V tomto peknom a modernom zariadení som na podobnom podujatí bol už druhýkrát. Po obidva razy sa krstila nová zbierka básní Ivony Ďuričovej. Tentoraz už jej tretej knižôčky. Ako už u skúsenej autorky býva, aj teraz názov zbierky dáva šípiť, čím je naplnený jej obsah. Eromantické láskovníky. A keďže takéto láskovníky „žijú“ po celý rok, neváhala ich rozdeliť na jarné, letné, jesenné i zimné.
Autorka síce mala pred touto prezentáciou istú trému, ale na jej prednese nebolo nič také cítiť, čo by vyrušovalo poslucháča. Citlivý výber autorky básní z jej zbierky dal poslucháčovi tušiť, čo môže od knihy očakávať, na čo je vlastne po obsahovej i umeleckej stránke orientovaná. Lepšie ju pochopiť pomohla precíteným recitovaním i vlastným dokreslením obsahu básní, keď k nim dopovedala to, čo v básni cítiť, alebo čo bolo inšpiračnou pohnútkou k takejto tvorbe. Pravda, každý čitateľ si musí prežiť prečítané osobne, intímne a v príjemnom prostredí.
Knižku pekne dokresľujú názory známych slovenských spisovateľov, či básnikov, akými sú Ivan Kadlečík, či Miroslav Ďurinda, z ktorých prvý pridal svoje Bublinky a perličky. Sám sa v nich priznáva k zmyslu pojmov báseň a poézia. Preto tak rozumne vynikajú niektoré myšlienky o nich, ako napríklad „Chvíľka básne je krátka, ale večná,“ alebo: „Nevydáva sa človek hľadať báseň, báseň sa vydáva nájsť človeka. Poézia je poznávaním, nie citovým výlevom. Poézia je večná otázka, ktorej odpoveďou je zase len otázka rozširujúca a obohacujúca ľudské vedomie.“
Na cestu medzi čitateľov básnik Miro Ďurinda o autorke i jej novej tvorbe napísal: „O čom sú autorkine verše? O večnej básnickej téme – o láske a o tom čo s ňou súvisí, zmyselnosť nevynímajúc ani sa jej nevyhýbajúc.“ V závere svojich slov zdôrazňuje, že „Verše Ivony Ďuričovej nie sú zo „vzduchoprázdna“, kultivovaného čitateľa nemôžu nechať ľahostajným, nemôžu neprijať jej intelektuálny kredit vo vyslovenom, esteticky vycizelovanom, psychologicky i ľudsky vyselektovanom z takých špecifických oblastí v téme a motívoch, ktoré sú vlastné každému z nás.“
Sám som na vybraných básňach Ivony Ďuričovej vycítil, ako postúpila o pekný krok dopredu pri vyberaní tém, ale najmä v usporiadaní slov a myšlienok do umeleckejšej podoby tak, aby to pochopil každý čitateľ. Pravda podľa svojich predstáv i vlastnej vyspelosti.
Keď sa však vyslovila k autorke a jej zbierke pani Tatiana Hurová-Lenková, mal som príjemný pocit aj preto, že prispela do pekného rámca krstu ona sama, ako dcéra významného slovenského básnika Júliusa Lenku, ale aj preto, že mohla lepšie pochopiť tvorbu ženskej poetky a priateľky. Knižku veľmi ocenila a pochválila autorku za jej milé slovné hračky a iné poetické spojenia. Srdiečka, ktoré pri krste padali na fialový obal knižky Ivony Ďuričovej Eromantické láskovníky, jej zrejme pomôžu nájsť živnú pôdu medzi čitateľmi.
Pre úplnosť je potrebné dodať, že okrem autorky sa na vydaní knižky podieľali aj Oksana Lukomska s „láskavými“ ilustráciami, Zdenka Nedomová s maľbou na obálke knižky, Katarína Ďuričová má zásluhu na designe a Marta Mikitová na gramatickej správnosti básní. Zbierku vydalo v roku 2011 vydavateľstvo SLNCE, Senec.
Na záver sa pripájam k želaniu tak, ako v svojom úvodnom slove do knižky napísala jej autorka: Čitateľom prajem, aby Eromantické láskovníky chutili, hoci napríklad – aj ako medovníky.“
Text i foto: Ondrej Doboš
Vybrané verše z knihy Ivony Ďuričovej (Yvon du Rich): Eromantické láskovníky
|
|
|
|
|
predsa/vzala si keď z prázdnoty teraz dáva
|
kontúrovacou ceruzkou na pery na pravom mieste už čoskoro |
z odlúpnutého náteru hlúbika tu hríby rašia z piesku slnko pripeká júl
|
|
|
|
|
|
vnútrajšok je tesný čistota je občas naivný výplod nôžky sa zoznamujú |
aj vinne mušky chcú na svet
|
lúče... stále bude dostatok vnímanie piatimi zmyslami slnko sa nevystavuje iba svieti
|
Fotogaléria z Podvečera so ženskou poéziou
{gallery}kultura/kniha/yvon{/gallery}
{jcomments on}

































Pozvanie na Podvečer ženskej poetiky a poézie do Informačného centra v Ivanke pri Dunaji, ktorý bol naplánovaný miestnou Úniou žien a knižnicou na stredu 23. novembra 2011 bolo pre mňa zaujímavé. Už len tým, že v ňom mala účinkovať aj Gemerčanka žijúca blízučko Bratislavy - v Ivanke, moja rodáčka z Rožňavského Bystrého pani Ivona Ďuričová. V novembri sa duša človeka potrebuje niečím osviežiť, pretože príroda i počasie nie sú momentálne akosi človeku naklonené. A je to jedno, či ženskej duši, alebo mužskej. Tak bol ilustrovaný i plagát na toto podujatie, akých sa v tejto obci poriada niekoľkokrát v roku. Do programu prispela i pani Mária Streicherová z Pezinka, ktorá v úvode večera zaujala publikum 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a