Vybraní riaditelia a pedagogickí zamestnanci zo stredných škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja prevzali v stredu 27. marca 2013 ocenenia z rúk podpredsedu KSK Emila Ďurovčíka. Na oslavách Dňa učiteľov sa stretli v spišskonovoveskej Redute. Plakety predsedu KSK prevzali traja riaditelia stredných škôl: Katarína Kopecká zo Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, Ján Buday z Gymnázia na Trebišovskej 12 v Košiciach a Viktor Baláž z Obchodnej akadémie v Rožňave. Ďakovné listy putovali do rúk ďalších ôsmich riaditeľov a 33 pedagogických pracovníkov zo škôl v celom kraji. Symbolické poďakovanie venovali všetkým študenti spišskonovoveských stredných škôl v programe zloženom z tancov, hudby a umeleckého slova.
„Vo svetle nepriaznivých ekonomických faktov sa možno trochu strácajú výsledky našej práce v oblasti školstva,“ povedal v príhovore podpredseda KSK Emil Ďurovčík. „Ale nie je to tak. KSK na základe Koncepcie rozvoja odborného vzdelávania začal v roku 2009 ako prvý na Slovensku vytvárať centrá odborného vzdelávania. Následne ich definoval aj zákon o odbornom vzdelávaní. Dnes máme v kraji desať fungujúcich a kontinuálne sa rozvíjajúcich COV z celkového počtu 24 na Slovensku. Naše prvé vzniklo v roku 2009, prvé v inom kraji otvorili až v roku 2011. Aj ďalší údaj nás presviedča o tom, že koncepcia prináša efekt - priemerný počet žiakov na stredných odborných školách v našom kraji je 463. To je druhé miesto medzi VUC –kami. Vlani sa nám podarilo zefektívniť sieť odborov a zameraní na odborných školách. Pôvodne v nich fungovalo 983 odborov a ich zameraní. Až 343 z nich sa v posledných troch rokoch nepodarilo naplniť. Po úpravách sa v školskom roku 2012/13 otvorilo 614 odborov. Vyradili sme odbory, o ktoré študenti 5 rokov nemali záujem, ale boli to zároveň tie, o ktoré zamestnávatelia ani do budúcnosti neprejavili záujem. V sieti sme nechali tie, ktorých absolventi na trhu práce môžu nájsť uplatnenie.“
Regionálna samospráva na odborných školách preferuje precíznu a úzku komunikáciu so zamestnávateľmi. Komunikuje s nimi aj o detailoch - čo môže zamestnávateľ urobiť pre školu a naopak, ako by mal vyzerať výchovno-vzdelávací program, aby absolvent ovládal to, čo od neho chce zamestnávateľ. Vďaka tejto spolupráci má konkrétne úspechy so zamestnávateľmi v spoločnostiach Embraco v Spišskej Novej Vsi, U.S.Steel Košice, Yazaki Michalovce a s mnohými ďalšími. Aktivity spoločnosti T-Systems Slovakia a združenia IT Valley znamenajú do budúcnosti výrazné navýšenie počtu zamestnancov a to je výzva aj pre stredné školy - pripraviť dostatok kvalitných zamestnancov. To predpokladá výraznejšie zásahy do skladby odborov zameraných na informačné a komunikačné technológie.
„Mimo nášho záujmu nestoja ani gymnáziá. Naša aktivita nazvaná profilácia gymnázií znamená tvorbu podmienok na tomto type škôl z pohľadu požiadavky žiakov, spolupracujúcich partnerov a ďalšieho uplatnenia absolventov v danom zameraní. Gymnázium sa profiluje tým smerom, ktorým sa vie uplatniť najviac jeho absolventov, pre ktorý má vytvorené podmienky. Pri profilácii sa snažíme neustále vylepšovať, doplňovať učebné pomôcky, techniku, aby vo svojom zameraní mohlo gymnázium napredovať čo najrýchlejšie,“ dodal Emil Ďurovčík.
KSK dôsledne dbá na to, aby školy boli dostupné pre všetky sociálne skupiny, aby každý mal rovnaké právo a možnosť vzdelávať sa podľa svojich schopností. Do budúcnosti považuje za mimoriadne dôležitú orientáciu na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože čoraz viac žiakov pochádza práve odtiaľ. Regionálna samospráva je nútená vytvárať podmienky pre ich vzdelávanie. Skúsenosti už má vďaka elokovaným pracoviskám v lokalitách, kde je počet takýchto žiakov najvyšší. Príklad dáva SOŠ technická na Kukučínovej ulici v Košiciach. V elokovaných pracoviskách má skoro 200 žiakov, ktorí sa aktívne pripravujú v dvojročných učebných odboroch stavebná výroba pre chlapcov a výroba konfekcie pre dievčatá. Získavajú výučný list, čo im dáva možnosť nájsť si prácu. Pracoviská v úzkej spolupráci s obcami vznikli v Kecerovciach, Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde, na košickom Luniku IX, od budúceho školského roka pribudnú Bidovce, pripravuje sa Seňa. Podobnou cestou sa vydala aj SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na pracovisku v Zemplínskej Teplici, SOŠ Moldava na pracovisku v Turni nad Bodovou, SOŠ Prakovce na pracovisku v Kluknave.
