v spolupráci s Klubmi vojenskej histórie „KRASNOGVARDEJCI“ z Košíc, „VETOROVCI“ Levice a príspevkami KVH „OSTRO“ Ružomberok, KVH „TATRY“ Spišské Bystré, KVH Dojč, KVH Ďumbier, KVH „TATRANSKÍ VLCI“ Poprad, KVH Tyrnau, KVH Maťo Baran s poľnou nemocnicou, KVH Polom a občanov zúčastnených obcí ako komparzistov.
Starostka obce Rimavská Baňa Mgr. Helena Polónyiová príhovorom otvorila celé podujatie, privítala vzácnych hostí priamych účastníkov SNP pána Mgr. Júliusa Molitorisa a pána Antala, ktorý sa zúčastnil ako príslušník práporu „NARCIS“ I. čs. armády na Slovensku obranných bojov 19. - 21.10.1944 práve na tejto obrannej linii. Ďalej privítala podpredsedu Ústrednej Rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a predsedu Oblastného výboru SZPB v Rožňave Mgr. Norberta Lacka, členov oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, starostov zainteresovaných obcí a všetkých návštevníkov podujatia.
Slávnostný príhovor k 72. výročiu SNP a významu jeho odkazu pre našu vlasť predniesol poslanec NR SR a primátor mesta Hnúšťa Mgr. Michal Bagačka. Vo svojom príhovore zdôraznil, že bolo to práve vyhlásenie SNP a zahraničný odboj našich občanov, ktoré zaradili obnovené Československo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes je odkaz protifašistického odboja aktuálny ako nikdy doposiaľ, preto je potrebné si neustále tieto udalosti pripomínať, aby sa hrôzy vojny viac neopakovali. Práve takéto ukážky sú vhodným spôsobom ako k tomuto významnému historickému medzníku Slovenska osloviť dnešnú mladú generáciu.
S podrobným priebehom obranných bojov príslušníkov povstaleckého práporu „NARCIS“ a partizánov z partizánskej brigády mjr. V. M. Kozlova pod velením Zoltána Grubicsa a Jozefa Fábryho a partizánska hliadka pod velením Alexandra Dimitrijeviča Šestova.
Po nečakanom dobytí Tisovca Nemeckými jednotkami v smere od Muráňa, hrozilo obrancom línie Rimavská Baňa - Kraskovo obkľúčenie a po troch dňoch trvajúcich ťažkých bojov nariadil veliteľ práporu kpt. Ľudovít Šuška ústup v smere na Kokavu nad Rimavicou a Klenovec. Obranné boje na linii Kraskovo - Rimavská Baňa si vyžiadali aj ľudské obete. Pri Kraskove padli čatár Juraj Terek, slobodník Ján Očovai, vojak Ján Čán, vojaci Mikuláš Kmeť, Ján Vančík, Július Antalec, Ján Kasar a partizán Michal Paľo. Pri Rimavskej Bani padol práporčík Kulíšek.
Príslušníci z divízie Host Wessel dňa 21.10.1944 na neďalekej osade Suchý Potok povraždili nevinné tri sestry Emilu Pupalovú, Margitu Šulekovú, Agnesu Halajovú, všetky tri rodené Václavikové. Osem malých detí stratilo navždy svoje mamičky. Pred vrátami šopy zastrelili Jána Koniara, Pavla Selčana a Pavla Obročníka a na druhý deň odvliekli Júliu Kaločayiovú, ktorú znásilnili a potom zastrelili a mŕtvolu hodili do potoka.
Po vyhlásení SNP dňa 29.8.1944 v Slobodnom Slovenskom vysielači Banská Bystrica v Rimavskej Bani už 30. augusta 1944 založili ilegálni pracovníci Revolučný národný výbor, ktorý bol napojený na Okresný revolučný národný výbor v Hnúšti. Náborové strediská do prvej Čs. armády na Slovensku boli v Tisovci a Klenovci. Celý priebeh bojovej ukážky veľmi odborne konferoval pplk. v. v. Ing. Michal Jakubec z Trebišova.
Ukážka začala prípravou zákopov k obrannému postaveniu, diváci mohli vidieť zásobovacie vozidlo Praga RN, dve motorky so sajdkami M 72, kanón Vz 37, poľná vojenská kuchyňa ťahaná krásnymi koníkmi, spojka na koni, ktorá zvestovala povstalcom príchod Nemcov od Rimavskej Soboty, na strane povstalcov a na strane Nemcov prieskumné vozidlo „Stoewer“, samohybná húfnica /delo/ „Sturmgesuc III /STUG III/, mínomet 81 mm a 60 mm.
Obrancov sa Nemcom podarilo vytlačiť až na tretí deň. Napriek prevahe Nemcov bojujúcich s ťažkou bojovou technikou sa obrancovia držali statočne. Streľba z pušiek a samopalov ešte bola znesiteľná, ale pri paľbe z mínometov a samohybného dela, aj keď išlo „iba“ o slepé cvičné strelivo, kúsky hliny pri výbuchoch zalietavali aj medzi divákov. Takmer dvojhodinové boje prislušníkov VHK ocenili diváci dlhotrvajúcim potleskom. Bolo vidieť, že takmer 30 stupňová horúčava v uniformách dala „vojakom“ viac zabrať ako samotné boje.
Samozrejme, že medzi najmladšími návštevníkmi bola najviac obdivovaná bojová technika. Po skončení bojovej ukážky bola zapálená pravá „povstalecká vatra“. Poslední účastníci ukážky bojov na „HRBE“ odchádzali až po zotmení a mnohí si kládli otázku, kedy bude podobné podujatie najbližšie?
Za krásnu, vydarenú akciu patrí poďakovanie všetkým organizátorom, ale predovšetkým obci Rimavská Baňa a jej starostke pani Mgr. Elene Polóniovej.
Priložené foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-