Ondrej NAGAJ sa narodil 21. februára 1940 v Ratkovskom Bystrom, časť Filier. Zmaturoval v Šafárikove (Tornaľa) a potom vyštudoval slovenčinu a ruštinu na FF UK v Bratislave. Dva roky učil na ukrajinskej ZŠ v Hostoviciach na ďalekom slovenskom Východe. V roku 1964 nastúpil ako stredoškolský profesor na SVŠ v Šafárikove a po piatich rokoch prešiel učiť na SPgŠ v Turčianskych Tepliciach, kde pôsobil do roku 1985. Po niekoľkoročnej redaktorskej práci v martinskom vydavateľstve Osveta sa vrátil k učiteľskému povolaniu v Turčianskych Tepliciach a v tomto meste žije dodnes. Pre nás je iste zaujímavé, že pôsobil aj ako profesor na Prvom slovenskom literárnom gymnáziu v Revúcej.
Jubilanta sme s radosťou privítali na pôde mesta počas jeho dvojdňového pobytu v minulom týždni (24. – 26. septembra). Pán Nagaj venoval svoj čas stredoškolákom na besede o spisovateľskej tvorbe i večernému stretnutiu s verejnosťou v Múzeu PSG. Pricestoval spolu s manželkou Vierkou, s ktorou pre deti tvoria aj spoločne. Bezprostredným motívom pre návštevu v Revúcej v tomto čase bola účasť vo fotografickom projekte priateľa z Turčianskych Teplíc – fotografa, ochranára, estéta Gustáva Hegedüša.
Gustáv HEGEDÜŠ (*1941) žije a tvorí v Turčianskych Tepliciach. Dlhodobo pestovaný vzťah k prírode, turistike a lyžovaniu, spolu s rozvíjaním vlastného fotografického videnia, ho prirodzene priviedli na výtvarnú fotografickú scénu s námetmi spätými s ľuďmi a prírodnými živlami. Chodiac po horách a dolinách vníma krajinu všetkými zmyslami, vidí aj necitlivé lokálne i globálne zásahy človeka v nej. Výsledkom jeho aktívneho postoja ku prebiehajúcim klimatickým zmenám je nový umelecký projekt pod názvom „V lese“, s prizvaním básnika Ondreja Nagaja.
Výstavu fotografií V LESE sme sprístupnili v Múzeu Prvého slovenského gymnázia v Revúcej vernisážou za účasti asi štyroch desiatok ľudí. Prišli priaznivci kultúry z mesta i okolia, ale aj priatelia oboch protagonistov a nálada bola výborná počas oboch častí programu – pri vernisáži a následnej „priebežnej“ prehliadke výstavy, ako aj na „sedacom“ stretnutí pri dialógu so spisovateľom, rodákom a jubilantom (rozhovor s manželmi Nagajovcami veľmi príjemne viedla poetka - debutantka Martina Meriačová z Revúcej).
Pripomeňme ešte, že kurátorkou výstavy bola Janka Kolláriková, ktorá pricestovala pomôcť aj s inštaláciou výstavy, a že päticu mimoriadnych hostí mesta dopĺňala manželka fotografa pani Zuzana Hegedüšová. Ďakujeme im všetkým za návštevu i za šírenie dobrého mena nášho mesta na všetkých miestach ich pôsobenia.
Na záver vyberáme pár Nagajových veršov, ktoré by azda mohli byť jeho umeleckým i ľudským krédom...:
„Kým som ešte
na tejto strane rieky
a mám ruky
zo života prázdne,
rád by som sa,
rád podelil s niekým
so všetkým,
čo ostalo mi na dne.“
Juraj Genčanský
MsKS v Revúcej
foto: Martina Saganová
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-