čítaním svojich najnovších básní pripravených na vydanie i tých, ktoré už vyšli knižne. Šikovne k tomu využila i prítomných náhodným výberom tém. Obe panie pôsobili pre zídené auditórium vyrovnane, mlado a svojím prednesom pripraveného výberu vlastných básní neobyčajne životodárne. Keďže do tohto rámca zapadlo i hudobné vystúpenie pána Jozefa Piačka, bolo to vlastne príjemné posedenie na veľmi dobrej kultúrnej úrovni.

V tomto peknom a modernom zariadení som na podobnom podujatí bol už druhýkrát. Po obidva razy sa krstila nová zbierka básní Ivony Ďuričovej. Tentoraz už jej tretej knižôčky. Ako už u skúsenej autorky býva, aj teraz názov zbierky dáva šípiť, čím je naplnený jej obsah. Eromantické láskovníky. A keďže takéto láskovníky „žijú“ po celý rok, neváhala ich rozdeliť na jarné, letné, jesenné i zimné.

Autorka síce mala pred touto prezentáciou istú trému, ale na jej prednese nebolo nič také cítiť, čo by vyrušovalo poslucháča. Citlivý výber autorky básní z jej zbierky dal poslucháčovi tušiť, čo môže od knihy očakávať, na čo je vlastne po obsahovej i umeleckej stránke orientovaná. Lepšie ju pochopiť pomohla precíteným recitovaním i vlastným dokreslením obsahu básní, keď k nim dopovedala to, čo v básni cítiť, alebo čo bolo inšpiračnou pohnútkou k takejto tvorbe. Pravda, každý čitateľ si musí prežiť prečítané osobne, intímne a v príjemnom prostredí. 

Knižku pekne dokresľujú názory známych slovenských spisovateľov, či básnikov, akými sú Ivan Kadlečík, či Miroslav Ďurinda, z ktorých prvý pridal svoje Bublinky a perličky. Sám sa v nich priznáva k zmyslu pojmov báseň a poézia. Preto tak rozumne vynikajú niektoré myšlienky o nich, ako napríklad „Chvíľka básne je krátka, ale večná,“ alebo: „Nevydáva sa človek hľadať báseň, báseň sa vydáva nájsť človeka. Poézia je poznávaním, nie citovým výlevom. Poézia je večná otázka, ktorej odpoveďou je zase len otázka rozširujúca a obohacujúca ľudské vedomie.“

Na cestu medzi čitateľov básnik Miro Ďurinda o autorke i jej novej tvorbe napísal: „O čom sú autorkine verše? O večnej básnickej téme – o láske a o tom čo s ňou súvisí, zmyselnosť nevynímajúc ani sa jej nevyhýbajúc.“ V závere svojich slov zdôrazňuje, že „Verše Ivony Ďuričovej nie sú zo „vzduchoprázdna“, kultivovaného čitateľa nemôžu nechať ľahostajným, nemôžu neprijať jej intelektuálny kredit vo vyslovenom, esteticky vycizelovanom, psychologicky i ľudsky vyselektovanom z takých špecifických oblastí v téme a motívoch, ktoré sú vlastné každému z nás.“

Sám som na vybraných básňach Ivony Ďuričovej vycítil, ako postúpila o pekný krok dopredu pri vyberaní tém, ale najmä v usporiadaní slov a myšlienok do umeleckejšej podoby tak, aby to pochopil každý čitateľ. Pravda podľa svojich predstáv i vlastnej vyspelosti.

Keď sa však vyslovila k autorke a jej zbierke pani Tatiana Hurová-Lenková, mal som príjemný pocit aj preto, že prispela do pekného rámca krstu ona sama, ako dcéra významného slovenského básnika Júliusa Lenku, ale aj preto, že mohla lepšie pochopiť tvorbu ženskej poetky a priateľky. Knižku veľmi ocenila a pochválila autorku za jej milé slovné hračky a iné poetické spojenia. Srdiečka, ktoré pri krste padali na fialový obal knižky Ivony Ďuričovej Eromantické láskovníky, jej zrejme pomôžu nájsť živnú pôdu medzi čitateľmi.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že okrem autorky sa na vydaní knižky podieľali aj Oksana Lukomska s „láskavými“ ilustráciami, Zdenka Nedomová s maľbou na obálke knižky, Katarína Ďuričová má zásluhu na designe a Marta Mikitová na gramatickej správnosti básní. Zbierku vydalo v roku 2011 vydavateľstvo SLNCE, Senec.

Na záver sa pripájam k želaniu tak, ako v svojom úvodnom slove do knižky napísala jej autorka: Čitateľom prajem, aby Eromantické láskovníky chutili, hoci napríklad – aj ako medovníky.“

Text i foto: Ondrej Doboš

Vybrané verše z knihy Ivony Ďuričovej (Yvon du Rich): Eromantické láskovníky

predsavzatie	zamkla ma kúpeľňa	slnečník
predsa/vzala si               rozdávanie dostala keď nečakala  keď z prázdnoty nebolo čo stratiť  teraz dáva zlomkovú prítomnosť            neubúda z nej dávaním                 dostáva	kontúrovacou ceruzkou na pery si tetujem tvoje monogramy na pokožku pred zrkadlom  na pravom mieste ľavom prsníku srdce na srdce  už čoskoro linky tvojich pier budú vpisovať do mňa to čo si zozbieral kým nebolo možné dotýkať sa v jednom rýbníku	z odlúpnutého náteru hlúbika drobím písmená  tu hríby rašia z piesku klobúky sú ako koktail z našich očí či prelínajúci sa porast Taurusu s nebom  slnko pripeká júl plážový tieň slnečníka štítom nahrádza tvoje ochranné faktory pred žeravo UVAžujúcimi pohľadmi
sonda do básnickej liahne		lúčenie
vnútrajšok je tesný verše strkajú zobáky cez štrbiny nedbajúc na riziko zlomenia väzu  čistota je občas naivný výplod nanajvýš uznávaná v hygienických smerniciach  nôžky sa zoznamujú s pieskovou hmotou udupanou inými	v slepačích stopách tuchnú pierka po vrabčiakoch krákanie obdivu aj zatratenia bez záruky a doby životnosti mimo zákona prežitia silnejšieho  aj vinne mušky chcú na svet	lúče...         ... nie  stále bude dostatok svetla  vnímanie piatimi zmyslami je klamlivá projekcia  slnko sa nevystavuje na obdiv  iba svieti

Fotogaléria z Podvečera so ženskou poéziou
{gallery}kultura/kniha/yvon{/gallery}
{jcomments on}