v Rožňave sa prejavovali záujmy aj o iné športy, tak sa 22. októbra 1910 zišiel prípravný výbor aj s pozvanými členmi do veľkej sály mestského domu, aby sa založil nový športový spolok. Schválené stanovy uvádzajú úradný názov tohto spolku ako Rožňavský športový spolok (Rozsnyói Sport Egylet) so sídlom v Rožňave. Za predsedu tohto spolku bol zvolený mešťanosta Rožňavy Dr. Jozef Pósch. Na zakladajúcom zhromaždení bolo schválené uznesenie o vytvorení týchto športových oddielov: oddiel telesnej výchovy a atletiky – vedúci Aurel Bartsch; oddiel korčuľovania – vedúci oddielu dr. Andrej Pasteiner;  oddiel sánkarov – vedúci Mikuláš Komorossy;  oddiel šermu – vedúci dr. Leopold Straussz. 
Pod podporným vedením cvičiteľa profesora Ladislava Váryho sa záujemci o telesné cvičenia a gymnastiku schádzali v telocvični gymnázia. Avšak Rožňavský športový spolok po ročnom pôsobení zaniká na základe skutočnosti, že v jeho stanovách bolo schválené, že „členom môže sa stať iba muž, ktorý prekročil 17. rok svojho veku, kým zakladajúcim a podporujúcim členom môžu sa stať aj ženy“ tzn., že prvý športový klub v Rožňave neprijímal do svojich radov mládež, neposkytoval jej možnosť telesného cvičenia a športovania a takisto ani ženám.  Keďže šport bez mládeže nie je možný, tak samozrejme to netrvalo dlho. Hlavným dôvodom zániku tohto spolku bol však nedostatok finančných prostriedkov.

Popularita telovýchovy a športu narastala každým rokom. Hlavne medzi učňovskou mládežou a mladými robotníkmi. Mládež nútila vedúcich činiteľov, aby sa telovýchova a šport organizovali v rámci telovýchovných spolkov. Preto v roku 1913 založili Telovýchovný krúžok rožňavskej remeselníckej a obchodníckej mládeže (Rozsnyói Iparos és Kereskedő Ifjak Tornaköre):
„Telocvičný klub – RIKIT (Rozsnyói Iparos és Kereskedő Ifjak Testgyakorlóköré) sa zrodil v katolíckom združení, ale svoje veci si rieši samostatne. 10teho tohto mesiaca sa zorganizovalo zasadnutie na čele s Lóska Belom, aby sa oboznámili s novými upravenými pravidlami, s ktorými každý súhlasil. Tieto základné pravidlá sa poslali aj ministrovi vnútra na schválenie. Pokladníka čiastočne zastupuje Kemény Gejza. Tento novovzniknutý spolok začal svoje cvičenia nacvičovať v katolíckom gymnáziu. Bolo by veľmi výhodné, ak by tento klub sponzorovalo mesto, aby sa vedel postaviť na nohy a ukotvil ho. Bude sa konať zbierka na tento klub, pretože si zaslúži propagáciu. A dúfame, že bude aj očakávaný výsledok, aby už aj mesto malo svoj vlastný športový klub.“ Jeho prvým predsedom sa stal Vojtech Lóska, profesor katolíckeho hlavného gymnázia v Rožňave. Veľkú pomoc a podporu tomuto telovýchovnému krúžku poskytovali miestne gymnáziá – požičiavali telocvične, miestnosti i športové náradie. Jeho členovia hrávali pravidelne futbalové zápasy s mužstvami miestnych gymnázií, pestovali gymnastiku, atletiku, šerm i streľbu.
Toľko o známej i menej známej histórii telovýchovných a športových spolkovv Rožňave v 19. a začiatkom 20. storočia. Ich činnosť mala veľký význam pre ďalší rozvoj telesnej výchovy, športu a iných pohybových aktivít a do určitej miery môžeme povedať, že ich utilitárny spôsob telesnej výchovy pretrváva dodnes, nakoľko určitý základ telesnej výchovy je potrebný, ba priam nevyhnutný pre život každého človeka.
Bc. Marek Székely

{jcomments on}