Najmladším oceneným je 28-ročný učiteľ informatiky a počítačových systémov na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach Michal Copko. Učí šesť rokov a popri pedagogickej práci zabezpečuje odborné súťaže, je autorom aj koordinátorom niekoľkých medzinárodných projektov, tvorcom aj správcom web stránky školy, autorom a realizátorom bezdrôtovej wi-fi siete na škole. Napriek tomu, že vekom patrí medzi mladších pedagógov, patrí medzi najaktívnejších.
Predseda KSK Zdenko Trebuľa v slávnostnom príhovore poďakoval pedagógom za ich prácu i za pochopenie a rešpektovanie zložitých úsporných krokov, ktoré musela samospráva urobiť v posledných troch rokoch a dotkli sa aj stredných škôl. „Zlú situáciu cítite aj vy. Pri úbytku peňazí spôsobenom krízou sa nám však spoločne s vami podarilo optimalizovať organizáciu škôl a nastaviť rozpočty tak, aby chod škôl nebol obmedzený. Aj keď sa spomalil vývoj, naše školy majú dobré hospodárenie , dobre nastavené rozpočty. Rád by som za to poďakoval riaditeľom, ekonómom, vedeniam škôl, pretože pochopili situáciu a zaujali veľmi pragmatický postoj. Uvedomili si, že výdavky za aktivity musia byť veľmi striedme. Stotožnili sa s našou žiadosťou uskromniť sa, posudzovať každý jeden výdavok, aby sme zachovali rozvoj aj za cenu spomalenia tempa,“ povedal Zdenko Trebuľa. Vyzdvihol podiel škôl na príprave centier odborného vzdelávania, ktoré začal KSK ako prvý kraj na Slovensku zavádzať do praxe. Ocenil ochotu učiteľov zapájať sa so žiakmi do dlhodobých športových súťaži, ktoré sú takisto ojedinelou aktivitou v republike. „Určite ste si tisíckrát položili otázku či vám to treba, či by ste nemali robiť niečo jednoduchšie, niečo lepšie zaplatené, niečo menej stresujúce, niečo viac ohodnotené celou spoločnosťou. Viem, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní, či odísť, alebo ostať, sú existenčné otázky, nie veľký, ale stály príjem. Som ale presvedčený, že vo veľkej väčšine učiteľov víťazí záujem o prácu a fakt, že ju vnímajú stále ako poslanie. Možno to znie ako z romantického filmu, ale je to tak. Patrí vám za to nielen moja úcta, ale úcta všetkých občanov nášho kraja.“
V programe vystúpili žiaci dvoch košických stredných umeleckých škôl - Konzervatória a Spojenej školy na Exnárovej 8. O kvetinovú výzdobu sa postarali študenti a pedagógovia SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na Kukučínovej ulici, hostí vítali vo vlastnoručne navrhnutých a zhotovených historických kostýmoch dievčatá zo SOŠ na Gemerskej ulici. Pohostenie v historickej sále Východoslovenskej galérie pripravili žiaci a učitelia SOŠ Bocatiova, Hotelovej akadémie a SOŠ potravinárskej na Južnej triede a Školského internátu A. Garbana na Werferovej ulici.
Plaketu predsedu KSK za zodpovednú a náročnú prácu na poste riaditeľa školy prevzali dvaja riaditelia: Ján Pituch – riaditeľ SOŠ technickej na Kukučínovej ulici v Košiciach a Ladislav Makó, CSc. - riaditeľ SPŠ hutníckej na Alejovej ulici v Košiciach.
Ďakovné listy za zodpovednú pedagogickú, ale aj riadiacu a manažérsku prácu prevezali ôsmi ďalší riaditelia stredných škôl: Jozef Pištey – Gymnázium, Opatovská 7 v Košiciach, Bartolomej Buraš – Konzervatórium, Košice, Michal Gič – SOŠ obchodu a služieb, Sobrance, Helena Turisová – Stredná zdravotnícka škola, Kukučínova 40, Košice, Anton Škovran – SOŠ, Hviezdoslavova 5, Rožňava, Štefan Dubík – SOŠ, Pribeník, Anna Brhlíková – Obchodná akadémia, Michalovce, Milan Kudrík – Hotelová akadémia, SNV.
Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 31 pedagógov: Ondrej Majerník – SPŠ strojnícka, SNV, Malvína Dudášová - SPŠ stavebná, Rožňava, Marian Raďaš – SOŠ technická, Michalovce, Tatiana Znancová – Gymnázium, Krompachy, Alžbeta Vartovníková – Hotelová akadémia, SNV, Michal Copko - SPŠ elektrotechnická, Košice, Adél Eszenyi – Gymnázium, Veľké Kapušany, Marián Glaubic – Gymnázium, Poštová 9, Košice, Angela Lattová – SOŠ, Pribeník, Milan Lazorčák – SOŠ technická, Košice, Albert Klein – SOŠ drevárska, SNV, Nataša Babicová – Gymnázium, Exnárova 10, Košice, Dorota Sabolčáková – SOŠ, Veľké Kapušany, Alexander Štefanko – Gymnázium,
Zuzana Bobríková,
hovorkyňa predsedu KSK
{gallery}skola/stredna{/gallery}
{jcomments on}
































Predseda KSK Zdenko Trebuľa ocenil pri príležitosti Dňa učiteľov 41 riaditeľov a učiteľov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Na slávnosti vo Veľkej sále Historickej radnice na Hlavnej ulici v Košiciach v stredu 30. marca prevzalo plakety a ďakovné listy 22 žien a 19 mužov. Pedagógom z celého kraja kultúrnym programom symbolicky poďakovali aj študenti stredných umeleckých škôl.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).