Lesný koberec zložený z perfektnej mozaiky hebkých listov jemne šuští pod nohami. Taký koberec má len les. Ostáva len zhlboka dýchať vôňu jesene.
Či nám na začiatku niečo chýbalo? Priznáme sa, že áno. Prameň čistej vody, alebo malý potôčik. A sme ako v zemskom raji. Aj to sme našli v rakovnickom chotári. A už všetko bolo naj. Možno i básnika by v takej chvíli „kopla múza“ a snáď by začal asi takto: “ Les. Tá neopakovateľná krása . . .“
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}