po dohode s Ministerstvom školstva, mládeže a športu SR. Štúdium je v dĺžke trvania dva roky realizované v dennej a diaľkovej forme. Na diaľkovú formu sú prijatí len tí študenti, ktorí majú pracovný pomer v niektorej zo záchranných složiek na území našej republiky.
Záujem o získanie maturitnej skúšky z odboru zdravotnícky záchranár je neutíchajúci. Jednou zo škôl, ktoré poskytujú takéto vzdelanie, je Stredná zdravotnícka škola v Rožňave. Študijný odbor Zdravotnícky záchranár pripravuje žiakov na činnosť zdravotníckeho pracovníka pre oblasť urgentnej medicíny prvého kontaktu a záchranu postihnutých v rôznych situáciách, nemocničnej i prednemocničnej záchrannej služby, hlavne v rýchlej zdravotníckej pomoci, leteckej, vodnej, banskej, cestnej a horskej záchrannej službe, ako aj požiarnej ochrane.
V praxi sú absolventi schopní samostatne vykonávať činnosti a výkony neodkladnej predlekárskej starostlivosti, život zachraňujúce činnosti. Neodkladná starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie.
Tento študijný odbor je u študentov žiadaný. Lákadlom nie je len získanie teoretických znalostí, ale praktické skúsenosti, ktoré získavajú nielen v rýchlej zdravotníckej pomoci, ale aj v horskej, leteckej i vodnej záchrannej službe sú pre nich nezabudnuteľným zážitkom. Na profesionálneho záchranára je kladených mnoho požiadaviek, ako psychická zdatnosť, fyzická odolnosť, plavecká zručnosť, šoférska zdatnosť, dobrá orientácia v teréne, vedomostná základňa, ktorých splnenie preverí len konkrétna práca v teréne. Služba v urgentnej medicíne je
o profesionalite a plnom nasadení. Vyžaduje si chuť neustále na sebe pracovať. Zopár fotografií z výučby tohto odboru sú dôkazom toho, že škola má všetky predpoklady k tomu, aby sa jej absolventi uplatnili na trhu práce.
Ing. Monika Genčiová
{gallery}skola/zachrana{/gallery}
{jcomments on}
Odbor zdravotnícky záchranár sa študuje aj na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave
Napísal(a) Ing. Monika Genčiová
Je úžasné sledovať, ako urgentná medicína napreduje. Ako v materiálno-technickom vybavení, tak i na poli vzdelávania. Kde sú tie časy, keď jedinú formu dostupnej pomoci stelesňovali vodiči zdravotnej dopravy a sanitky typu Škoda 1203. Moderná doba si vyžiadala nové prístupy nielen v oblasti materiálneho vybavenia, ale aj v oblasti vzdelávania. Stredné zdravotnícke školy sa chopili príležitosti a zaradili do svojich učebných osnov samostatný študijný odbor zdravotnícky záchranár, ktorý má za úlohu pripraviť ľudí na zvládnutie poskytovania odbornej zdravotnej pomoci v terénnej praxi. Vznik tohto študijného odboru schválilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.