V tomto peknom a modernom zariadení som na podobnom podujatí bol už druhýkrát. Po obidva razy sa krstila nová zbierka básní Ivony Ďuričovej. Tentoraz už jej tretej knižôčky. Ako už u skúsenej autorky býva, aj teraz názov zbierky dáva šípiť, čím je naplnený jej obsah. Eromantické láskovníky. A keďže takéto láskovníky „žijú“ po celý rok, neváhala ich rozdeliť na jarné, letné, jesenné i zimné.
Autorka síce mala pred touto prezentáciou istú trému, ale na jej prednese nebolo nič také cítiť, čo by vyrušovalo poslucháča. Citlivý výber autorky básní z jej zbierky dal poslucháčovi tušiť, čo môže od knihy očakávať, na čo je vlastne po obsahovej i umeleckej stránke orientovaná. Lepšie ju pochopiť pomohla precíteným recitovaním i vlastným dokreslením obsahu básní, keď k nim dopovedala to, čo v básni cítiť, alebo čo bolo inšpiračnou pohnútkou k takejto tvorbe. Pravda, každý čitateľ si musí prežiť prečítané osobne, intímne a v príjemnom prostredí.
Knižku pekne dokresľujú názory známych slovenských spisovateľov, či básnikov, akými sú Ivan Kadlečík, či Miroslav Ďurinda, z ktorých prvý pridal svoje Bublinky a perličky. Sám sa v nich priznáva k zmyslu pojmov báseň a poézia. Preto tak rozumne vynikajú niektoré myšlienky o nich, ako napríklad „Chvíľka básne je krátka, ale večná,“ alebo: „Nevydáva sa človek hľadať báseň, báseň sa vydáva nájsť človeka. Poézia je poznávaním, nie citovým výlevom. Poézia je večná otázka, ktorej odpoveďou je zase len otázka rozširujúca a obohacujúca ľudské vedomie.“
Na cestu medzi čitateľov básnik Miro Ďurinda o autorke i jej novej tvorbe napísal: „O čom sú autorkine verše? O večnej básnickej téme – o láske a o tom čo s ňou súvisí, zmyselnosť nevynímajúc ani sa jej nevyhýbajúc.“ V závere svojich slov zdôrazňuje, že „Verše Ivony Ďuričovej nie sú zo „vzduchoprázdna“, kultivovaného čitateľa nemôžu nechať ľahostajným, nemôžu neprijať jej intelektuálny kredit vo vyslovenom, esteticky vycizelovanom, psychologicky i ľudsky vyselektovanom z takých špecifických oblastí v téme a motívoch, ktoré sú vlastné každému z nás.“
Sám som na vybraných básňach Ivony Ďuričovej vycítil, ako postúpila o pekný krok dopredu pri vyberaní tém, ale najmä v usporiadaní slov a myšlienok do umeleckejšej podoby tak, aby to pochopil každý čitateľ. Pravda podľa svojich predstáv i vlastnej vyspelosti.
Keď sa však vyslovila k autorke a jej zbierke pani Tatiana Hurová-Lenková, mal som príjemný pocit aj preto, že prispela do pekného rámca krstu ona sama, ako dcéra významného slovenského básnika Júliusa Lenku, ale aj preto, že mohla lepšie pochopiť tvorbu ženskej poetky a priateľky. Knižku veľmi ocenila a pochválila autorku za jej milé slovné hračky a iné poetické spojenia. Srdiečka, ktoré pri krste padali na fialový obal knižky Ivony Ďuričovej Eromantické láskovníky, jej zrejme pomôžu nájsť živnú pôdu medzi čitateľmi.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že okrem autorky sa na vydaní knižky podieľali aj Oksana Lukomska s „láskavými“ ilustráciami, Zdenka Nedomová s maľbou na obálke knižky, Katarína Ďuričová má zásluhu na designe a Marta Mikitová na gramatickej správnosti básní. Zbierku vydalo v roku 2011 vydavateľstvo SLNCE, Senec.
Na záver sa pripájam k želaniu tak, ako v svojom úvodnom slove do knižky napísala jej autorka: Čitateľom prajem, aby Eromantické láskovníky chutili, hoci napríklad – aj ako medovníky.“
Text i foto: Ondrej Doboš
Vybrané verše z knihy Ivony Ďuričovej (Yvon du Rich): Eromantické láskovníky
|
|
|
|
|
predsa/vzala si keď z prázdnoty teraz dáva
|
kontúrovacou ceruzkou na pery na pravom mieste už čoskoro |
z odlúpnutého náteru hlúbika tu hríby rašia z piesku slnko pripeká júl
|
|
|
|
|
|
vnútrajšok je tesný čistota je občas naivný výplod nôžky sa zoznamujú |
aj vinne mušky chcú na svet
|
lúče... stále bude dostatok vnímanie piatimi zmyslami slnko sa nevystavuje iba svieti
|
Fotogaléria z Podvečera so ženskou poéziou
{gallery}kultura/kniha/yvon{/gallery}
{jcomments on}
































Pozvanie na Podvečer ženskej poetiky a poézie do Informačného centra v Ivanke pri Dunaji, ktorý bol naplánovaný miestnou Úniou žien a knižnicou na stredu 23. novembra 2011 bolo pre mňa zaujímavé. Už len tým, že v ňom mala účinkovať aj Gemerčanka žijúca blízučko Bratislavy - v Ivanke, moja rodáčka z Rožňavského Bystrého pani Ivona Ďuričová. V novembri sa duša človeka potrebuje niečím osviežiť, pretože príroda i počasie nie sú momentálne akosi človeku naklonené. A je to jedno, či ženskej duši, alebo mužskej. Tak bol ilustrovaný i plagát na toto podujatie, akých sa v tejto obci poriada niekoľkokrát v roku. Do programu prispela i pani Mária Streicherová z Pezinka, ktorá v úvode večera zaujala publikum
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.