V prvú júlovú stredu som sa vybral z Košíc na cestu do Tisovca. Naplánovali sme si tu základňu pre naše výlety do okolia, a to na Muránsku planinu. I. diel prináša teda moje postrehy z cesty do toho milého mestečka. Najprv som sa presunul vlakom do Plešivca. Počas cesty som zachytil 861 002 EVKU (údajne už bez svojho mena) na svojom pravidelnom výkone v Haniske pri Košiciach. V Moldave nad Bodvou a v Plešivci to zas boli BERTY V Revúcej nasledovalo krátke zastavenie v miestnom obchodnom centre, kde som doplnil hlavne tekutiny. Pitný režim je v týchto dňoch veľmi dôležitý.
. Z Muráňa som sa ešte raz viezol autobusom, teraz len toť cez sedlo Dielik do Tisovca. Tu som pokecal s domácim pánom a čakal na zvyšok partie zo západu. Vo štvrtok sme našu chalúpku nechali napospas ďalšiemu horúcemu dňu a vybrali sa na Zbojská. V miestnom salaši sme sa pred plánovanou okružnou túrou ZBOJSKÁ - FABOVA HOĽA - ZBOJSKÁ posilnili miestnymi polievkami.
Pred obedom sme vyrazili v klasickom zložení 2+3(4) tentoraz posilnení i o miestnu štvornohú sprievodkyňu, ktorá si asi povedala, že má dosť naťahovačiek s detičkami a svojimi malými huňatými klbkami a potrebuje trochu vypadnúť. Na naše prekvapenie to nebolo len odbehnutie od každodenných povinností, ale poriadna celodenná túra, ktorá určite dala zabrať aj jej. Čuvačica, ako sme ju familiárne pomenovali, nás bezpečne viedla chodníkom a hlasito dávala vedieť o tom, že v lese nie sme sami.
Okolité kopce nám okrem výhľadov (žiaľ pohľad na výseky a odumreté stromy bol skľučujúci), ponúkli i čo - to zo svojich sladkých pokladov. A tak dúfam, že miestni macovia sa nebudú hnevať, že sme im trošku ubrali z lesných jahôd a borovníc. Na samotnom vrchole Fabovej hole to za pár rokov bude možno vyzerať naozaj ako na holi. Kdeže sú tie časy, keď tu vôkol boli husté lesy?
Po výstupe nasledoval už len zostup na Zbojská. V samotnom závere trošku dramaticky, ale dúfam, že bez trvalých následkov.
Čuvačica Bella nás bez problémov doviedla naspať až na salaš, kde ju už čakali jej ratolesti a nás zas miestne špeciality. Záver dňa patril krátkej dažďovej sprche s búrkovým dunením po okolitých kopcoch.
Text a foto: Igor Molnár
{gallery}priroda/vylety{/gallery}
{gallery}priroda/vylety/2{/gallery}
{jcomments on}
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM- 
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM- 
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM- 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM- 
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a