Najmladším oceneným je 28-ročný učiteľ informatiky a počítačových systémov na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach Michal Copko. Učí šesť rokov a popri pedagogickej práci zabezpečuje odborné súťaže, je autorom aj koordinátorom niekoľkých medzinárodných projektov, tvorcom aj správcom web stránky školy, autorom a realizátorom bezdrôtovej wi-fi siete na škole. Napriek tomu, že vekom patrí medzi mladších pedagógov, patrí medzi najaktívnejších.
Predseda KSK Zdenko Trebuľa v slávnostnom príhovore poďakoval pedagógom za ich prácu i za pochopenie a rešpektovanie zložitých úsporných krokov, ktoré musela samospráva urobiť v posledných troch rokoch a dotkli sa aj stredných škôl. „Zlú situáciu cítite aj vy. Pri úbytku peňazí spôsobenom krízou sa nám však spoločne s vami podarilo optimalizovať organizáciu škôl a nastaviť rozpočty tak, aby chod škôl nebol obmedzený. Aj keď sa spomalil vývoj, naše školy majú dobré hospodárenie , dobre nastavené rozpočty. Rád by som za to poďakoval riaditeľom, ekonómom, vedeniam škôl, pretože pochopili situáciu a zaujali veľmi pragmatický postoj. Uvedomili si, že výdavky za aktivity musia byť veľmi striedme. Stotožnili sa s našou žiadosťou uskromniť sa, posudzovať každý jeden výdavok, aby sme zachovali rozvoj aj za cenu spomalenia tempa,“ povedal Zdenko Trebuľa. Vyzdvihol podiel škôl na príprave centier odborného vzdelávania, ktoré začal KSK ako prvý kraj na Slovensku zavádzať do praxe. Ocenil ochotu učiteľov zapájať sa so žiakmi do dlhodobých športových súťaži, ktoré sú takisto ojedinelou aktivitou v republike. „Určite ste si tisíckrát položili otázku či vám to treba, či by ste nemali robiť niečo jednoduchšie, niečo lepšie zaplatené, niečo menej stresujúce, niečo viac ohodnotené celou spoločnosťou. Viem, že dôležitým faktorom pri rozhodovaní, či odísť, alebo ostať, sú existenčné otázky, nie veľký, ale stály príjem. Som ale presvedčený, že vo veľkej väčšine učiteľov víťazí záujem o prácu a fakt, že ju vnímajú stále ako poslanie. Možno to znie ako z romantického filmu, ale je to tak. Patrí vám za to nielen moja úcta, ale úcta všetkých občanov nášho kraja.“
V programe vystúpili žiaci dvoch košických stredných umeleckých škôl - Konzervatória a Spojenej školy na Exnárovej 8. O kvetinovú výzdobu sa postarali študenti a pedagógovia SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na Kukučínovej ulici, hostí vítali vo vlastnoručne navrhnutých a zhotovených historických kostýmoch dievčatá zo SOŠ na Gemerskej ulici. Pohostenie v historickej sále Východoslovenskej galérie pripravili žiaci a učitelia SOŠ Bocatiova, Hotelovej akadémie a SOŠ potravinárskej na Južnej triede a Školského internátu A. Garbana na Werferovej ulici.
Plaketu predsedu KSK za zodpovednú a náročnú prácu na poste riaditeľa školy prevzali dvaja riaditelia: Ján Pituch – riaditeľ SOŠ technickej na Kukučínovej ulici v Košiciach a Ladislav Makó, CSc. - riaditeľ SPŠ hutníckej na Alejovej ulici v Košiciach.
Ďakovné listy za zodpovednú pedagogickú, ale aj riadiacu a manažérsku prácu prevezali ôsmi ďalší riaditelia stredných škôl: Jozef Pištey – Gymnázium, Opatovská 7 v Košiciach, Bartolomej Buraš – Konzervatórium, Košice, Michal Gič – SOŠ obchodu a služieb, Sobrance, Helena Turisová – Stredná zdravotnícka škola, Kukučínova 40, Košice, Anton Škovran – SOŠ, Hviezdoslavova 5, Rožňava, Štefan Dubík – SOŠ, Pribeník, Anna Brhlíková – Obchodná akadémia, Michalovce, Milan Kudrík – Hotelová akadémia, SNV.
Ďakovný list predsedu KSK prevzalo 31 pedagógov: Ondrej Majerník – SPŠ strojnícka, SNV, Malvína Dudášová - SPŠ stavebná, Rožňava, Marian Raďaš – SOŠ technická, Michalovce, Tatiana Znancová – Gymnázium, Krompachy, Alžbeta Vartovníková – Hotelová akadémia, SNV, Michal Copko - SPŠ elektrotechnická, Košice, Adél Eszenyi – Gymnázium, Veľké Kapušany, Marián Glaubic – Gymnázium, Poštová 9, Košice, Angela Lattová – SOŠ, Pribeník, Milan Lazorčák – SOŠ technická, Košice, Albert Klein – SOŠ drevárska, SNV, Nataša Babicová – Gymnázium, Exnárova 10, Košice, Dorota Sabolčáková – SOŠ, Veľké Kapušany, Alexander Štefanko – Gymnázium,
Zuzana Bobríková,
hovorkyňa predsedu KSK
{gallery}skola/stredna{/gallery}
{jcomments on}

































Predseda KSK Zdenko Trebuľa ocenil pri príležitosti Dňa učiteľov 41 riaditeľov a učiteľov stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Na slávnosti vo Veľkej sále Historickej radnice na Hlavnej ulici v Košiciach v stredu 30. marca prevzalo plakety a ďakovné listy 22 žien a 19 mužov. Pedagógom z celého kraja kultúrnym programom symbolicky poďakovali aj študenti stredných umeleckých škôl.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-