Nad touto otázkou sa zamýšľame nielen my pedagógovia a zamestnanci Strednej odbornej školy, Generála Viesta č. 6 v Revúcej, ale aj zamestnávatelia nášho regiónu. V súčasnosti sa na krajských odborných fórach konštatuje, že potreba odborníkov v našom kraji je v najbližších rokoch okolo 30 tisíc a zo stredných škôl príde len 5 tisíc absolventov. Je to nepomer a znamená to, že absolventi žiadaných odborov štúdia nebudú mať problém s uplatnením sa na pracovnom trhu a aj tak sa málo rodičov zaujíma o to čo bude s ich dieťaťom po ukončení štúdia na strednej škole. Ak sa nad týmto vážne nezamyslíte vy, rodičia, ktorí sa rozhodujú spolu so svojimi deviatakmi, možno sa zakrátko dožijeme doby, keď remeselné a iné odborné práce nebude mať kto vykonávať (možno imigranti alebo utečenci). Prečo sa takto negatívne zamýšľam? Snáď je to tým, že napriek 100% kvalifikovanosti pedagogického zboru školy, množstvu propagačných aktivít v škole a jej okolí, je záujem o tieto odbory štúdia nízky. Naša škola svojou technickou na krajských súťažiach odbornej zručnosti Zenit v strojárstve, Zenit v elektrotechnike a SOČ, odborne nezaostáva vo vzdelávaní žiakov oproti školám pôsobiacim v centre Banskobystrického kraja. Veď v decembri 2014 dosiahli v krajských kolách žiaci Ján Kotlarčík 2. miesto v Zenite v strojárstve v kategórii B2 a Erik Timko 3. miesto v Zenite v elektrotechnike v kategórii
B. Takéto úspešné umiestnenie umožní vedeniu školy uznať tieto práce ako praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Druhým dôležitým faktom je uplatniteľnosť absolventov na trhu práce, ktorý posudzuje nezávislá Analýza inštitútu INEKO za rok 2014, kde Stredná odborná škola, Generála Viesta č.6 v Revúcej je najlepšia medzi odbornými školami v Revúcej, aj keď dosiahla len 15. miesto v Banskobystrickom kraji. V našom kraji pôsobí 70 stredných škôl, preto sú výsledky našej školy dostatočným argumentom na to, že vieme vychovať dobrých odborníkov pre prax a uspokojenie potrieb zamestnávateľov.
Veľmi dobrá je aj spolupráca s najväčšími zamestnávateľmi nášho regiónu ako sú SMZ, a. s. Jelšava a Slovmag, a. s. Lubeník, ako aj s inými menšími zamestnávateľmi. Žiaci našej školy môžu vykonávať odbornú prípravu priamo vo firmách a potom po úspešnom absolvovaní štúdia dostávajú už takmer päť rokov reálnu pracovnú ponuku s nástupom do svojho prvého pracovného pomeru.
Ešte stále si myslíte, že je pre vaše dieťa najlepšie „vypadnúť z rodného hniezda - Revúcej“ a dochádzať do vzdialenejších miest alebo znášať nástrahy väčšieho centra a ubytovania na internátoch a ich nekontrolovateľného trávenia voľného času ?
Ak ste sa zamysleli nad týmito riadkami, príďte sa presvedčiť, či vám ponúkame serióznu ponuku a víziu reálneho uplatnenia sa v živote.
Všetkým čitateľom týchto riadkov chcem popriať krásne a pokojné vianočné sviatky.
Ing. František Lukáš
riaditeľ školy
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.