Po vyhlásení Povstania sa aj Revúčania zapojili do odboja – v ilegalite pripravení muži zvrhli v meste fašistickú moc. Zatkli okresného náčelníka a odzbrojili miestne i okresné žandárske veliteľstvo a ustanovil sa nový okresný i mestský revolučný národný výbor. V polovici septembra 1944 hlavné veliteľstvo 1. československej armády na Slovensku zriadilo v Revúcej prápor Chryzantéma, do ktorého včlenili všetky ozbrojené jednotky Muránskej, Ratkovskej a Rákošskej doliny. V regióne operovali vysadené partizánske oddiely brigády Jánošík, ktorej velil Ernest Bielik. Dňa 19. októbra 1944 začal na našom území generálny útok Nemcov – na málo početné a slabo vyzbrojené povstalecké jednotky zaútočila moderne vyzbrojená tanková divízia SS Adolfa Hitlera. Po ťažkých krvavých bojoch prenikol nepriateľ cez Revúcu k Muráňu a odtiaľ na Tisovec a Červenú Skalu. Po obsadení povstaleckého územia hitlerovskými votrelcami sa boj preniesol do hôr. Partizánske oddiely z brigády majora Červenej armády V. M. Kozlova, ako i kapitána V. A. Kvitinského, ktorí sú čestnými občanmi Revúcej, spolu so Šukajevovou brigádou ničili okupantov a ich bojovú techniku až do oslobodenia.
Udalosti SNP pripomína Revúčanom aj šesť vojnových hrobov na miestnom cintoríne, v ktorých ležia občania, ktorých fašistická guľka pripravila o život v deň generálneho útoku na obranné pozície v muránskej doline. Sú to: Juraj SLIAČAN, Václav ZÁHORA, Ján KOMORA, Michal PETRÁŠ, Štefan BARIAK a Karol MIKUŠ. Okrem nich tu má náhrobnú dosku aj revúcky rodák armádny generál Rudolf VIEST, druhý veliteľ povstaleckej armády, ktorý zahynul aj s generálom Golianom po zajatí a vypočúvaní v Nemeckom Flossenbürgu.
Tieto pamätné udalosti spred 75 rokov pripomenul spomienkový program, ktorý pripravili Mesto Revúca, miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta a Mestské kultúrne stredisko. V programe účinkovali: Soňa Bodnárová, Tatiana Kršková, Dana Serbáková, Ján Debnár, Juraj Genčanský, Igor Hock, Ján Kochan, Adam Kotlarčík, Samuel Skybjak, spevácky zbor QUIRIN a úspešní mladí športovci z Klubu biatlonu Magnezit Revúca. V dokumentárnopoetickom pásme okrem iného zazneli verše revúckeho povstaleckého básnika Jána Brocka, fakty týkajúce sa povstaleckého regiónu, dobové zvukové záznamy a sugestívny zborový spev. K mimoriadnemu zážitku istotne prispel symbolický tanec dievčiny, ktorá vypravila do Povstania svojho chlapca a ten sa už nevrátil, či dojímavá recitácia žijúceho pamätníka SNP Jána Debnára.
Spolu so zhromaždenými občanmi sa programu prizerali a vence k pamätníku na záver uložili hostia: podpredseda Ústrednej rady SZPB Norbert Lacko, predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave Juraj Bernár, prednosta Okresného úradu v Revúcej Peter Balogh, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Július Laššan, zástupkyňa primátora mesta Revúca Lucia Medvecová a ďalší hostia.
Jubilejné spomienkové oslavy SNP sa ukončili položením venca k buste Rudolfa Viesta a prejavom Norberta Lacka na námestí pred Kohútom.
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Fotografie: Peter Poboček
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-