V týchto bojoch o Slovensko padol v revúckom chotári 16. júna 1919 český legionár ANTONÍN DOLEŽEL, ktorého hrob sa podarilo po rokoch vypátrať na revúckom cintoríne a obnoviť. Ministerstvo obrany Českej republiky (MO ČR) sa osobitne stará o vojnové hroby svojich občanov a v našom kraji našlo veľkú podporu medzi nadšencami vojenskej histórie. Myšlienku si osvojil historik Mgr. Viktor Brádňanský a vďaka finančnej podpore darcov v startlabovej kampani ,,Zabudnutí hrdinovia“ sa podarilo zrekonštruovať podobu náhrobníka spred 100 rokov. Pietny akt pri tejto príležitosti sa uskutočnil 25. októbra 2021 za účasti hostí z Českej republiky (MO ČR a Československá obec legionářská) i mesta Revúca, Nadácie M. R. Štefánika v Bratislave a ďalší hostí...
Po pietnej slávnosti sa v MsKS k tejto téme uskutočnila prezentácia knižnej novinky VLASTENCI A HRDINOVIA. Autor PhDr. Ferdinand Vrábel v publikácii približuje vznik a činnosť československých légií počas 1. svetovej vojny. V légiách bojovalo viac ako 7000 Slovákov, ktorí sa tým nezmazateľne zapísali do slovenských dejín. Preto je veľmi dobre, že na dosah ruky je kniha, ktorá hovorí o tejto kapitole našej histórie otvorene a pravdivo, aby sa všetci Slováci aj Česi mohli doučiť, čo sa v škole zanedbalo...
Pripomeňme si, že významným legionárom bol aj Revúčan Rudolf Michal Viest. V novej knihe sa okrem iného spomína, že v zbierke zápisov v pamätníku bývalého ruského legionára kpt. Vladimíra Balla, pobočníka mjr. Geryka, veliteľa v Irkutskom výchovnom tábore pre Slovákov, je okrem iných aj takýto zápis: „Láska a oddanosť vlasti buď vodítkom v každom našom počínaní. Brig. gen. Rudolf Viest, 13. marca 1934“.
ANTONÍN DOLEŽEL
Datum narození: 16.7.1898
Obec narození: Chrudichromy
Okres narození: Boskovice
Vzdělání: ob. 4, mě. 3
Zaměstnání: rolník
Rakousko-uherský útvar v době zajetí: 14. zem. p. pl./14. p. pl.
Datum zajetí: 3.8.1918
Místo zajetí: Dosso Alto
Hodnost v době zajetí: vojín
Datum zařazení do legií: 30.9.1918
Jednotka v době zařazení: 35. p. pl. (Čs. legie v Itálii)
Hodnost v době zařazení: vojín
Poslední útvar v legiích: 35. p. pl.
Poslední hodnost v legiích: vojín
Datum úmrtí: 16.6.1919
Příčina úmrtí: padl v boji
Místo úmrtí: Vel. Revuca (Slovensko)
Místo pohřbení: Vel. Revuca
Poznámka: Padl v boji u Velké Revúci.
J. Genčanský
MsKS Revúca
ZDROJ: http://legie100.com/krev-legionare/19672/
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-