Keďže bolo krásne jarné počasie, vybrali sme sa tohto roku v deň 1. mája na návštevu dediniek Háj a Hačava, doslova ukrytých v malebnej dolinke nazvanej Hájska tiesňava. Obidve sa nachádzajú na rozhraní hraníc Gemera a Abova. Dolina je zakončená Jelením vrchom (947 m n. m.) v pohorí Pipitka v chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Dolinou preteká Hájsky potok, ktorý pramení pod práve spomínaným Jelením vrchom a je známy tým, že v Hájskej tiesňave vytvára vodopádov. Sú známe štyri vodopády, z ktorých najväčším a najkrajším je tretí v poradí. Na tejto krátkej turistickej vychádzke sme stretli množstvo mladých rodín, ktorý taktiež využili slnečné počasie, a to nielen na turistiku, ale aj na opekačku a grilovačku. Okrem toho sme boli milo prekvapení z oboch dediniek, v ktorých sú pôvodné malebné drevenice a hlinené domy, ktoré obývajú nielen pôvodní obyvatelia, ale aj množstvo chalupárov, hlavne z neďalekých Košíc. Obec má však ešte jednu atypickú atrakciu navyše. Je to 7,5 metrov vysoká socha anjela s ulomeným krídlom, ktorú vidieť už z diaľky. Táto plastika nemá dlhú históriu, ale o to zaujímavejšiu. Bola vyrobená ako rekvizita pre potreby americkej vojnovej drámy Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Lines), v ktorej hlavné úlohy stvárnili Gene Hackman a Owen Wilson. Filmový príbeh uvádza diváka do prostredia vojny v Juhoslávii a časť sa nakrúcala v Slovenskom krase, včítane Zádielskej doliny. Socha anjela s odtrhnutým krídlom sa v jednotlivých scénach opakuje viackrát so symbolickým obrazovým významom, ktorý možno pretlmočiť slovami - vojne nie je nič sväté. Nakrúcanie sa uskutočnilo v roku 2000 a film mal svetovú premiéru v roku 2001. Keďže počas nakrúcania mal americký filmový štáb na futbalovom štadióne obce Háj svoje dielne a zariadenie na výrobu umelého snehu, po ukončení práce sochu anjela obci venovali. Pri plastike sa nachádza tabuľa, na ktorej sú umiestnené novinové články o práci amerických filmárov v Slovenskom krase i trvalej inštalácii anjela v Háji.
Ing. Milan Kupčo
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a