Básnická zbierka Kamene

sobota, 03 december 2011 18:28

Básnická zbierka Kamene

Napísal(a) Marta Hlušíková

veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma zväčšiť veľkosť písma
Tlač
E-mail
Pridajte komentár medzi prvými!

Ohodnotiť túto položku

(0 hlasov)

mh Kamene-obalka1a

Ako láva skamenená

Báseň pre mňa

Dialóg

Kĺžem sa životu po chrbte
ako rieka bez prameňa

Kĺžem sa životu po chrbte
ako láva skamenená

Raz dosnívam sa ulitám
a život si ma vypýta

Svet v mojom akváriu je kamenný
Cítim tlkot jeho srdca
ako sa teší na vajce v sebe
čo mi celé noci búcha
kamennou škrupinou o sklo
Raz vo sne mu možno
ofúknem stoličku

Naše oči boli
dovnútra
obrátené meče
Toľko sme si povedali
a pritom sme
premlčali
celý večer

Návraty

xxxx

V smokoveckom kostolíku

Rodičia sa vracajú
do krajiny dobra
s guličkami
vo vreckách

Len
jamku ktosi zobral

Keď sa kryha v strede rieky
s praskotom oddelila
od ostatných
stál na nej chlapec
a už si telefonoval
s rybami pod ľadom

V smokoveckom kostolíku
farebný svätý
chytá žiaľ
holými rukami
Potom si v tichu oltára
ruky až do srdca ponára

Čítať 3224 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:10

Zverejnené v Marta Hlušíková

Viac z tejto kategórie: Básnická zbierka Lúky tancujú koreňmi tráv »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!

návrat hore

6. november – Pavel Bohodar Tomášik (21.4.1845 Chyžné –11.1874 Chyžné) – botanik, regionalista, učiteľ.

Pavel Bohdar Tomášik Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-

16. november – Ladislav Bohuslav Bartholomeides (známy aj ako Bartolomeides) (16.11.1754 Klenovec – 18.4.1825 Ochtiná) – vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ – zoológ a entomológ.

Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-

17. november – Samuel Roth (18.12.1851 Vrbové – 17.11.1889 Levoča) – geológ, speleológ a pedagóg, zakladateľ slovenskej speleoarcheológie.

Samuel Roth Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-

20. november – Ján Valach (22.9.1925 Hnúšťa – 20.11.2019 Antverpy) – dirigent, organista, pedagóg a skladateľ.

Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-

21. november – Rudolf Markovič (20.4.1868 Hrachovo,okres Rimavská Sobota – 21.11.1934 Nové Mesto nad Váhom) – politik a advokát.

Rudolf Markovič Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-

24. november – Pavol Bilnica (Bilnitza) (23.1.1773 Kunova Teplica – 24.11.1834 Bratislava) – profesor, cirkevný hodnostár.

Do školy chodil v Kunovej Teplici, Slavošovciach a Gemerskej Panici, študoval na evanjelickom lýceu v Kežmarku a Bratislave, neskoršie študoval na univerzite v Halle. Pôsobil ako vychovávateľ v Šuranoch, v r. 1800 – 1817 profesor na ev. lýceu v Bratislave, prednášal predovšetkým prírodné vedy (matematiku, fyziku, biológiu, poľnohospodárstvo), začas i teológiu. Od r. 1829 bol superintendentom preddunajského dištriktu v Bratislave. Bol znamenitý štylista, latinčinár a estét. Knižne vydal svoje pohrebné kázne. V rukopise sa zachovala jeho učebnica fyziky (Studium physices, 1806), ktorá obsahuje prehľad dejín fyziky a zdôrazňuje užitočnosť fyziky v boji proti poverám a pri zlepšovaní životných podmienok. -MM-

28. november – Otto Smik (20.1.1922 Boržom, Gruzínsko – 28.11.1944 Zwolle, Holandsko) – slovenský pilot v službách britskej RAF (Royal Air Force).

Otto Smik Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-

30. november – Andrej Rojko (30.11.1824 Liptovská Sielnica – 10.12.1907 Lom nad Rimavicou) – osvetový pracovník, publicista, katolícky kňaz.

Andrej Rojko Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-

30. november – Ľudovít Kubáni (16.10.1830 Záhorany – 30.11.1869 Rimavské Brezovo) – básnik, prozaik, kritik.

Ľudovít Kubáni Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-

Plagáty

Gemersko-malohontské múzeum - november 2024 Newsletter

Tanečné Vianoce