Minister ocenil to, čo dosiahli osobnosti pôsobiace v Revúcej pred 150. rokmi. Skonštatoval však, že dnes je situácia samozrejme iná a naši učitelia môžu vyučovať po slovensky bez obmedzení. Spoločenský status učiteľa a s tým súvisiace ohodnotenie ale nie je dobré. Vníma požiadavky pedagógov ako legitímne, no treba byť pevne na zemi.
Pod zriaďovateľskú pôsobnosť ministerstva školstva by chcel Čaplovič dostať ďalšie stredné školy s celoslovenskou pôsobnosťou. Ako dnes v Revúcej prezentoval, jednou z nich by sa mohlo stať aj Prvé slovenské literárne gymnázium. "Najskôr však treba nájsť zhodu so súčasnými zriaďovateľmi. Školám s celoslovenskou pôsobnosťou budem potom hľadať možnosti ako vytvoriť priaznivé finančné a študijné podmienky," dodal minister školstva.
Minister na konferencii ocenil Dušana Dubovského a odovzdal mu ocenenie za jeho významnú celoživotnú činnosť súvisiacu so zbieraním historických faktov o Revúcej a Gemeri. Taktiež zemou z Prvého slovenského gymnázia slávnostne pokrstil Dubovského najnovšiu knihu s názvom Svätyňa a osveta vzdelanosti.
Z rúk predsedu Matice slovenskej si ocenenia prevzali primátorka mesta Eva Cireňová, riaditeľka Prvého slovenského literárneho gymnázia Ľuboslava Lacjaková, Dušan Dubovský a evanjelická farárka Danica Hudecová.
Primátorka Revúcej odovzdala taktiež niekoľko ďakovných listov osobnostiam z Revúcej za ich dlhoročnú prácu v prospech Revúcej. Konferencia pokračovala popoludní odbornou časťou.
Večer program osláv pokračoval slávnostným zasadnutím Mestského zastupiteľstva. Krásnym spevom a hrou na klavíri ho spríjemnil spevácky súbor Quirin, ktorý funguje pri Základnej umeleckej škole v Revúcej. Zastupiteľstva sa zúčastnilo množstvo významných hostí, ako napríklad poslanci, primátori a starostovia okolitých miest a obcí, ale aj zástupcovia partnerských miest z Čiech, Maďarska a Poľska.
Na zasadnutí sa udeľovali najvýznamnejšie ocenenia mesta - Cena primátorky mesta, Plaketa mesta a Zlatý Quirin. Dostali ich ľudia, ktorí sa významnou mierou pričinili o rozvoj a šírenie dobrého mena Revúcej. Ocenenými boli :Michal Breznaník, Kvetoslava Slaná, Ľuboslava Lacjaková, Tlačiarne Roven, Miloš Kovačka, Zuzana Homoliaková a Ján Molnár. Zlatého Quirina dostal Pavol Ferdinandy za rozsiahlu spoločenskú a kultúrnu činnosť v meste.
Večer už patril koncertu Štátnej filharmónie z Košíc so sólistkou Ivanou Boggerovou - harfa a pod taktovkou dirigenta Gabriela Rovňáka. Ich úžasné vystúpenie si aj v piatkový slávnostný večer vyslúžilo "standing ovation".
(Zdroj: revuca24.sk)
{jcomments on}




















V piatok 14.9.2012 pokračovali v Revúcej oslavy 150-teho výročia založenia Prvého slovenského gymnázia. Revúcu navštívil minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. Prvým bodom jeho programu bolo zasadenie pamätnej lipy - symbolu Slovanstva na pôde Prvého slovenského literárneho gymnázia. A robota mu šla veru od ruky. Pozrite si, čo všetko sa v piatok v Revúcej udialo.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.