„Práve na týchto školách s vysokým počtom žiakov zo znevýhodneného prostredia vidieť a cítiť lásku učiteľa k svojmu povolaniu. Tu je treba byť zanietený, nadšený, mať ideály. Škola tu musí pri formovaní osobnosti žiakov prakticky a denne bojovať s negatívnym vplyvom domáceho prostredia. Rád by som ale poďakoval všetkým, nielen oceneným, za ich aktívny prístup v tomto zložitom období. Uvedomujeme si, že učitelia robia maximum pre zachovanie úrovne nášho stredného školstva a patrí im za to uznanie každého jedného občana nášho kraja,“ povedal podpredseda KSK.
Plakety predsedu KSK prevzali riaditelia stredných škôl:
MUDr. Katarína Kopecká – SZŠ, Rožňava, Mgr. Ján Buday – Gymnázium, Trebišovská 12, Košice, PaedDr. Viktor Baláž – Obchodná akadémia, Rožňava.
Ďakovné listy prevzali riaditelia stredných škôl: PhDr. Ľubomír Sobek – Gymnázium, Alejova 1, Košice, Ing. Milan Leškanič – Spojená škola, Sečovce, Ing. Vladimír Jančík – SOŠ drevárska, Spišská Nová Ves, Ing. Jaroslav Kapitan – SOŠ technická, Michalovce, Mgr. Anna Osifová – Gymnázium, Ľ. Štúra 26, Michalovce, Ing. Eva Matejová – SOŠ, Grešákova 1, Košice, Ing. Michal Mitrík, PhD. – SPŠ stavebná a geodetická, Košice, Mgr. Jozef Kačenga – Gymnázium, Školská 13, Spišská Nová Ves.
Pedagógovia ocenení pri príležitosti Dňa učiteľov 2013: PaedDr. Eva Pažinková – SOŠ obchodu a služieb, Michalovce, RNDr. Michal Kohut – Gymnázium, Opatovská 7, Košice, Alica Czompelová – SOŠ obchodu a služieb, Rožňava, Ing. Ladislav Leco – Školský internát A. Garbana, Košice, Mgr. Viera Kissiová – SPŠ elektrotechnická, Košice, RNDr. Erika Macejková – Gymnázium, Trebišov, RNDr. Viera Hroncová – Spojená škola, Dobšiná, PaedDr. Milota Pemčáková – Gymnázium, Školská 7, Spišská Nová Ves, Ing. Svetlana Dulová – Obchodná akadémia, Trebišov, Ing. arch. Jana Naščáková – SOŠ drevárska, SNV, Ing. Katarína Hovanová – Obchodná akadémia, Michalovce, PaedDr. Ingrid Hvozdovičová – SOŠ, Trebišov, Mgr. Františka Fehérová – Gymnázium Š. Moysesa, Moldava nad Bodvou, Mgr. Jozef Kuzemka – SOŠ, Strážske, Lýdia Knežová – SOŠ obchodu a služieb, Sobrance, RNDr. Lenka Škarbeková – Gymnázium, Gelnica, Beatrix Vadászová – SOŠ technická, Košice, Mgr. Oľga Kocurková – SOŠ, Markušovská 4, SNV, Ing. Ján Pirčák – SOŠ technická, Michalovce, Mgr. Ľuboslava Žolnová – Gymnázium P. Horova, Michalovce, Ing. Miroslav Babjak – SOŠ automobilová, Košice, PaedDr. Bernadeta Fabianová – Konzervatórium, Exnárova 8, Košice, Ing. Emil Henček – Technická akadémia, SNV, Ing. Mária Mantičová – SPŠ, Košice, Mgr. Helena Halková – SPŠ dopravná, Košice, PhDr. Ján Kobulský – Gymnázium, Šrobárova 1, Košice, Ing. Janka Halková – Gymnázium P.J.Šafárika, Rožňava, Ladislav Kručanica – ŠI, Medická 2, Košice, Mgr. Gabriel Dobos – Gymnázium, Kráľovský Chlmec, Bc. Stanislav Slaný – SOŠ, Rožňava, PhDr. Renáta Kudríková – Gymnázium, Javorová 16, SNV, Ing. Mária Špulková – SOŠ J. Bocatiova, Košice, Ing. Helena Dzurillová – Hotelová akadémia, SNV.
Zuzana Bobriková
{jcomments on}
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).