Akosi celkom potichu sme prežili významný deň nielen horného Gemera, ale Slovenska vôbec. Najmä preto, že 31. augusta 1973 , teda presne pred 40. rokmi, Slovenský kras vyhlásili za chránenú krajinnú oblasť (CHKO). O deväť rokov neskôr sa toto územie stalo Národným parkom, ktorého súčasťou je 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne). Hádam by sa nezaškodilo si zapamätať aspoň to, že Slovenský kras leží na juhovýchodnom Slovensku. Nachádza sa v okresoch Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji. Má rozlohu 34611 hektárov. Je najväčším krasovým územím Slovenskej republiky (SR). Tvorí ho sedem planín: Koniarska planina, Plešivská planina, Silická planina, Horný vrch, Zádielska planina, Jasovská planina a Dolný vrch. Na západnom okraji sa k nemu pripája Jelšavský kras. Budovaný je vápencami a dolomitmi, ktoré v južnej časti dosahujú hrúbku 400 až 500 m a sú rozdelené hlbokými kaňonmi riek Slaná a Štítnik, ako aj Zádielskeho a Hájskeho potoka. Planiny sú posiate množstvomzávrtov, vyvieračiek, jaskýň a priepastí. Najhlbšou priepasťou Slovenského krasu je Kunia priepasť s hĺbkou 203 metrov. Rozsiahly jaskynný systém presahujúci štátne hranice predstavuje Jaskyňa Domica, pretože tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v susednom Maďarsku. Jaskynný systém má asi 25 km. Slovenský kras sa môže pochváliť aj najnižšie položenou ľadovou jaskyňou na svete. Je to Silická ľadnica v nadmorskej výške 503 m nad morom. Prvý nákres tejto jaskyne pochádza z roku 1719, jej opis od Mateja Bela vyšiel v britskom Londýne už v roku 1744. Územie Slovenského krasu bolo 1. marca 1977 ako prvé na Slovensku zapísané do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO – Človek a biosféra (Man and the Biosphere). Na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. až 9. decembra 1995 v nemeckom Berlíne boli jaskyne Slovenského krasu a priľahlého Aggtelekského krasu v Maďarsku zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Informáciu o tomto významnom dni priniesol informáciu portál teraz.sk
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-