Súťaž sa tak, ako každoročne, uskutočnila pod záštitou Hotelovej akadémie v Košiciach a Slovenskej barmanskej asociácie. Tejto súťaže sa zúčastnilo 54 študentov z celého Slovenska a jedno družstvo z Francúzska. Súťaž mala len jedno kolo, kde súťažili všetci študenti. Na prípravu nápojov bol určený aj časový limit, ktorý bol 12 minút. Súčasťou súťaže a hodnotenia bol aj písomný test, na ktorý sme mali 15 minút. Test obsahoval históriu a súčasnosť SKBA (slovenskej barmanskej asociácie), tovaroznalectvo ingrediencií, barmanskú odbornosť a všeobecný prehľad informácií. Na našu prácu dohliadal komisár, ktorý počas prípravy kontroloval každý môj krok a každé gesto, od výzoru, cez pracovný stôl, čistotu inventára až po úsmev a vystupovanie. Za každú chybu sťahoval body zo záverečného hodnotenia.
- Technika mixovania a pomôcky potrebné na prípravu miešaných nápojov v chápaní laika tvorí pohár s nápojom, ozdoba a možno šejker s ľadom a hotovo. Čo predchádzalo samotnej súťaži, aké boli prípravy?Samotnej súťaži predchádzala príprava v škole za pomoci majstrov odborného výcviku, pani Zuzany Feješovej a pána Jána Majoroša, barmana SKBA. Pri zostavovaní receptúr sme sa museli držať predpísaných pravidiel. ako množstvo či zloženie jednotlivých surovín. Všetko, čo sa na prípravu nápojov použilo muselo byť jedlé, vrátane ozdoby, ktorá bola pripravená tiež podľa našej vlastnej fantázie. Od jednoduchých čerešničiek a jahôd až po zložité ozdoby z melóna, kiwi, phisalisu, či dokonca ananásu, uhoriek a tekvice.
- Príprava miešaného nápoja zaberie oveľa viac času ako otvorenie fľaše minerálky. Tú napokon možno piť aj z umelohmotného pohára – lenže miešaný nápoj to je rituál, správna receptúra i správny spôsob servírovania, vedieť kedy a k čomu ho možno podávať a samozrejme kus vlastnej fantázie na očarenie a uspokojenie druhej strany – teda konzumenta.
Jednou z podmienok bolo tiež to, že samotné nápoje museli byť pripravené podľa vlastnej fantázie, nemôžu sa objaviť na žiadnej inej súťaži či v knihe miešaných nápojov. Keďže prihlášky a s nimi aj receptúry nápojov sa organizátorom posielali vopred, nebolo možné ich upravovať dodatočne, pretože receptúry mali aj naši dozorní komisári a ak by sme porušili spôsob prípravy alebo nedodržali predpísané množstvo surovín stiahli by nám za to body. Súťažilo sa v dvoch kategóriách a to Soft drink - nealkoholický nápoj a Long drink- nápoj s alkoholom. Pri samotnej súťaži nám sponzori súťaže, firma Fabbri a Rudolf Jelínek poskytli potrebné predpísané suroviny. Dôležitý bol aj výzor a estetická úprava nápoja, aby zaujal hneď na prvý pohľad. Väčšina z nás teda stavila na pestrosť farieb. No súťaž nebola len o vedomostiach alebo presnej technike,aj keď tá bola veľmi dôležitá, ale bola potrebná aj komunikácia s publikom, úsmev, zrakový kontakt a uvoľnenosť. Veď ako by to vyzeralo, keby za barom stál zachmúrený a podráždený barman? Dozeralo sa aj na oblečenie, ktoré sme ako družstvo museli mať jednotné. Samozrejme to nemohli byť len nejaké rifle a tričko, ale nemusela to byť ani večerná róba. Hlavne, aby sme obe vyzerali rovnako a pri práci sa cítili dobre a pohodlne.
- Vhodne vybranými nápojmi si môžeme spríjemniť chvíle oddychu i ponúknuť hosťa. Ty si sa, Ruženka, takejto úlohy zhostila viac než vynikajúco. Ty si jednoducho „prišla, ukázala čo vieš a odišla s víťaznou trofejou“. Aké pocity Ťa sprevádzali v momente vyhlásenia víťazstva?V prvej sekunde, keď som započula moje meno ako víťazky, som tomu nechcela veriť a myslela som si, že zle počujem. No hneď na to, keď sa ozval potlesk a všetci sa na mňa s úsmevom pozerali, som pochopila čo sa deje a šla si po svoju trofej. Bola som veľmi šťastná, keďže bolo mojím malým snom takúto súťaž vyhrať a po minuloročnej účasti na podobnej súťaži v Prešove, kde som obsadila tretie miesto, som mala o to väčšiu snahu byť ešte lepšia a umiestniť sa na vyššej priečke, čo sa mi nakoniec aj podarilo.
- Ako vidíš svoju budúcnosť, je spätá s Tvojím talentom a chcením ďalej sa zdokonaľovať v začatej činnosti?
Keďže, ako povedal jeden skvelý barman, barmančina nie je práca, ale zábava, chcela by som sa tomu venovať aj ďalej a zdokonaľovať sa aj v iných oblastiach barmanstva. Veď ako sa hovorí, nič nie je tak dokonalé, aby nemohlo byť ešte viac. Tiež by som si chcela zopakovať účasť na barmanských súťažiach, lebo je to skvelá skúsenosť pre mladých barmanov, lebo práve tu získajú istotu a nové inšpirácie pre budúcnosť. Mojou hlavnou prioritou je momentálne dokončenie školy. A ďalej? To sa uvidí, čo prinesie čas.

Ďakujeme aj my za možnosť zdieľať pocity a chvíle šťastia i radosti. Prajeme Ti, Ruženka, aby sa Ti talent i naďalej rozvíjal a ďakujeme, že si svojím pričinením opäť raz dokázala, že i v našej obci a v skromnej osobe existuje veľká osobnosť, na ktorú sme my všetci Polomčania hrdí.
Zhovárala sa D. Červenáková
































Na V. ročníku barmanskej súťaže CASSOVIA CUP 2011, ktorá sa uskutočnila dňa 23.03.2011 v Košiciach, Ruženka Droždiaková, študentka 3. ročníka Hotelovej akadémie Rožňava, obsadila 1. miesto v príprave miešaných nápojov v kategórii študentov. Pri tejto príležitosti sme jej prostredníctvom pani Danky Červenákovej z Gemerskej Polomy, odkiaľ Ruženka Droždiaková pochádza, položili niekoľko otázok.
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-