Trojdňový pochod začal dňa 25.5.2016 o 09.00 hodine položením vencov pri pamätníku osloboditeľov mesta Rimavská Sobota - vojakov Červenej armády.
Takmer 70 príslušníkov ozbrojených síl (prítomní boli duchovní armády SR, Zboru väzenskej a justičnej stráže a MV SR). Účastníkov pochodu privítal prednosta Okresného úradu v Rimavskej Sobote JUDr. Pavol Struhár, s príhovorom k výročiu oslobodenia mesta a SNP sa prihovoril primátor mesta Rimavská Sobota JUDr. Jozef Šimko, s represáliami fašistov na Gemeri oboznámil vo svojom príhovore predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a za duchovných vojakov sa prihovoril plk. Marian Bodolló, ktorý zdôraznil apolitickosť celej akcie a zdôraznil, že je to prejav úcty a vzdanie holdu obetiam represálií na teritóriu Gemera, ako aj všetkým, ktorí sa postavili na odpor v boji proti fašizmu.
Po pietnom akte si účastníci pochodu prezreli v Gemersko-malohontskom múzeu stálu expozíciu protifašistického odboja na Gemeri.
Po prehliadke expozície účastníci absolvovali prvú etapu pochodu: Rimavská Sobota - Čerenčany - Malé Teriakovce – Kociha. V obci Kociha sa účastníkom pochodu prihovorila starostka obce pani Tatiana Klimová. Položením vencov k pamätníku si uctili pamiatku zavraždených nevinných troch mužov a troch sestier, po ktorých ostalo 8 sirôt a mladé dievča, ktoré fašisti po pohrebe obetí dňa 22.10.1944 najskôr znásilnili a potom zastrelili. O okolnostiach týchto vrážd oboznámil v príhovore JUDr. Jozef Pupala.
Prvý deň pochodu ukončili v obci Rimavská Baňa, v katastri ktorej sa odohrali obranné boje proti postupujúcim nemeckým jednotkám Horst Wessel, smerujúcim k potlačeniu SNP. Po bohoslužbe v tamojšom husitskom kostole, ktorú celebroval plk. Marian Bodolló, účastníci položili vence k pamätníku osloboditeľom obce - vojakom Červenej armády. Po pietnom akte sa účastníkom pochodu a obyvateľom obce prihovorila starostka obce Mgr. Elena Polóniová, priamy účastník SNP Mgr. Július Molitoris, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie v SR prvý tajomník vojenského pridelenca pplk. Jevgenij Borisenko a za účastníkov pochodu poďakoval za prívítanie a starostlivosť o účastníkov pochodu plk. Marian Bodolló. Po večeri pripravilo obecné zastupiteľstvo pre účastníkov pochodu „povstaleckú vatru“.
Druhý deň pochodu absolvovali na trase Rimavská Baňa – Kraskovo – Babinec (partizánský štáb mjr. Kozlova) - Rimavské Brezovo – Hnúšťa – Klenovec.
To sa už o pochode dozvedeli z miestnych rozhlasov aj obyvatelia, a tak jeho účastníkov popri cestách dôstojne pozdravovali. Neboli „nenápadní“, nakoľko v čele pochodujúcich vojakov bol „vlajkonosič“ a po ceste prvej triedy na čele a na konci pochod sprevádzali vozidlá policajného zboru so svetelným majákom.
Po príchode do Rimavského Brezova a po položení vencov k pamätníku hrdinu SNP Pavla Knappa privítal na slávnostnom obede starosta obce. Po občerstvení sa vydali pochodujúci do Hnúšte, mesta, kde sídlil počas SNP Okresný revolučný národný výbor a povstalecká nemocnica. Na námestí pred pamätníkom SNP privítal účastníkov pochodu primátor mesta Mgr. Michal Bagačka. Počas oficiálneho kladenia vencov vojakov zaujala mladá dievčina v kroji, ktorá ich z košíčka núkala chlebom a soľou. Potom sa účastníci presunuli k pamätníku Jána Francisciho, kde po položení vencov predniesol príhovor generálny duchovný Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Po večeri absolvovali účastníci pochod do obce Klenovec, kde prenocovali v Základnej škole.
V piatok 27.5.2016 v Klenovci po príhovore starostky obce Mgr. Zlatice Kaštanovej, rod. Segečovej a položení vencov k pamätníkom obetí prvej a druhej svetovej vojny a osobitne pri reliéfe francúzskeho národneho hrdinu, rodáka z Klenovca, účastníka protifašistického partizánskeho hnutia vo Francúzsku Karola Pajera sa o 10.00 hod. vydali účastníci pochodu cez lazy a hory v smere Klenovec - Rástočné - Poľana - Babina - Tisovec. Táto posledná trasa viedla cez lazy, kde mali partizáni aj po potlačení SNP svoje základne a kde ich „dvojitý“ partizán - agent v sprievode ozbrojených Nemcov udával a označených odvliekli do koncentračných táborov. Medzi udanými partizánmi bol aj spisovateľ Vladimír Mináč, rodák z Klenovca. Putovali po chodníčkoch, kde ožíval duch statočných hôrnych chlapcov Slovákov, Čechov, partizánov krajín bývalého ZSSR, medzi najvýznamnejších patril „Čierny generál“, ako ho samotní Nemci označili, veliteľ partizánskej brigády Chruščev – Sadilenko, mjr. Kozlov, veliteľ partizánskej brigády Rákosi - štáb v Babinci a neskôr v Čiernej Lehote.
Po príchode do Tisovca unavených, s pľuzgiermi na nohách privítal účastníkov pochodu primátor mesta Tisovec Ing. Peter Mináč, ktorý po položení vencov k pamätníku SNP vo svojom príhovore ocenil „duchovné posolstvo“, ktoré vojaci priniesli do Tisovca a „oživili partizánske chodníčky“ práve dnes. Ukončenie pochodu bolo ukončené v evanjelickom kostole biblickým zamyslením - modlitbou.
Každý účastník „nultého“ pochodu po stopách SNP obdržal pamätný list.
Zámerom generálneho duchovného Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR je, aby sa do 80. výročia SNP každoročnými pochodmi uctila pamiatka protifašistického odboja od Dukly až po Slavín. Verím, že SZPB bude ozbrojeným silám SR v tomto zámere všestranne pomáhať a bolo by pekné, keby sa príslušné organizácie SZPB, najmä mladší členovia, aj aktívne do týchto pochodov zapojili.
JUDr. Jozef Pupala


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-