a Viktor Baláž z Obchodnej akadémie v Rožňave. Ďakovné listy putovali do rúk ďalších ôsmich riaditeľov a 33 pedagogických pracovníkov zo škôl v celom kraji. Symbolické poďakovanie venovali všetkým študenti spišskonovoveských stredných škôl v programe zloženom z tancov, hudby a umeleckého slova.
„Vo svetle nepriaznivých ekonomických faktov sa možno trochu strácajú výsledky našej práce v oblasti školstva,“ povedal v príhovore podpredseda KSK Emil Ďurovčík. „Ale nie je to tak. KSK na základe Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania začal v roku 2009 ako prvý na Slovensku vytvárať centrá odborného vzdelávania. Následne ich definoval aj zákon o odbornom vzdelávaní. Dnes máme v kraji desať fungujúcich a kontinuálne sa rozvíjajúcich COV z celkového počtu 24 na Slovensku. Naše prvé vzniklo v roku 2009, prvé v inom kraji otvorili až v roku 2011. Aj ďalší údaj nás presviedča o tom, že koncepcia prináša efekt - priemerný počet žiakov na stredných odborných školách v našom kraji je 463. To je druhé miesto medzi VUC –kami. Vlani sa nám podarilo zefektívniť sieť odborov a zameraní na odborných školách. Pôvodne v nich fungovalo 983 odborov a ich zameraní. Až 343 z nich sa v posledných troch rokoch nepodarilo naplniť. Po úpravách sa v školskom roku 2012/13 otvorilo 614 odborov. Vyradili sme odbory, o ktoré študenti 5 rokov nemali záujem, ale boli to zároveň tie, o ktoré zamestnávatelia ani do budúcnosti neprejavili záujem. V sieti sme nechali tie, ktorých absolventi na trhu práce môžu nájsť uplatnenie.“
Regionálna samospráva na odborných školách preferuje precíznu a úzku komunikáciu so zamestnávateľmi. Komunikuje s nimi aj o detailoch - čo môže zamestnávateľ urobiť pre školu a naopak, ako by mal vyzerať výchovno-vzdelávací program, aby absolvent ovládal to, čo od neho chce zamestnávateľ. Vďaka tejto spolupráci má konkrétne úspechy so zamestnávateľmi v spoločnostiach Embraco v Spišskej Novej Vsi, U.S.Steel Košice, Yazaki Michalovce a s mnohými ďalšími. Aktivity spoločnosti T-Systems Slovakia a združenia IT Valley znamenajú do budúcnosti výrazné navýšenie počtu zamestnancov a to je výzva aj pre stredné školy - pripraviť dostatok kvalitných zamestnancov. To predpokladá výraznejšie zásahy do skladby odborov zameraných na informačné a komunikačné technológie.
„Mimo nášho záujmu nestoja ani gymnáziá. Naša aktivita nazvaná profilácia gymnázií znamená tvorbu podmienok na tomto type škôl z pohľadu požiadavky žiakov, spolupracujúcich partnerov a ďalšieho uplatnenia absolventov v danom zameraní. Gymnázium sa profiluje tým smerom, ktorým sa vie uplatniť najviac jeho absolventov, pre ktorý má vytvorené podmienky. Pri profilácii sa snažíme neustále vylepšovať, doplňovať učebné pomôcky, techniku, aby vo svojom zameraní mohlo gymnázium napredovať čo najrýchlejšie,“ dodal Emil Ďurovčík.
KSK dôsledne dbá na to, aby školy boli dostupné pre všetky sociálne skupiny, aby každý mal rovnaké právo a možnosť vzdelávať sa podľa svojich schopností. Do budúcnosti považuje za mimoriadne dôležitú orientáciu na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože čoraz viac žiakov pochádza práve odtiaľ. Regionálna samospráva je nútená vytvárať podmienky pre ich vzdelávanie. Skúsenosti už má vďaka elokovaným pracoviskám v lokalitách, kde je počet takýchto žiakov najvyšší. Príklad dáva SOŠ technická na Kukučínovej ulici v Košiciach. V elokovaných pracoviskách má skoro 200 žiakov, ktorí sa aktívne pripravujú v dvojročných učebných odboroch stavebná výroba pre chlapcov a výroba konfekcie pre dievčatá. Získavajú výučný list, čo im dáva možnosť nájsť si prácu. Pracoviská v úzkej spolupráci s obcami vznikli v Kecerovciach, Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde, na košickom Luniku IX, od budúceho školského roka pribudnú Bidovce, pripravuje sa Seňa. Podobnou cestou sa vydala aj SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na pracovisku v Zemplínskej Teplici, SOŠ Moldava na pracovisku v Turni nad Bodovou, SOŠ Prakovce na pracovisku v Kluknave.
