Najmladším oceneným je 28-ročný učiteľ informatiky a počítačových systémov na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach Michal Copko. Učí šesť rokov a popri pedagogickej práci zabezpečuje odborné súťaže, je autorom aj koordinátorom niekoľkých medzinárodných projektov, tvorcom aj správcom web stránky školy, autorom a realizátorom bezdrôtovej wi-fi siete na škole. Napriek tomu, že vekom patrí medzi mladších pedagógov, patrí medzi najaktívnejších.
Predseda KSK Zdenko Trebuľa v slávnostnom príhovore poďakoval pedagógom za ich prácu i za pochopenie a rešpektovanie zložitých úsporných krokov, ktoré musela samospráva urobiť v posledných troch rokoch a dotkli sa aj stredných škôl. „Zlú situáciu cítite aj vy. Pri úbytku peňazí spôsobenom krízou sa nám však spoločne s vami podarilo optimalizovať organizáciu škôl a nastaviť rozpočty tak, aby chod škôl nebol obmedzený. Aj keď sa spomalil vývoj, naše školy majú dobré hospodárenie , dobre nastavené rozpočty. Rád by som za to poďakoval riaditeľom, ekonómom, vedeniam škôl, pretože pochopili situáciu a zaujali veľmi pragmatický postoj. Uvedomili si, že výdavky za aktivity musia byť veľmi striedme. Stotožnili sa s našou žiadosťou uskromniť sa, posudzovať každý jeden výdavok, aby sme zachovali rozvoj aj za cenu spomalenia tempa,“ povedal Zdenko Trebuľa. Vyzdvihol podiel škôl na príprave centier odborného vzdelávania, ktoré začal KSK ako prvý kraj na Slovensku zavádzať do praxe. Ocenil ochotu učiteľov zapájať sa so žiakmi do dlhodobých športových súťaži, ktoré sú takisto ojedinelou aktivitou v republike. „Určite ste si tisíckrát položili otázku či vám to treba, či by ste nemali robiť niečo jednoduchšie, niečo lepšie zaplatené, niečo menej stresujúce, niečo viac ohodnotené celou spoločnosťou. Viem, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní, či odísť, alebo ostať, sú existenčné otázky, nie veľký, ale stály príjem. Som ale presvedčený, že vo veľkej väčšine učiteľov víťazí záujem o prácu a fakt, že ju vnímajú stále ako poslanie. Možno to znie ako z romantického filmu, ale je to tak. Patrí vám za to nielen moja úcta, ale úcta všetkých občanov nášho kraja.“
V programe vystúpili žiaci dvoch košických stredných umeleckých škôl - Konzervatória a Spojenej školy na Exnárovej 8. O kvetinovú výzdobu sa postarali študenti a pedagógovia SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na Kukučínovej ulici, hostí vítali vo vlastnoručne navrhnutých a zhotovených historických kostýmoch dievčatá zo SOŠ na Gemerskej ulici. Pohostenie v historickej sále Východoslovenskej galérie pripravili žiaci a učitelia SOŠ Bocatiova, Hotelovej akadémie a SOŠ potravinárskej na Južnej triede a Školského internátu A. Garbana na Werferovej ulici.
Plaketu predsedu KSK za zodpovednú a náročnú prácu na poste riaditeľa školy prevzali dvaja riaditelia: Ján Pituch – riaditeľ SOŠ technickej na Kukučínovej ulici v Košiciach a Ladislav Makó, CSc. - riaditeľ SPŠ hutníckej na Alejovej ulici v Košiciach.
Ďakovné listy za zodpovednú pedagogickú, ale aj riadiacu a manažérsku prácu prevezali ôsmi ďalší riaditelia stredných škôl: Jozef Pištey – Gymnázium, Opatovská 7 v Košiciach, Bartolomej Buraš – Konzervatórium, Košice, Michal Gič – SOŠ obchodu a služieb, Sobrance, Helena Turisová – Stredná zdravotnícka škola, Kukučínova 40, Košice, Anton Škovran – SOŠ, Hviezdoslavova 5, Rožňava, Štefan Dubík – SOŠ, Pribeník, Anna Brhlíková – Obchodná akadémia, Michalovce, Milan Kudrík – Hotelová akadémia, SNV.
Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 31 pedagógov: Ondrej Majerník – SPŠ strojnícka, SNV, Malvína Dudášová - SPŠ stavebná, Rožňava, Marian Raďaš – SOŠ technická, Michalovce, Tatiana Znancová – Gymnázium, Krompachy, Alžbeta Vartovníková – Hotelová akadémia, SNV, Michal Copko - SPŠ elektrotechnická, Košice, Adél Eszenyi – Gymnázium, Veľké Kapušany, Marián Glaubic – Gymnázium, Poštová 9, Košice, Angela Lattová – SOŠ, Pribeník, Milan Lazorčák – SOŠ technická, Košice, Albert Klein – SOŠ drevárska, SNV, Nataša Babicová – Gymnázium, Exnárova 10, Košice, Dorota Sabolčáková – SOŠ, Veľké Kapušany, Alexander Štefanko – Gymnázium,
Zuzana Bobríková,
hovorkyňa predsedu KSK
{gallery}skola/stredna{/gallery}
{jcomments on}































Predseda KSK Zdenko Trebuľa ocenil pri príležitosti Dňa učiteľov 41 riaditeľov a učiteľov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Na slávnosti vo Veľkej sále Historickej radnice na Hlavnej ulici v Košiciach v stredu 30. marca prevzalo plakety a ďakovné listy 22 žien a 19 mužov. Pedagógom z celého kraja kultúrnym programom symbolicky poďakovali aj študenti stredných umeleckých škôl.
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník.
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela.
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.