a duchovných potrieb. Platí to ostatne mnohostranne: medicínsky, filozoficky, psychologicky, nábožensky (V zdravom tele zdravý duch. Nielen chlebom je človek živý ....).
A čo je to za omyl, čo je to za paškvil, čo my tu dnes žijeme? Kto nás takto záškodnícky zaháňa do záhuby?
Novodobá civilizácia v prevažnom súhrne svojich doktrín je založená na bezduchom ekonomizme, suchopárnom racionalizme a infikuje spoločnosť bezohľadným egoizmom, neľudskosťou, surovosťou. Zaháňa tak terajšieho človeka zo štádia Homo sapiens späť do éry jeho animálnej existencie. A to v čase, keď je naša planéta preľudnená a žiadal by sa opak:  nie obnovovať divočinu, ale rozvíjať ľudskosť a na jej základe harmonizovať rozvrátený svet.
Lenže to si nevyhnutne vyžaduje vnímať, posudzovať a žiť život nielen rozumom, ale i srdcom. A to nám dnes chýba, to sa už „nenosí“. Škoda. Škoda preto, že súčasná doba nahráva jednostranne bezcitnému rozumu a naše myslenie je nebezpečne infikované vírusom kalkulantstva. Doba dnes degeneruje naše myslenie a degraduje ho výlučne na „kalkulačné“ – špekulatívne myslenie /myslieť vo svoj prospech/.
Vráťme sa preto, a čím skôr, ku vzájomnej komunikácii srdcom tak, ako to uvádzam v úvodnom oslovení tohto príhovoru. Srdcia sa ľahšie zbližujú ako špekulatívne rozumy s ich kalkulačným myslením. A táto schopnosť a možnosť je práve doménou umenia, teda aj literatúry, poézie i prózy.
Preto vám všetkým ponúkam možnosť zažiť a subjektívne posúdiť pôvab vzájomnej ľudskej komunikácie prostredníctvom môjho a vašich sŕdc, ako ju nájdete v štyroch minicykloch poézie s názvom My a láska, My a svet, My a deti, My a čas a v cykle próz pod názvom Z prírody. Ospravedlňujem sa za myšlienkovú i slovníkovú drsnosť niektorých básní z cyklu My a svet, ale tak mi to spontánne diktovali nasrdené srdce i nasrdený rozum.
A posledné dve pripomienky: l. Nekazte si predspánkovú náladu drastickými básňami Pochod kanibalov a Homo kanibal. 2. Do nového dňa /pri prípadnom raňajšom čítaní/ sa príjemne naladíte s básňami z cyklov My a láska, My a deti, prípadne aj vytlačenou prózou.
P.S. Ďakujem iniciátorovi a hlavnému zabezpečovateľovi tejto edičnej akcie neúnavne obetavému Štefanovi Škovirovi i celému sponzorskému zázemiu Kežmarskej tlačiarne v Kežmarku za možnosť vydať za ich pomoci ďalšiu, už šiestu moju literárnu publikáciu.
Túto knižočku venujem svojmu bratovi Viliamovi k jeho 75. narodeninám i za jeho príbuzenskú obetavosť, keď ako 28 ročný podstúpil bezvýsledný dlhodobo smrteľne riskantný lekársky zákrok pre záchranu našej umierajúcej sestry Magdy.
František Bábela

Pozn. red.: Text, ktorý napísal František Bábela 13. apríla 2009, je úvodným príhovorom k jeho zbierke básní a prozaických textov s prírodnou tematikou Ráno s hrdličkami, vydanej v Tisovci v roku 2009.

Kedy ...		Kamarát Tisovec		Spánok je synom smrti ...
				/Mierne frivolný text na spôsob ľudovej piesne/
Kedy mi konečne vyznáš lásku?		Tisovec, kamarát,
Majstrovsky by som si ju zmaľoval		kamarát Tisovec,		Bol som ja zvyknutý vždy veľa spať,
a teba vkreslil do obrázku.		že ťa mám veľmi rád,		nevediac, čo sa mi môže tak stať.
		nikomu nepovedz.		Dnes viem, že spánok je synom smrti,
Kedy mi povieš, že ma máš rada?				a tak ma spávať nik neprinúti.
Veršíky by som o tebe skladal,		A sám neviem prečo.
najkrajšiu ľúbostnú poéziu,		Neviem nájsť odpoveď,		V spánku sa hneď s tebou začne smrť hrať,
akou len osláviť možno milú.		prečo som ťa stretol,		preto sa nenáhli zavčasu spať.
		keď je tak veľký svet.		Čím menej pospávaš, tým menší risk,
Kedy mi povieš, že ma máš rada?				že by si smrť mohla pre teba prísť.
Aj piesne by som o tebe skladal.		Iba to tak tuším,
Najkrajšiu ľúbostnú melódiu,		iba to tak cítim,		Preto sa nikdy spať neponáhľaj,
akou sa patrí osláviť milú,		že bez teba by som		preto ty, muzika,
by som po celom svete hľadal.		nevedel prejsť žitím.		len ďalej fidlikaj,
				preto nám do rána hraj!
Kedy mi povieš, že ma máš rada?		Kamarát Tisovec,
K tomu obrázku, veršom, piesňam,		že ťa mám veľmi rád,		Aj ty, moja milá, ma neváb spať!
aj kvietky by som ešte pohľadal,		nikomu nepovedz.		Musíš mi s tým všetkým už pokoj dať.
najkrajšie možné pre vernú milú.				Ty naša muzika,
Láskou žiariacu bielu nevinu.		Iste sám dobre vieš,		len ďalej fidlikaj,
		poznáš dnešnú chásku:		smelo nám do rána hraj!
A vybral by som dve družky biele		Keď nám vlasť rozkradli,		Hraj, hraj, hraj.
na skusy,		mohli by ukradnúť
ako mne milá, takisto verné		nám aj našu lásku.		........
komusi:				Tisovec 11.december 2008
Snežienku bielu marcovú vernú		Kamarát Tisovec,
a máju vernú bielu ľaliu.		že ťa mám veľmi rád,
		nikomu nepovedz.		Do Nitry
K vernosti vernosť,
ku kráse krásu spanilú.		Až potom pred koncom,		Kamže ideš, Jonáško,
A všetko robiť, všetko to robiť		pred posledným zvoncom,		s takou velikou taškou
z  l á s k y   p r e   m i l ú.		sám svetu vykričím,		a večer – oproti noci?
		že zo všetkých blízkych
		si mi bol najbližším.		A ja sa tmy nebojím
. . . . .				ani o polnoci!
23.marec 2009		Že som ťa miloval		Raz, dva, tri,
		po hrob – od kolísky.		ponáhľam sa do Nitry
		.........		za bratrancom Adamom,
		8.december 2008		budem tam až nadránom.