štvrtok, 20 február 2014 20:18

Ondrej Nagaj: Čas našich životov

Napísal(a) Ondrej Nagaj
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

on sepotance-on1a

-1-

Keď jeseň

žlté listy píše

tým svojim vtáčikom

za more,

ja som si

s touto piesňou prišiel,

ktorá raz musí

prebolieť.

 

Ďakujem, láska,

za to krásne,

čo dala si mi

do dlaní.

V horúcich letách

možno za sneh,

za svetlo

skorých svitaní.

 

Nie je to v nás,

je to mimo nás.

V tom večnom kotle,

kde sa varí čas.

No prv, než to v ňom

všetko skolotá,

premieša obsah

nášho života.

 

Už tichý vietor

lístím máva

a vraví zbohom

jeseni.

No v srdciach,

ktoré plačú za nás,

cícerčok lásky

pramení.

 

Tá ostáva tu

ako stromy

do zeme pevne

vsadené.

Čas v rukách sa nám

začal mrviť

pod ťažkou nohou

nádeje. 

 

Možno vykypel

spod pokrievky

a v pahrebe sa

vyparil. 

Ale ak v nás bol

veľmi tenký,

dokázal

iba poraniť. 

 

 

-2-

Slnko má stále

žltý spln. 

My nie sme

večne mladí. 

A láska

z našich čistých zŕn

si svoje hriadky

sadí. 

 

A vtedy jej je

najlepšie,

keď si kus teba

odtne.

Lúska z nás

krátke rešerše

písané v noci

potme. 

 

Ja sa ťa nikdy

nezbavím,

pre mňa si aj dnes

mladá. 

Piskľavý vietor

z mojich zím

ťa ešte stále

hľadá. 

 

Vážená dáma,

krásne je,

že slnko vždy je

v splne,

že občas sa mi

usmeje

a občas z neho

trniem. 

 

To mi tak život

tidliká, 

aby mi nebolo

smutno. 

Je to spev? 

Možno králika

po krku rukou

utlo. 

 

Aj roky majú

kladivo

a tlčú do nás

kliny.

Neviem,

koľkokrát za život

do srdca

uderili.

 

 

-3-

Kým som ešte

na tejto strane rieky

a mám ruky

zo života prázdne,

rád by som sa,

rád podelil s niekým

so všetkým,

čo ostalo mi na dne.

 

S trochou lásky

k priateľom a blízkym,

veď som ich mal

prenesmierne rád.

Nerátal som

straty ani zisky,

ale chcel som

predovšetkým dať.

 

S trochou viery,

že sme tu len chvíľu

a vrchy nám hlavy

prevýšia.

Neprišli sme,

iba na hostinu.

Treba zniesť aj ostne

černičia.

 

A s nádejou,

že naplním dobrom

srdcia detí,

ba možno aj vnukov.

Aby sme sa

priblížili k obrom.

Tým, čo sú v nás

krotkí ako smútok.

(Zo zbierky Ondrej Nagaj: Šepotance, vydal Vegaprint, sro, Mošovce 2013)

{jcomments on}

 

Čítať 2594 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:34

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!