A čo je to za omyl, čo je to za paškvil, čo my tu dnes žijeme? Kto nás takto záškodnícky zaháňa do záhuby?
Novodobá civilizácia v prevažnom súhrne svojich doktrín je založená na bezduchom ekonomizme, suchopárnom racionalizme a infikuje spoločnosť bezohľadným egoizmom, neľudskosťou, surovosťou. Zaháňa tak terajšieho človeka zo štádia Homo sapiens späť do éry jeho animálnej existencie. A to v čase, keď je naša planéta preľudnená a žiadal by sa opak: nie obnovovať divočinu, ale rozvíjať ľudskosť a na jej základe harmonizovať rozvrátený svet.
Lenže to si nevyhnutne vyžaduje vnímať, posudzovať a žiť život nielen rozumom, ale i srdcom. A to nám dnes chýba, to sa už „nenosí“. Škoda. Škoda preto, že súčasná doba nahráva jednostranne bezcitnému rozumu a naše myslenie je nebezpečne infikované vírusom kalkulantstva. Doba dnes degeneruje naše myslenie a degraduje ho výlučne na „kalkulačné“ – špekulatívne myslenie /myslieť vo svoj prospech/.
Vráťme sa preto, a čím skôr, ku vzájomnej komunikácii srdcom tak, ako to uvádzam v úvodnom oslovení tohto príhovoru. Srdcia sa ľahšie zbližujú ako špekulatívne rozumy s ich kalkulačným myslením. A táto schopnosť a možnosť je práve doménou umenia, teda aj literatúry, poézie i prózy.
Preto vám všetkým ponúkam možnosť zažiť a subjektívne posúdiť pôvab vzájomnej ľudskej komunikácie prostredníctvom môjho a vašich sŕdc, ako ju nájdete v štyroch minicykloch poézie s názvom My a láska, My a svet, My a deti, My a čas a v cykle próz pod názvom Z prírody. Ospravedlňujem sa za myšlienkovú i slovníkovú drsnosť niektorých básní z cyklu My a svet, ale tak mi to spontánne diktovali nasrdené srdce i nasrdený rozum.
A posledné dve pripomienky: l. Nekazte si predspánkovú náladu drastickými básňami Pochod kanibalov a Homo kanibal. 2. Do nového dňa /pri prípadnom raňajšom čítaní/ sa príjemne naladíte s básňami z cyklov My a láska, My a deti, prípadne aj vytlačenou prózou.
P.S. Ďakujem iniciátorovi a hlavnému zabezpečovateľovi tejto edičnej akcie neúnavne obetavému Štefanovi Škovirovi i celému sponzorskému zázemiu Kežmarskej tlačiarne v Kežmarku za možnosť vydať za ich pomoci ďalšiu, už šiestu moju literárnu publikáciu.
Túto knižočku venujem svojmu bratovi Viliamovi k jeho 75. narodeninám i za jeho príbuzenskú obetavosť, keď ako 28 ročný podstúpil bezvýsledný dlhodobo smrteľne riskantný lekársky zákrok pre záchranu našej umierajúcej sestry Magdy.
František Bábela
Pozn. red.: Text, ktorý napísal František Bábela 13. apríla 2009, je úvodným príhovorom k jeho zbierke básní a prozaických textov s prírodnou tematikou Ráno s hrdličkami, vydanej v Tisovci v roku 2009.
| Kedy ... | Kamarát Tisovec | Spánok je synom smrti ... | ||
| /Mierne frivolný text na spôsob ľudovej piesne/ | ||||
| Kedy mi konečne vyznáš lásku? | Tisovec, kamarát, | |||
| Majstrovsky by som si ju zmaľoval | kamarát Tisovec, | Bol som ja zvyknutý vždy veľa spať, | ||
| a teba vkreslil do obrázku. | že ťa mám veľmi rád, | nevediac, čo sa mi môže tak stať. | ||
| nikomu nepovedz. | Dnes viem, že spánok je synom smrti, | |||
| Kedy mi povieš, že ma máš rada? | a tak ma spávať nik neprinúti. | |||
| Veršíky by som o tebe skladal, | A sám neviem prečo. | |||
| najkrajšiu ľúbostnú poéziu, | Neviem nájsť odpoveď, | V spánku sa hneď s tebou začne smrť hrať, | ||
| akou len osláviť možno milú. | prečo som ťa stretol, | preto sa nenáhli zavčasu spať. | ||
| keď je tak veľký svet. | Čím menej pospávaš, tým menší risk, | |||
| Kedy mi povieš, že ma máš rada? | že by si smrť mohla pre teba prísť. | |||
| Aj piesne by som o tebe skladal. | Iba to tak tuším, | |||
| Najkrajšiu ľúbostnú melódiu, | iba to tak cítim, | Preto sa nikdy spať neponáhľaj, | ||
| akou sa patrí osláviť milú, | že bez teba by som | preto ty, muzika, | ||
| by som po celom svete hľadal. | nevedel prejsť žitím. | len ďalej fidlikaj, | ||
| preto nám do rána hraj! | ||||
| Kedy mi povieš, že ma máš rada? | Kamarát Tisovec, | |||
| K tomu obrázku, veršom, piesňam, | že ťa mám veľmi rád, | Aj ty, moja milá, ma neváb spať! | ||
| aj kvietky by som ešte pohľadal, | nikomu nepovedz. | Musíš mi s tým všetkým už pokoj dať. | ||
| najkrajšie možné pre vernú milú. | Ty naša muzika, | |||
| Láskou žiariacu bielu nevinu. | Iste sám dobre vieš, | len ďalej fidlikaj, | ||
| poznáš dnešnú chásku: | smelo nám do rána hraj! | |||
| A vybral by som dve družky biele | Keď nám vlasť rozkradli, | Hraj, hraj, hraj. | ||
| na skusy, | mohli by ukradnúť | |||
| ako mne milá, takisto verné | nám aj našu lásku. | ........ | ||
| komusi: | Tisovec 11.december 2008 | |||
| Snežienku bielu marcovú vernú | Kamarát Tisovec, | |||
| a máju vernú bielu ľaliu. | že ťa mám veľmi rád, | |||
| nikomu nepovedz. | Do Nitry | |||
| K vernosti vernosť, | ||||
| ku kráse krásu spanilú. | Až potom pred koncom, | Kamže ideš, Jonáško, | ||
| A všetko robiť, všetko to robiť | pred posledným zvoncom, | s takou velikou taškou | ||
| z l á s k y p r e m i l ú. | sám svetu vykričím, | a večer – oproti noci? | ||
| že zo všetkých blízkych | ||||
| si mi bol najbližším. | A ja sa tmy nebojím | |||
| . . . . . | ani o polnoci! | |||
| 23.marec 2009 | Že som ťa miloval | Raz, dva, tri, | ||
| po hrob – od kolísky. | ponáhľam sa do Nitry | |||
| ......... | za bratrancom Adamom, | |||
| 8.december 2008 | budem tam až nadránom. | |||






























__________________________________________________
Prihováram sa k početnej rodine svojich čitateľov, známym i menej známym, svojou šiestou literárnou publikáciou, ktorá je, podobne ako posledné dve pred ňou, zmesou poézie a prózy.
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-