Súťaž sa tak, ako každoročne, uskutočnila pod záštitou Hotelovej akadémie v Košiciach a Slovenskej barmanskej asociácie. Tejto súťaže sa zúčastnilo 54 študentov z celého Slovenska a jedno družstvo z Francúzska. Súťaž mala len jedno kolo, kde súťažili všetci študenti. Na prípravu nápojov bol určený aj časový limit, ktorý bol 12 minút. Súčasťou súťaže a hodnotenia bol aj písomný test, na ktorý sme mali 15 minút. Test obsahoval históriu a súčasnosť SKBA (slovenskej barmanskej asociácie), tovaroznalectvo ingrediencií, barmanskú odbornosť a všeobecný prehľad informácií. Na našu prácu dohliadal komisár, ktorý počas prípravy kontroloval každý môj krok a každé gesto, od výzoru, cez pracovný stôl, čistotu inventára až po úsmev a vystupovanie. Za každú chybu sťahoval body zo záverečného hodnotenia.
- Technika mixovania a pomôcky potrebné na prípravu miešaných nápojov v chápaní laika tvorí pohár s nápojom, ozdoba a možno šejker s ľadom a hotovo. Čo predchádzalo samotnej súťaži, aké boli prípravy?Samotnej súťaži predchádzala príprava v škole za pomoci majstrov odborného výcviku, pani Zuzany Feješovej a pána Jána Majoroša, barmana SKBA. Pri zostavovaní receptúr sme sa museli držať predpísaných pravidiel. ako množstvo či zloženie jednotlivých surovín. Všetko, čo sa na prípravu nápojov použilo muselo byť jedlé, vrátane ozdoby, ktorá bola pripravená tiež podľa našej vlastnej fantázie. Od jednoduchých čerešničiek a jahôd až po zložité ozdoby z melóna, kiwi, phisalisu, či dokonca ananásu, uhoriek a tekvice.
- Príprava miešaného nápoja zaberie oveľa viac času ako otvorenie fľaše minerálky. Tú napokon možno piť aj z umelohmotného pohára – lenže miešaný nápoj to je rituál, správna receptúra i správny spôsob servírovania, vedieť kedy a k čomu ho možno podávať a samozrejme kus vlastnej fantázie na očarenie a uspokojenie druhej strany – teda konzumenta.
Jednou z podmienok bolo tiež to, že samotné nápoje museli byť pripravené podľa vlastnej fantázie, nemôžu sa objaviť na žiadnej inej súťaži či v knihe miešaných nápojov. Keďže prihlášky a s nimi aj receptúry nápojov sa organizátorom posielali vopred, nebolo možné ich upravovať dodatočne, pretože receptúry mali aj naši dozorní komisári a ak by sme porušili spôsob prípravy alebo nedodržali predpísané množstvo surovín stiahli by nám za to body. Súťažilo sa v dvoch kategóriách a to Soft drink - nealkoholický nápoj a Long drink- nápoj s alkoholom. Pri samotnej súťaži nám sponzori súťaže, firma Fabbri a Rudolf Jelínek poskytli potrebné predpísané suroviny. Dôležitý bol aj výzor a estetická úprava nápoja, aby zaujal hneď na prvý pohľad. Väčšina z nás teda stavila na pestrosť farieb. No súťaž nebola len o vedomostiach alebo presnej technike,aj keď tá bola veľmi dôležitá, ale bola potrebná aj komunikácia s publikom, úsmev, zrakový kontakt a uvoľnenosť. Veď ako by to vyzeralo, keby za barom stál zachmúrený a podráždený barman? Dozeralo sa aj na oblečenie, ktoré sme ako družstvo museli mať jednotné. Samozrejme to nemohli byť len nejaké rifle a tričko, ale nemusela to byť ani večerná róba. Hlavne, aby sme obe vyzerali rovnako a pri práci sa cítili dobre a pohodlne.
- Vhodne vybranými nápojmi si môžeme spríjemniť chvíle oddychu i ponúknuť hosťa. Ty si sa, Ruženka, takejto úlohy zhostila viac než vynikajúco. Ty si jednoducho „prišla, ukázala čo vieš a odišla s víťaznou trofejou“. Aké pocity Ťa sprevádzali v momente vyhlásenia víťazstva?V prvej sekunde, keď som započula moje meno ako víťazky, som tomu nechcela veriť a myslela som si, že zle počujem. No hneď na to, keď sa ozval potlesk a všetci sa na mňa s úsmevom pozerali, som pochopila čo sa deje a šla si po svoju trofej. Bola som veľmi šťastná, keďže bolo mojím malým snom takúto súťaž vyhrať a po minuloročnej účasti na podobnej súťaži v Prešove, kde som obsadila tretie miesto, som mala o to väčšiu snahu byť ešte lepšia a umiestniť sa na vyššej priečke, čo sa mi nakoniec aj podarilo.
- Ako vidíš svoju budúcnosť, je spätá s Tvojím talentom a chcením ďalej sa zdokonaľovať v začatej činnosti?
Keďže, ako povedal jeden skvelý barman, barmančina nie je práca, ale zábava, chcela by som sa tomu venovať aj ďalej a zdokonaľovať sa aj v iných oblastiach barmanstva. Veď ako sa hovorí, nič nie je tak dokonalé, aby nemohlo byť ešte viac. Tiež by som si chcela zopakovať účasť na barmanských súťažiach, lebo je to skvelá skúsenosť pre mladých barmanov, lebo práve tu získajú istotu a nové inšpirácie pre budúcnosť. Mojou hlavnou prioritou je momentálne dokončenie školy. A ďalej? To sa uvidí, čo prinesie čas.

Ďakujeme aj my za možnosť zdieľať pocity a chvíle šťastia i radosti. Prajeme Ti, Ruženka, aby sa Ti talent i naďalej rozvíjal a ďakujeme, že si svojím pričinením opäť raz dokázala, že i v našej obci a v skromnej osobe existuje veľká osobnosť, na ktorú sme my všetci Polomčania hrdí.
Zhovárala sa D. Červenáková

































Na V. ročníku barmanskej súťaže CASSOVIA CUP 2011, ktorá sa uskutočnila dňa 23.03.2011 v Košiciach, Ruženka Droždiaková, študentka 3. ročníka Hotelovej akadémie Rožňava, obsadila 1. miesto v príprave miešaných nápojov v kategórii študentov. Pri tejto príležitosti sme jej prostredníctvom pani Danky Červenákovej z Gemerskej Polomy, odkiaľ Ruženka Droždiaková pochádza, položili niekoľko otázok.
Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-