V prvú júlovú stredu som sa vybral z Košíc na cestu do Tisovca. Naplánovali sme si tu základňu pre naše výlety do okolia, a to na Muránsku planinu. I. diel prináša teda moje postrehy z cesty do toho milého mestečka. Najprv som sa presunul vlakom do Plešivca. Počas cesty som zachytil 861 002 EVKU (údajne už bez svojho mena) na svojom pravidelnom výkone v Haniske pri Košiciach. V Moldave nad Bodvou a v Plešivci to zas boli BERTY V Revúcej nasledovalo krátke zastavenie v miestnom obchodnom centre, kde som doplnil hlavne tekutiny. Pitný režim je v týchto dňoch veľmi dôležitý.
. Z Muráňa som sa ešte raz viezol autobusom, teraz len toť cez sedlo Dielik do Tisovca. Tu som pokecal s domácim pánom a čakal na zvyšok partie zo západu. Vo štvrtok sme našu chalúpku nechali napospas ďalšiemu horúcemu dňu a vybrali sa na Zbojská. V miestnom salaši sme sa pred plánovanou okružnou túrou ZBOJSKÁ - FABOVA HOĽA - ZBOJSKÁ posilnili miestnymi polievkami.
Pred obedom sme vyrazili v klasickom zložení 2+3(4) tentoraz posilnení i o miestnu štvornohú sprievodkyňu, ktorá si asi povedala, že má dosť naťahovačiek s detičkami a svojimi malými huňatými klbkami a potrebuje trochu vypadnúť. Na naše prekvapenie to nebolo len odbehnutie od každodenných povinností, ale poriadna celodenná túra, ktorá určite dala zabrať aj jej. Čuvačica, ako sme ju familiárne pomenovali, nás bezpečne viedla chodníkom a hlasito dávala vedieť o tom, že v lese nie sme sami.
Okolité kopce nám okrem výhľadov (žiaľ pohľad na výseky a odumreté stromy bol skľučujúci), ponúkli i čo - to zo svojich sladkých pokladov. A tak dúfam, že miestni macovia sa nebudú hnevať, že sme im trošku ubrali z lesných jahôd a borovníc. Na samotnom vrchole Fabovej hole to za pár rokov bude možno vyzerať naozaj ako na holi. Kdeže sú tie časy, keď tu vôkol boli husté lesy?
Po výstupe nasledoval už len zostup na Zbojská. V samotnom závere trošku dramaticky, ale dúfam, že bez trvalých následkov.
Čuvačica Bella nás bez problémov doviedla naspať až na salaš, kde ju už čakali jej ratolesti a nás zas miestne špeciality. Záver dňa patril krátkej dažďovej sprche s búrkovým dunením po okolitých kopcoch.
Text a foto: Igor Molnár
{gallery}priroda/vylety{/gallery}
{gallery}priroda/vylety/2{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-