Súťaž sa tak, ako každoročne, uskutočnila pod záštitou Hotelovej akadémie v Košiciach a Slovenskej barmanskej asociácie. Tejto súťaže sa zúčastnilo 54 študentov z celého Slovenska a jedno družstvo z Francúzska. Súťaž mala len jedno kolo, kde súťažili všetci študenti. Na prípravu nápojov bol určený aj časový limit, ktorý bol 12 minút. Súčasťou súťaže a hodnotenia bol aj písomný test, na ktorý sme mali 15 minút. Test obsahoval históriu a súčasnosť SKBA (slovenskej barmanskej asociácie), tovaroznalectvo ingrediencií, barmanskú odbornosť a všeobecný prehľad informácií. Na našu prácu dohliadal komisár, ktorý počas prípravy kontroloval každý môj krok a každé gesto, od výzoru, cez pracovný stôl, čistotu inventára až po úsmev a vystupovanie. Za každú chybu sťahoval body zo záverečného hodnotenia.
- Technika mixovania a pomôcky potrebné na prípravu miešaných nápojov v chápaní laika tvorí pohár s nápojom, ozdoba a možno šejker s ľadom a hotovo. Čo predchádzalo samotnej súťaži, aké boli prípravy?Samotnej súťaži predchádzala príprava v škole za pomoci majstrov odborného výcviku, pani Zuzany Feješovej a pána Jána Majoroša, barmana SKBA. Pri zostavovaní receptúr sme sa museli držať predpísaných pravidiel. ako množstvo či zloženie jednotlivých surovín. Všetko, čo sa na prípravu nápojov použilo muselo byť jedlé, vrátane ozdoby, ktorá bola pripravená tiež podľa našej vlastnej fantázie. Od jednoduchých čerešničiek a jahôd až po zložité ozdoby z melóna, kiwi, phisalisu, či dokonca ananásu, uhoriek a tekvice.
- Príprava miešaného nápoja zaberie oveľa viac času ako otvorenie fľaše minerálky. Tú napokon možno piť aj z umelohmotného pohára – lenže miešaný nápoj to je rituál, správna receptúra i správny spôsob servírovania, vedieť kedy a k čomu ho možno podávať a samozrejme kus vlastnej fantázie na očarenie a uspokojenie druhej strany – teda konzumenta.
Jednou z podmienok bolo tiež to, že samotné nápoje museli byť pripravené podľa vlastnej fantázie, nemôžu sa objaviť na žiadnej inej súťaži či v knihe miešaných nápojov. Keďže prihlášky a s nimi aj receptúry nápojov sa organizátorom posielali vopred, nebolo možné ich upravovať dodatočne, pretože receptúry mali aj naši dozorní komisári a ak by sme porušili spôsob prípravy alebo nedodržali predpísané množstvo surovín stiahli by nám za to body. Súťažilo sa v dvoch kategóriách a to Soft drink - nealkoholický nápoj a Long drink- nápoj s alkoholom. Pri samotnej súťaži nám sponzori súťaže, firma Fabbri a Rudolf Jelínek poskytli potrebné predpísané suroviny. Dôležitý bol aj výzor a estetická úprava nápoja, aby zaujal hneď na prvý pohľad. Väčšina z nás teda stavila na pestrosť farieb. No súťaž nebola len o vedomostiach alebo presnej technike,aj keď tá bola veľmi dôležitá, ale bola potrebná aj komunikácia s publikom, úsmev, zrakový kontakt a uvoľnenosť. Veď ako by to vyzeralo, keby za barom stál zachmúrený a podráždený barman? Dozeralo sa aj na oblečenie, ktoré sme ako družstvo museli mať jednotné. Samozrejme to nemohli byť len nejaké rifle a tričko, ale nemusela to byť ani večerná róba. Hlavne, aby sme obe vyzerali rovnako a pri práci sa cítili dobre a pohodlne.
- Vhodne vybranými nápojmi si môžeme spríjemniť chvíle oddychu i ponúknuť hosťa. Ty si sa, Ruženka, takejto úlohy zhostila viac než vynikajúco. Ty si jednoducho „prišla, ukázala čo vieš a odišla s víťaznou trofejou“. Aké pocity Ťa sprevádzali v momente vyhlásenia víťazstva?V prvej sekunde, keď som započula moje meno ako víťazky, som tomu nechcela veriť a myslela som si, že zle počujem. No hneď na to, keď sa ozval potlesk a všetci sa na mňa s úsmevom pozerali, som pochopila čo sa deje a šla si po svoju trofej. Bola som veľmi šťastná, keďže bolo mojím malým snom takúto súťaž vyhrať a po minuloročnej účasti na podobnej súťaži v Prešove, kde som obsadila tretie miesto, som mala o to väčšiu snahu byť ešte lepšia a umiestniť sa na vyššej priečke, čo sa mi nakoniec aj podarilo.
- Ako vidíš svoju budúcnosť, je spätá s Tvojím talentom a chcením ďalej sa zdokonaľovať v začatej činnosti?
Keďže, ako povedal jeden skvelý barman, barmančina nie je práca, ale zábava, chcela by som sa tomu venovať aj ďalej a zdokonaľovať sa aj v iných oblastiach barmanstva. Veď ako sa hovorí, nič nie je tak dokonalé, aby nemohlo byť ešte viac. Tiež by som si chcela zopakovať účasť na barmanských súťažiach, lebo je to skvelá skúsenosť pre mladých barmanov, lebo práve tu získajú istotu a nové inšpirácie pre budúcnosť. Mojou hlavnou prioritou je momentálne dokončenie školy. A ďalej? To sa uvidí, čo prinesie čas.

Ďakujeme aj my za možnosť zdieľať pocity a chvíle šťastia i radosti. Prajeme Ti, Ruženka, aby sa Ti talent i naďalej rozvíjal a ďakujeme, že si svojím pričinením opäť raz dokázala, že i v našej obci a v skromnej osobe existuje veľká osobnosť, na ktorú sme my všetci Polomčania hrdí.
Zhovárala sa D. Červenáková





























Na V. ročníku barmanskej súťaže CASSOVIA CUP 2011, ktorá sa uskutočnila dňa 23.03.2011 v Košiciach, Ruženka Droždiaková, študentka 3. ročníka Hotelovej akadémie Rožňava, obsadila 1. miesto v príprave miešaných nápojov v kategórii študentov. Pri tejto príležitosti sme jej prostredníctvom pani Danky Červenákovej z Gemerskej Polomy, odkiaľ Ruženka Droždiaková pochádza, položili niekoľko otázok.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.