Vitajte v zrube bezzubého starca, vykrývač, ktorý im zabezpečí nielen „šťavu“ internetu, ale i kvalitný telefónny i mobilný a televízny signál. Potom verím, že bude môcť komunikovať aj on nielen so mnou, ale i so svojím synom, ktorý momentálne žije až v ďalekom Nórsku.
Ale aby som neodišiel od hlavnej myšlienky. Pán Malák sa nám donedávna predstavoval ako autor viacerých príhod z lesa, ale i obecných aktivít. Verše neboli stredobodom jeho záujmu. Zrejme ho k ich tvorbe posmeľuje životná situácia i túžba overiť si aj iné spôsoby ukladania myšlienok jednu za druhou. Napísal ich zrejme hodne, pretože mi prezradil, že chodí s nimi až do Košíc, kde mu ich pekne zviažu, aby mal na úrovni o nich prezentáciu. Či sa mu to darí, posúďte sami po prečítaní niekoľko vybraných z tých, ktoré mi poslal:
|
Milovať poéziu ...
Počúvam, človek, nechceš báseň, srdce ti po nej nebaží? Azda ťa zmáha iná vášeň a drahokam si nevážiš ...
Bez verša budeš pustý, prázdny, jak letná lúka bez kvetov, nebudeš voňať ako jazmín a mysľou pôjdeš zastretou ...
Bolesť ťa bude dvakrát bolieť – v srdci i veľmi na duši, čo iné ako zhynúť, zomrieť potme na chladnom vankúši.
Na tvojom hrobe epitaf ti ryjem do mramoru, klopem a chcem sa opýtať: Nechceš sa vrátiť k žitia stolu?
Och, básnik, veľmi túžim bozkávať múzu v teplej vyhni a tvojim veršom láske slúžiť, tak ma z tej chladnej jamy zdvihni.
Už v silu básne uverím, hotujem veľké vzkriesenie, dušu si lásku operím a srdcom spúšťam zvonenie:
Vráť sa zas, človek, k poézii, je vzácnou perlou v mori žitia, proti zlu budeš otužilý a dobrou mysľou rána vítať ...
Opátka 31.3.2012 |
Už o dva roky bonviván (dnes mám „iba“ 68 ...)
O dva roky som bonviván, lev domáceho salónu, s pôžitkom ľahnem na diván, ďaleko od stresu a zhonu ...
Vo fľaške sunar – lahoda, zápražka rumu bude v ňom, to pravá raňajková pohoda, desiata: cigár s banánom ...
K obedu si dám mleté mäso na moju zubnú protézu svetom mi bude v kartách eso, z krčmy ma večer privezú ...
Budem mať družku Rózku, Rózu, snáď bude nežná, či aj krutá? Ochoriem pri nej na sklerózu? Jej láska mi mozog sputá? ...
Vypýtam cumlík od ženy, a v telke zapnej sexi-pipky, plienka mi zvlhne vzrušením, keď sa tie babe trú jak rybky ...
V električke mi dá miesto dievčina – kráska pozemská, v dojatí za to gesto s by-passom srdce zaplesá ...
Do banky pôjdem taxíkom, vybielim svoje účty, heš!, dajte pokoj s charitou! Ja kamarátov si chcem uctiť ...
A na obelisk vyryť dám, čo moje srdce bije – káže: „Tu iba zdriemol bonviván, bránice štekliť stále vládze ...“
Opátka 7.4.2012 |
Brum, brum ... (humorne)
Vítajte v zrube bezzubého starca, čo chabie, no hrá sa na medveďa, vľúdneho slova chce byť darca a na zlo dobrým odpovedať.
Vše deťom hlávky domotáva, že s medveďmi je kamarát a v brlohu že s nimi spáva, môže z ich špajze medu brať.
Čo sa však starec ľahko neprizná, že lepšie s macom ako s ľuďmi, kým v človeku sa často nevyzná, /z diaľky/ je brumko celkom vľúdny.
Ten vetchý dedko – to som ja, bezzubý medveď v ľudskej koži, čo sa ho deti vôbec neboja, aj Jurko Špak /3/ ho na zem zloží ...
Opátka 19.9.2013 |
||
|
Čo sa to deje s ľudským srdcom?
Čo sa to deje s ľudským srdcom? Ten prameň lásky vysychá ... Už nie je svetu štedrým darcom, namiesto kvetu vetchá lodyha.
Na lúkach žitia krutý bolševník zadúša nežné margarétky, cynik dnes hlavný záhradník, čo ľudskej láske chystá klietky ...
Mamonu ošiaľ vládu preberá, už mnohých vábi ligot zlata, srdce im závisť zastiera, mať viac a viac a viac ich máta.
V komôrke srdca trôni zloba a v žilách čudne kolotá namiesto krvi chladná voda. Odpláva ňou aj ľudská dobrota?
Pre ratu, človek, spamätaj sa! Zabojuj s hydrou nelásky, za bozkom slnca obaracaj sa, utekaj od zlej priepasti ...
Opátka 8.10.2013 |
Už nerád vidím kalendár
Minula sa mi moja jar i leto strmhlav uletelo, už nerád vidím kalendár, tichšie je srdce, slabne telo.
Pokoru kladie k nohám jeseň, konáre bukov kývu mi farbistú vrúcnu, tichu pieseň, bolero nôtia listami ...
Viac polien kladiem do krbu, oziaba ma aj v lete, snáď ešte zdolám Ostrvu, čau, Tatry, v bielom odeté ...
Stačí mi byť aj pri Floriánke, pri starej jedli – pri mame, čo roky trôni na polianke, aj po mne ešte zostane.
Opátka 21.11.2013 |
Už veľa plotov medzi ľuďmi
Raz v noci sa mi prisnilo, že od susedov búram plot, v sekerke ostrí sa to iskrilo, padla aj bránka, kde mám vchod.
Tak, ako snívam, tak aj cítim: už veľa plotov medzi ľuďmi, stráca sa družnosť v našom žití a krok nás vedie smerom bludným.
Plot od susedov a ploty v srdci, vysoké, že nič nevidieť, usádza nám prázdno v hrsti, doma ste, ľudia, či ste preč?
Na fotobunku, veľký kľúč zavretá brána do pevnosti, vymknutý je aj slnka lúč, v tom dome nechcú žiadnych hostí ... ++ Plním si sen a búram plot, vysádzam kvety – dvor im svedčí, znamenie ľuďom, poďte, poď, na pohár vína, na kus reči... Opátka 28.3.2013 |
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-