„Práve na týchto školách s vysokým počtom žiakov zo znevýhodneného prostredia vidieť a cítiť lásku učiteľa k svojmu povolaniu. Tu je treba byť zanietený, nadšený, mať ideály. Škola tu musí pri formovaní osobnosti žiakov prakticky a denne bojovať s negatívnym vplyvom domáceho prostredia. Rád by som ale poďakoval všetkým, nielen oceneným, za ich aktívny prístup v tomto zložitom období. Uvedomujeme si, že učitelia robia maximum pre zachovanie úrovne nášho stredného školstva a patrí im za to uznanie každého jedného občana nášho kraja,“ povedal podpredseda KSK.
Plakety predsedu KSK prevzali riaditelia stredných škôl:
MUDr. Katarína Kopecká – SZŠ, Rožňava, Mgr. Ján Buday – Gymnázium, Trebišovská 12, Košice, PaedDr. Viktor Baláž – Obchodná akadémia, Rožňava.
Ďakovné listy prevzali riaditelia stredných škôl: PhDr. Ľubomír Sobek – Gymnázium, Alejova 1, Košice, Ing. Milan Leškanič – Spojená škola, Sečovce, Ing. Vladimír Jančík – SOŠ drevárska, Spišská Nová Ves, Ing. Jaroslav Kapitan – SOŠ technická, Michalovce, Mgr. Anna Osifová – Gymnázium, Ľ. Štúra 26, Michalovce, Ing. Eva Matejová – SOŠ, Grešákova 1, Košice, Ing. Michal Mitrík, PhD. – SPŠ stavebná a geodetická, Košice, Mgr. Jozef Kačenga – Gymnázium, Školská 13, Spišská Nová Ves.
Pedagógovia ocenení pri príležitosti Dňa učiteľov 2013: PaedDr. Eva Pažinková – SOŠ obchodu a služieb, Michalovce, RNDr. Michal Kohut – Gymnázium, Opatovská 7, Košice, Alica Czompelová – SOŠ obchodu a služieb, Rožňava, Ing. Ladislav Leco – Školský internát A. Garbana, Košice, Mgr. Viera Kissiová – SPŠ elektrotechnická, Košice, RNDr. Erika Macejková – Gymnázium, Trebišov, RNDr. Viera Hroncová – Spojená škola, Dobšiná, PaedDr. Milota Pemčáková – Gymnázium, Školská 7, Spišská Nová Ves, Ing. Svetlana Dulová – Obchodná akadémia, Trebišov, Ing. arch. Jana Naščáková – SOŠ drevárska, SNV, Ing. Katarína Hovanová – Obchodná akadémia, Michalovce, PaedDr. Ingrid Hvozdovičová – SOŠ, Trebišov, Mgr. Františka Fehérová – Gymnázium Š. Moysesa, Moldava nad Bodvou, Mgr. Jozef Kuzemka – SOŠ, Strážske, Lýdia Knežová – SOŠ obchodu a služieb, Sobrance, RNDr. Lenka Škarbeková – Gymnázium, Gelnica, Beatrix Vadászová – SOŠ technická, Košice, Mgr. Oľga Kocurková – SOŠ, Markušovská 4, SNV, Ing. Ján Pirčák – SOŠ technická, Michalovce, Mgr. Ľuboslava Žolnová – Gymnázium P. Horova, Michalovce, Ing. Miroslav Babjak – SOŠ automobilová, Košice, PaedDr. Bernadeta Fabianová – Konzervatórium, Exnárova 8, Košice, Ing. Emil Henček – Technická akadémia, SNV, Ing. Mária Mantičová – SPŠ, Košice, Mgr. Helena Halková – SPŠ dopravná, Košice, PhDr. Ján Kobulský – Gymnázium, Šrobárova 1, Košice, Ing. Janka Halková – Gymnázium P.J.Šafárika, Rožňava, Ladislav Kručanica – ŠI, Medická 2, Košice, Mgr. Gabriel Dobos – Gymnázium, Kráľovský Chlmec, Bc. Stanislav Slaný – SOŠ, Rožňava, PhDr. Renáta Kudríková – Gymnázium, Javorová 16, SNV, Ing. Mária Špulková – SOŠ J. Bocatiova, Košice, Ing. Helena Dzurillová – Hotelová akadémia, SNV.
Zuzana Bobriková
{jcomments on}

































Vybraní riaditelia a pedagogickí zamestnanci zo stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja prevzali v stredu 27. marca 2013 ocenenia z rúk podpredsedu KSK Emila Ďurovčíka. Na oslavách Dňa učiteľov sa stretli v spišskonovoveskej Redute. Plakety predsedu KSK prevzali traja riaditelia stredných škôl: Katarína Kopecká zo Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Ján Buday z Gymnázia na Trebišovskej 12 v Košiciach
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-