víťazných autorov v podaní študentov druhých a tretích ročníkov.
Do literárnej súťaže sa zapojilo 26 študentov gymnázia v zastúpení všetkých vekových kategórií. Porota zložená z PhDr. Ľ. Šárika, Mgr. M. Lacka a PhDr. M. Hlušíkovej rozhodla nasledovne: v druhej kategórii v próze sa najlepšie umiestnila Nora Azimiová z tercie a v tretej kategórii v poézii najlepšie obstál oktaván Ladislav Lipcsei. Z držiteľov ďalších umiestnení zaujali prózy Štefana Kovácsa a Jána Olivera Čillíka z tercie a básne Ingrid Kepkovej z 3. A a Romana Baláža zo 4. A triedy. Čestné uznania si odniesli Viktória Gyűrkeová a Andrej Poljak z prímy, Michaela Baboľová, Radka Činčurová a Adam Kovalčík z kvarty a Denis Farkaš z tercie. Zo starších študentov boli čestným uznaním odmenené autorky poézie Gabriela Bakšová z 2. B a Lenka Nagyová z 3. A triedy. Pochvala bola udelená Bianke Belovecovej za prózu v maďarskom jazyku. K príjemnému prekvapeniu patrila poézia Ladislava Lipcseiho, ktorý by rád svoje literárne vlohy rozvíjal na vysokej škole umeleckého charakteru. „...Spolu si upečieme slobodu...,“ vraví v jednej zo svojich básní. Kiež by toto zaujímavé videnia sveta zostalo gymnazistom ešte dlhé roky!
Po potlesku, ktorý ocenil literátov, prišla chvíľa s poéziou Ivana Kraska. V podaní študentov gymnázia odzneli prekrásne verše podfarbené tónmi Erika Claptona či Melchiora Francka. Básnik sa prihovoril svojim nasledovníkom stále aktuálnym posolstvom: „...no nikdy nepíš to, čo v tvojom srdci zrod svoj nemalo; obchádzaj krasomluvu jako mor a vyhoď z textu slovo jalové...“ Slovo však nezostalo len slovom – verše básnika sa pretavili do piesne: básne Plachý akord a Život sa stali na chvíľu v podaní septimánky Annamárie Agócsovej sugestívnou melódiou. Potvrdili sa slová básnika: „...nech hudbou zneje každý malý verš...“.
V závere krásneho dopoludnia sa vedúca sekcie slovenského jazyka a literatúry Mgr. Alena Prošovská poďakovala všetkým, ktorí toto pekné podujatie pripravili, a osobitnú vďaku vyslovila Ing. Jozefovi Hrablaymu, predsedovi Rady rodičov, ktorá akciu finančne podporila.
Marta Hlušíková
{gallery}skola/gik{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 24 marec 2011 16:45
Dopoludnie s Ivanom Kraskom na gymnáziu, kde študoval a ktoré nesie dnes jeho meno
Napísal(a) Marta Hlušíková
Od septembra 2008 nesie Gymnázium v Rimavskej Sobote čestný názov: Gymnázium Ivana Kraska. Meno velikána slovenskej literárnej moderny, svojho bývalého študenta, na ktorého počesť vypísalo literárnu súťaž.
24. marca 2011 sa konalo vyhlásenie víťazov jej druhého ročníka. Malo dôstojný priebeh: v mene študentov sa prihovoril básnikovi Ján Oliver Čillík básňou Otcova roľa. Gymnazisti položili veniec k buste spisovateľa na Námestí Š. M. Daxnera a zamierili do honosných priestorov Gemersko-malohontského múzea. Tu sa všetci prítomní, pedagógovia, študenti a pozvaní hostia, započúvali do veršov a próz
Zverejnené v
Stredné školy


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a