V delegácii SZPB mal zastúpenie aj Gemer. Bol v nej podpredseda Ústrednej rady SZPB pán Norbert Lacko, bývalý predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave a JUDr. Jozef Pupala, predseda redakčnej rady periodika SZPB – Bojovník a člen predsedníctva ObV SZPB v Rimavskej Sobote.
Po príchode do Plzne a ubytovaní v internáte uvedeného gymnázia sa obidve delegácie zišli 19.9.2018 o 19.00 na spoločné rokovanie. Počas rokovania prišiel pozdraviť obidve delegácie hejtman Plzeňského kraja Ing. Jozef Bernárd, ktorý účastníkov stretnutia privítal na pôde kraja a krajského mesta.
Pri predstavovaní pána hejtmana predseda ÚV ČSBS Ing. Jaroslav Vodička zdôraznil, že pán hejtman bol pôvodným povolaním vyučený frézar v Strednej odbornej škole n. p. Škoda Plzeň a postupne sa prepracoval až na generálneho riaditeľa Škody Plzeň. Má osobnú zásluhu na tom, že tento podnik neskrachoval a dnes patrí opäť k uznávanej prosperujúcej firme. V roku 2016 vo voľbách bol zvolený za krajského hejtmana Plzeňského kraja, keď predtým sa vzdal funkcie generálneho riaditeľa Škody Plzeň.
Po konštruktívnej besede s pánom hejtmanom o poslaní a význame protifašistických organizácií zástupcovia oboch delegácií prezentovali svoje návrhy na spoločné vyhlásenie, ktorých text účastníci obdržali k pripomienkovaniu a na druhý deň mali s pripomienkami navrhnúť jeho prijatie.
Dňa 20.9.2018 v dopoludňajších hodinách pokračovalo spoločné rokovanie, na ktorom obidva výbory odovzdali niektorým svojim členom vyznamenania pri príležitosti životných jubileií a dlhoročnú prácu vo svojich organizáciách. Od 10.00 do 12.00 sa všetci účastníci presunuli k exkurzii podniku Bohemia sekt s následnou koštovkou tohto výrobku.
Popoludní sa účastníci rokovania presunuli do Starého Plzenca, kde položili vence k pamätníku vyhnaných československých občanov z pohraničia v roku 1938 po Mníchovskej dohode. Pamätník týchto obetí bol odhalený v Plzni neďaleko väznice Na Borech.
Z príhovorov ma zaujal príhovor člena výboru Matice Čech, Moravy a Slezska – spolku politických väzňov Ing. Františka Reichla, ktorý zdôraznil snahy o prepisovanie histórie väčšiny súčasných historikov. Ocenil, že vlastenecké organizácie ako Český zväz bojovníkov za slobodu a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov otvorene proti tomuto prekrúcaniu dejín vystupujú a uchovávajú pamiatku a historickú pamäť, udržovaním pamätníkov padlých vojakov Červenej armády, ale aj obetí nezmyselného bombardovania 26.4.1945 Škodových závodov v Plzni, na Slovensku Apolky v Bratislave, našich ochrancov hraníc do roku 1938, ale aj 30-tich plzeňských občanov padlých počas povstania proti nemeckým okupantom v máji 1945.
Pripomenul, že český národ nikdy nezabudne na Jana Husa, Jana Sladkého Kozinu, Júliusa Fučíka a ďalších ochrancov prostých ľudí a českého národa. Podotkol, že obdobné pamätníky násilného odsunu československých občanov z pohraničia sú aj v Jeseníkoch a pripravuje sa odhalenie pamätníka aj v Brne. Tieto pamätníky sú nevyhnutné, aby pripomínali nasledujúcim generáciam, aké obete museli naši predkovia priniesť, aby sa zbavili okupácie nemeckými nacistami. Je to žiadúce najmä dnes, kedy opäť pochodujú „hnedokošeľníci“, napríklad v Brne, kde sa mal konať zraz „Sudetendeutsche Landsmannschaft-u“, a podobne. Pripomenul, že nacisti na sever od Brna vysťahovali 32 obcí, aby do nich nasťahovali nemeckých občanov. Niečo podobné sa nesmie opakovať a preto sa musia spojiť všetky vlastenecké organizácie v boji proti nastupujúcej reštaurácii fašizmu!
Po skončení pietneho zhromaždenia pri spomínanom pamätníku sa obidve delegácie presunuli do Pivárne pivovaru Prazdroj na večeru a koštovku pravého Prazdroja. Po príchode na ubytovňu sa obidve delegácie zišli k odsúhlaseniu spoločného vyhlásenia. Záver posledného večera patril neformálnej duskusii a kultúrnému programu.
Obidve delegácie sa dohodli, že je potrebné takéto stretnutia pripraviť každý rok striedavo v Čechách a na Slovensku za účelom prerokovania spoločných aktuálných otázok.
Dňa 21.9.2019 po raňajkách a rozlúčke sme nastúpili cestu domov.
Foto autor príspevku:
JUDr. Jozef Pupala
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-