A čo je to za omyl, čo je to za paškvil, čo my tu dnes žijeme? Kto nás takto záškodnícky zaháňa do záhuby?
Novodobá civilizácia v prevažnom súhrne svojich doktrín je založená na bezduchom ekonomizme, suchopárnom racionalizme a infikuje spoločnosť bezohľadným egoizmom, neľudskosťou, surovosťou. Zaháňa tak terajšieho človeka zo štádia Homo sapiens späť do éry jeho animálnej existencie. A to v čase, keď je naša planéta preľudnená a žiadal by sa opak: nie obnovovať divočinu, ale rozvíjať ľudskosť a na jej základe harmonizovať rozvrátený svet.
Lenže to si nevyhnutne vyžaduje vnímať, posudzovať a žiť život nielen rozumom, ale i srdcom. A to nám dnes chýba, to sa už „nenosí“. Škoda. Škoda preto, že súčasná doba nahráva jednostranne bezcitnému rozumu a naše myslenie je nebezpečne infikované vírusom kalkulantstva. Doba dnes degeneruje naše myslenie a degraduje ho výlučne na „kalkulačné“ – špekulatívne myslenie /myslieť vo svoj prospech/.
Vráťme sa preto, a čím skôr, ku vzájomnej komunikácii srdcom tak, ako to uvádzam v úvodnom oslovení tohto príhovoru. Srdcia sa ľahšie zbližujú ako špekulatívne rozumy s ich kalkulačným myslením. A táto schopnosť a možnosť je práve doménou umenia, teda aj literatúry, poézie i prózy.
Preto vám všetkým ponúkam možnosť zažiť a subjektívne posúdiť pôvab vzájomnej ľudskej komunikácie prostredníctvom môjho a vašich sŕdc, ako ju nájdete v štyroch minicykloch poézie s názvom My a láska, My a svet, My a deti, My a čas a v cykle próz pod názvom Z prírody. Ospravedlňujem sa za myšlienkovú i slovníkovú drsnosť niektorých básní z cyklu My a svet, ale tak mi to spontánne diktovali nasrdené srdce i nasrdený rozum.
A posledné dve pripomienky: l. Nekazte si predspánkovú náladu drastickými básňami Pochod kanibalov a Homo kanibal. 2. Do nového dňa /pri prípadnom raňajšom čítaní/ sa príjemne naladíte s básňami z cyklov My a láska, My a deti, prípadne aj vytlačenou prózou.
P.S. Ďakujem iniciátorovi a hlavnému zabezpečovateľovi tejto edičnej akcie neúnavne obetavému Štefanovi Škovirovi i celému sponzorskému zázemiu Kežmarskej tlačiarne v Kežmarku za možnosť vydať za ich pomoci ďalšiu, už šiestu moju literárnu publikáciu.
Túto knižočku venujem svojmu bratovi Viliamovi k jeho 75. narodeninám i za jeho príbuzenskú obetavosť, keď ako 28 ročný podstúpil bezvýsledný dlhodobo smrteľne riskantný lekársky zákrok pre záchranu našej umierajúcej sestry Magdy.
František Bábela
Pozn. red.: Text, ktorý napísal František Bábela 13. apríla 2009, je úvodným príhovorom k jeho zbierke básní a prozaických textov s prírodnou tematikou Ráno s hrdličkami, vydanej v Tisovci v roku 2009.
| Kedy ... | Kamarát Tisovec | Spánok je synom smrti ... | ||
| /Mierne frivolný text na spôsob ľudovej piesne/ | ||||
| Kedy mi konečne vyznáš lásku? | Tisovec, kamarát, | |||
| Majstrovsky by som si ju zmaľoval | kamarát Tisovec, | Bol som ja zvyknutý vždy veľa spať, | ||
| a teba vkreslil do obrázku. | že ťa mám veľmi rád, | nevediac, čo sa mi môže tak stať. | ||
| nikomu nepovedz. | Dnes viem, že spánok je synom smrti, | |||
| Kedy mi povieš, že ma máš rada? | a tak ma spávať nik neprinúti. | |||
| Veršíky by som o tebe skladal, | A sám neviem prečo. | |||
| najkrajšiu ľúbostnú poéziu, | Neviem nájsť odpoveď, | V spánku sa hneď s tebou začne smrť hrať, | ||
| akou len osláviť možno milú. | prečo som ťa stretol, | preto sa nenáhli zavčasu spať. | ||
| keď je tak veľký svet. | Čím menej pospávaš, tým menší risk, | |||
| Kedy mi povieš, že ma máš rada? | že by si smrť mohla pre teba prísť. | |||
| Aj piesne by som o tebe skladal. | Iba to tak tuším, | |||
| Najkrajšiu ľúbostnú melódiu, | iba to tak cítim, | Preto sa nikdy spať neponáhľaj, | ||
| akou sa patrí osláviť milú, | že bez teba by som | preto ty, muzika, | ||
| by som po celom svete hľadal. | nevedel prejsť žitím. | len ďalej fidlikaj, | ||
| preto nám do rána hraj! | ||||
| Kedy mi povieš, že ma máš rada? | Kamarát Tisovec, | |||
| K tomu obrázku, veršom, piesňam, | že ťa mám veľmi rád, | Aj ty, moja milá, ma neváb spať! | ||
| aj kvietky by som ešte pohľadal, | nikomu nepovedz. | Musíš mi s tým všetkým už pokoj dať. | ||
| najkrajšie možné pre vernú milú. | Ty naša muzika, | |||
| Láskou žiariacu bielu nevinu. | Iste sám dobre vieš, | len ďalej fidlikaj, | ||
| poznáš dnešnú chásku: | smelo nám do rána hraj! | |||
| A vybral by som dve družky biele | Keď nám vlasť rozkradli, | Hraj, hraj, hraj. | ||
| na skusy, | mohli by ukradnúť | |||
| ako mne milá, takisto verné | nám aj našu lásku. | ........ | ||
| komusi: | Tisovec 11.december 2008 | |||
| Snežienku bielu marcovú vernú | Kamarát Tisovec, | |||
| a máju vernú bielu ľaliu. | že ťa mám veľmi rád, | |||
| nikomu nepovedz. | Do Nitry | |||
| K vernosti vernosť, | ||||
| ku kráse krásu spanilú. | Až potom pred koncom, | Kamže ideš, Jonáško, | ||
| A všetko robiť, všetko to robiť | pred posledným zvoncom, | s takou velikou taškou | ||
| z l á s k y p r e m i l ú. | sám svetu vykričím, | a večer – oproti noci? | ||
| že zo všetkých blízkych | ||||
| si mi bol najbližším. | A ja sa tmy nebojím | |||
| . . . . . | ani o polnoci! | |||
| 23.marec 2009 | Že som ťa miloval | Raz, dva, tri, | ||
| po hrob – od kolísky. | ponáhľam sa do Nitry | |||
| ......... | za bratrancom Adamom, | |||
| 8.december 2008 | budem tam až nadránom. | |||

































Prihováram sa k početnej rodine svojich čitateľov, známym i menej známym, svojou šiestou literárnou publikáciou, ktorá je, podobne ako posledné dve pred ňou, zmesou poézie a prózy.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-