osloboditeľských armád Sovietskeho zväzu i druhého Ukrajinského frontu a v ich radoch včlenenej Rumunskej armády. Preto SNP našlo úrodnú pôdu v spomínanom území, kde zaznelo bojové "Mor ho!"
V publikácii OV SZPB vydanej k 40-temu výročiu pod názvom "Cestou k slobode" sa spomína myšlienka, že hrdinovia nezomierajú. Áno, žijú v spomienkach bojov a udalostí, ku ktorým sa aj s odstupom 70. rokov vraciame, aby sme ich odkaz zachovali aj pre budúce generácie, pretože nebolo bezmenných hrdinov. Zachovajme si ich aj v tieto dni, keď si pripomíname obdobie, v ktorom statoční obyvatelia obcí našli svoje správne miesto v desiatkach partizánskych oddielov a útvarov na celom povstaleckom území a neváhali ani vtedy, keď sa začal sústredený nápor fašistických jednotiek na povstalecké územie v čase okolo 18. októbra 1944. Nemci vtedy rôznymi smermi prenikali ku Dobšinej, Vlachovu a cez Súľovú do Gemerskej Polomy.
SNP ani v tomto čase nezostalo izolované, na pomoc ZSSR sa premiestňovala aj 2. Čsl. paradesantná brigáda na oslobodené územie, na Tri Duby. Aj v údolí Slanej očakávali leteckú pomoc, zbrane, pod bielymi kopulami padákov tieto aj pristali a znamenali zaktivizovanie bojov na celom hornom Gemeri. Približne v tom istom čase prebiehali ďalšie koordinované akcie s trasou na Tri Duby v smere od severu z Rzsezsova v Poľsku. Zaváhanie pilota a ešte horiace signálne ohne v Slanskej doline narušili ich pôvodnú navigáciu, zmena kurzu a nízka otočka nad Gemerskou Polomou už nedovolila nabrať lietadlu potrebnú výšku, a bukový les v lokalite Flos skazu dovŕšil. Zavíjanie motorov náhle stíchlo. Počuť bolo iba ľudské výkriky a stony umierajúcich. Z trosiek vyšli iba dvaja živí. Pomoc im poskytli dievčatá, lesné robotníčky a priviedli ich do Huty neďaleko obce. Miestni obyvatelia od 17. októbra pokračovali v hľadaní a záchrane
nezvestných. Keď našli trup lietadla, pod jeho troskami ležalo 16 nehybných tiel. Troch ťažko ranených ošetrili v povstaleckej nemocnici v Dobšinej, z nich však dvaja zomreli a v tomto meste boli aj pochovaní. Boli to Lazar Lobovič a Pavel Ondrejkovič, príslušníci Čsl. jednotky v ZSSR. O živote troch ďalších, Alexandra Nováka, Jozefa Strojsa a Františka Polačeka po 19. októbri nie sú správy.
V obci Gemerská Poloma bolo 19. októbra 1944 v spoločnom hrobe pochovaných 16 vojakov. Boli to: Ihnatiev Valentin Chrinazofič z Kyjeva, Atanasjev Sergej Antoljevič z Azerbajdžanu, Kazimier Zajdel z Krosna, Anušin Pavel Evsejevič z Petropavlovska, Potapskyj Mikolaj Jakovlevič, ruský pilot, Obuchov Alexander Michajlovič zo Semenovky, Davidko Mikolaj z Temruku, Antonin Marek Francovič z Antonovky, Vladimír Srb z Poľska, Peter Ovčinko Alexandrovič a vojaci Čsl. jednotky v ZSSR Vasil Sidun, Marcel Rajsfeld, Václav Irásek, Michal Dolník, Jaroslav Korbel a Ján Fuťko. Na pohrebe sa zúčastnilo obyvateľstvo celej doliny, aj keď ho prerušovali útoky Nemcov. Tragédia lietadla Douglas 17 letiaceho na Tri Duby bojovníkov za spravodlivosť nezlomila, hoci im nebolo umožnené pristáť na rodnej zemi aj keď už cítili blízkosť svojich.
Pod prevahou fašistických okupantov zúžené povstalecké územie sa nevzdávalo ani po dobytí Grajnára. Ich sily sa rozdelili, časť v smere na Vlachovo, druhá na Gemerskú Polomu. Partizánsky oddiel mjr. Sadilenka sa dislokoval do Rejdovej. V tom čase bola pripravená nemecká vojenská kolóna v Rožňave v smere na Dobšinú. Nemci sa za každých okolností chceli zmocniť Slanskej doliny. Na pomoc partizánom prišla posila zo Štítnickej doliny zo Slavošoviec. K stretu došlo pod Macovým vŕškom, kde sa kolóna dostala do krížovej paľby. Krídla kryli boky, bojisko však zostalo posiate mŕtvymi, ale aj koňmi z kolóny, zničené 2 nákladné autá, padlo okolo 100 nemeckých vojakov, ktorých pochovali pod Súľovou. V tomto boji zahynuli Ján Emerici z Nižnej Slanej, Ondrej Galo Krajný z Rožňavského Bystrého a Karol Drozdík od Piešťan. Tieto straty sa však bolestne dotkli víťazných útočníkov. Túto udalosť zatienila ďalšia tragédia. Bol to tragický výbuch, ktorý nastal v štábe partizánov v Slavošovciach, kde zahynulo vyše 30 partizánov a ilegálnych pracovníkov. Keď sa z boja pri Henckovciach do Slavošoviec vrátilo druhé krídlo bojovníkov, svojich kamarátov už našli mŕtvych. Rušné dni
Povstania na Gemeri boli v rozmedzí 17. október 1994 a 23. október. Sú to svedectvá bojov na sklonku Povstania - tragédia lietadla na Flose pri Gemerskej Polome, svetlý deň bitky pri Henckovciach a súčasne deň najbolestnejšej straty v partizánskom štábe v Slavošovciach.
Napriek tomu bojové odhodlanie partizánov neklesalo, aj keď mnohé skupiny prišli o najschopnejších ľudí. Nahradili v boji padlých hrdinov.
Sloboda sa rodí z krvi. Každý boj si vyžaduje obete. A tie, o ktorých sme sa zmienili, neboli márne. Dnes nám ich pripomínajú pamätníky na Flose, na rázcestí pri Henckovciach a v Slavošovciach. Nezabúdame a vraciame sa k nim v dňoch výročí aj s odstupom 70 rokov.
PaedDr. Milan Sajenko






















__________________________________________________
Neprešli ani dva mesiace od dní, v ktorých sme si pripomenuli 70-te výročie Slovenského národného povstania aj v obciach, dedinách a mestách nášho Gemera. Vrátili sme sa v spomienkach do časov, keď sa tvorila naša súčasná história, založená na dejinných medzníkoch medzi ktoré nesporne patrilo a ešte dlho bude patriť SNP. Aj občania nášho Rožňavského, Revúckeho a predtým aj Dobšinského okresu dokázali svojím postojom v časoch druhej svetovej vojny dať najavo svetu svoju orientáciu, ktorou sa prihlásili k svetovej protifašistickej koalícii.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-