Klenovec (9)
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka po štyridsiaty štvrtýkrát
Napísal(a) S. Zvarová
Obec Klenovec, Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote – kultúrna inštitúcia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s o. z. RODON Klenovec organizujú v dňoch 23. – 25. júna 2023 Gemersko-malohontské folklórne slávnosti – Klenovská rontouka, ktoré sa budú konať v obci Klenovec. Po 44. krát si priaznivci ľudového umenia môžu všetkými zmyslami vychutnať ľudové tradície našich predkov.
Od 16:00 Vás privíta jarmočná nálada ľudových remeselníkov, ale aj niečo zo súčasného umenia. Gastronomické špeciality pripravujú vo dvoroch: Klenovskom, U Bencov, U starých mám, U Lenky, v Heligonkárskom. Tvorivé dielne s remeselnými majstrami si môžu vyskúšať malí aj veľkí v Remeselnej škole. Pri Múzeu súkenníctva a gubárstva v parku Vás budú od 16:00 svojimi spomienkami a aktivitami sprevádzať gubár Ján Fotta a bača Pavel Kvietok, s inštrumentalistom Drahomírom Dalošom. Čo jarmok ponúka Vám na jarmočnej scéne predstaví Viktor Brádňanský.
Pozvánka na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry do Klenovca
Napísal(a) SZ
Gemersko-malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote pozýva na vzdelávacie aktivity v oblasti tradičnej ľudovej kultúry v rámci projektu Čarovná studnička, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia:
1. Choreografická tvorba vo folklórnych kolektívoch, lektor doc. Mgr. art. Stanislav Marišler, ArtD., pedagóg VŠMU, v Kultúrnom dome v Klenovci, 16.10.2021 (sobota), od 16:00 hod. – Potrebné je priniesť si aj cvičný úbor a tanečnú obuv – OTP režim!
2. Chorovody na Slovensku, prezentácia publikácie Chorovody na Slovensku s autorkou Mgr. Katarínou Babčákovou z NOC, miesto: ZOOM, 18.10.2021 (pondelok), od 16:00 hod. Prihláseným zašleme prihlasovacie údaje na zoom.
Prihláste sa prosím mailom, alebo telefonicky na: , t. č. 0904875369.
V Klenovci vás čakajú na premiéru programu Od kolísky po svadbu
Napísal(a) MG -.sz
Už v túto nedeľu 27.6.2021 o 16:00 Vás pozývame do kultúrneho domu v Klenovci, na premiéru programu Od kolísky po svadbu. Program vznikol na základe projektu Podpora činnosti folklórnych kolektívov DFS Zornička, DFS Mladosť, FS Vepor v obci Klenovec, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Súčasťou projektu bola aj výroba krojových súčastí, kúpa heligóniek, sústredenia súboru, výstavy zozbieraných a vyrobených súčastí tradičného ľudového odevu.
Aj keď sa projekt realizoval s veľkými ťažkosťami a miestami sme už ani nedúfali, že sa nám ho podarí zrealizovať, naša vytrvalosť nám pomohla, aby sme to nevzdali, a tak si výstupy projektu môžete prísť pozrieť už v túto nedeľu. Podujatie sa bude realizovať na základe platných opatrení ÚVZ SR.
Zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca
Napísal(a) uľuv
Dňa 4. septembra 2020 zomrel majster ľudovej umeleckej výroby košikár Ondrej Barto z Klenovca. Narodil sa v r. 1934. Pôvodným povolaním bol lesník. Základy výroby lubových košíkov zo štiepaného dreva získal už v detstve od starých rodičov a neskôr od svojho otca. Košíky zhotovoval popri zamestnaní pre vlastnú potrebu a pre svojich najbližších. Začínal od košíkov jednoduchých tvarov: opálky okrúhle a oválne, košíky na nosenie dreva, chrbtáky na nosenie zemiakov a rôzne iné používané pri hospodárstve. Po zdokonalení a nadobudnutí zručnosti sa jeho sortiment rozšíril o nové tvary. Intenzívnejšie sa výrobe začal venovať až po odchode do invalidného dôchodku. Veľké zdravotné problémy s kĺbami na nohách mu obmedzovali pohyb, takže musel často prekonávať ťažkosti so zaobstarávaním a prípravou materiálu. Tým bola obmedzovaná aj jeho produkcia. So svojimi výrobkami sa často prezentoval v Klenovci a jeho okolí. Spolupracoval s Obecným úradom a zúčastňoval sa aj na Gemersko-malohontských folklórnych slávnostiach.
Je potešiteľné, že k nám denno-denne prichádzajú informácie najmä z oblasti kultúry o podujatiach, ktoré sa pripravili, alebo pripravujú pre návštevníkov v našom regióne. Teraz prišla elektornickou poštou pozvánka z Gemersko - malohontského osvetového strediska v Rimavskej Sobote, ktoré v spolupráci s Obcou Klenovec, o.z. RODON Klenovec a MO MS pripravili podujatie Deň filmu a divadla v Klenovci. Podujatie bude 21. novembra 2015 t. j. v sobotu od 17:30 hod. v tamojšom Kultúrnom dome. V rámci programu uvedú krátkometrážne animované filmy z tvorivých dielní v rámci projektu Tak to vidím ja... Priemiéru bude mať krátkometrážny filmpod názvom Od ovečky po gubu - Ján Fotta, spracovateľ a ovčej vlny z Klenovca, ktorý vznikol v rámci projektu Po stopách nositeľov tradícií.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-