Na V. ročníku barmanskej súťaže CASSOVIA CUP 2011, ktorá sa uskutočnila dňa 23.03.2011 v Košiciach, Ruženka Droždiaková, študentka 3. ročníka Hotelovej akadémie Rožňava, obsadila 1. miesto v príprave miešaných nápojov v kategórii študentov. Pri tejto príležitosti sme jej prostredníctvom pani Danky Červenákovej z Gemerskej Polomy, odkiaľ Ruženka Droždiaková pochádza, položili niekoľko otázok.Súťaž sa tak, ako každoročne, uskutočnila pod záštitou Hotelovej akadémie v Košiciach a Slovenskej barmanskej asociácie. Tejto súťaže sa zúčastnilo 54 študentov z celého Slovenska a jedno družstvo z Francúzska. Súťaž mala len jedno kolo, kde súťažili všetci študenti. Na prípravu nápojov bol určený aj časový limit, ktorý bol 12 minút. Súčasťou súťaže a hodnotenia bol aj písomný test, na ktorý sme mali 15 minút. Test obsahoval históriu a súčasnosť SKBA (slovenskej barmanskej asociácie), tovaroznalectvo ingrediencií, barmanskú odbornosť a všeobecný prehľad informácií. Na našu prácu dohliadal komisár, ktorý počas prípravy kontroloval každý môj krok a každé gesto, od výzoru, cez pracovný stôl, čistotu inventára až po úsmev a vystupovanie. Za každú chybu sťahoval body zo záverečného hodnotenia.
- Technika mixovania a pomôcky potrebné na prípravu miešaných nápojov v chápaní laika tvorí pohár s nápojom, ozdoba a možno šejker s ľadom a hotovo. Čo predchádzalo samotnej súťaži, aké boli prípravy?Samotnej súťaži predchádzala príprava v škole za pomoci majstrov odborného výcviku, pani Zuzany Feješovej a pána Jána Majoroša, barmana SKBA. Pri zostavovaní receptúr sme sa museli držať predpísaných pravidiel. ako množstvo či zloženie jednotlivých surovín. Všetko, čo sa na prípravu nápojov použilo muselo byť jedlé, vrátane ozdoby, ktorá bola pripravená tiež podľa našej vlastnej fantázie. Od jednoduchých čerešničiek a jahôd až po zložité ozdoby z melóna, kiwi, phisalisu, či dokonca ananásu, uhoriek a tekvice.
- Príprava miešaného nápoja zaberie oveľa viac času ako otvorenie fľaše minerálky. Tú napokon možno piť aj z umelohmotného pohára – lenže miešaný nápoj to je rituál, správna receptúra i správny spôsob servírovania, vedieť kedy a k čomu ho možno podávať a samozrejme kus vlastnej fantázie na očarenie a uspokojenie druhej strany – teda konzumenta.
Jednou z podmienok bolo tiež to, že samotné nápoje museli byť pripravené podľa vlastnej fantázie, nemôžu sa objaviť na žiadnej inej súťaži či v knihe miešaných nápojov. Keďže prihlášky a s nimi aj receptúry nápojov sa organizátorom posielali vopred, nebolo možné ich upravovať dodatočne, pretože receptúry mali aj naši dozorní komisári a ak by sme porušili spôsob prípravy alebo nedodržali predpísané množstvo surovín stiahli by nám za to body. Súťažilo sa v dvoch kategóriách a to Soft drink - nealkoholický nápoj a Long drink- nápoj s alkoholom. Pri samotnej súťaži nám sponzori súťaže, firma Fabbri a Rudolf Jelínek poskytli potrebné predpísané suroviny. Dôležitý bol aj výzor a estetická úprava nápoja, aby zaujal hneď na prvý pohľad. Väčšina z nás teda stavila na pestrosť farieb. No súťaž nebola len o vedomostiach alebo presnej technike,aj keď tá bola veľmi dôležitá, ale bola potrebná aj komunikácia s publikom, úsmev, zrakový kontakt a uvoľnenosť. Veď ako by to vyzeralo, keby za barom stál zachmúrený a podráždený barman? Dozeralo sa aj na oblečenie, ktoré sme ako družstvo museli mať jednotné. Samozrejme to nemohli byť len nejaké rifle a tričko, ale nemusela to byť ani večerná róba. Hlavne, aby sme obe vyzerali rovnako a pri práci sa cítili dobre a pohodlne.
- Vhodne vybranými nápojmi si môžeme spríjemniť chvíle oddychu i ponúknuť hosťa. Ty si sa, Ruženka, takejto úlohy zhostila viac než vynikajúco. Ty si jednoducho „prišla, ukázala čo vieš a odišla s víťaznou trofejou“. Aké pocity Ťa sprevádzali v momente vyhlásenia víťazstva?V prvej sekunde, keď som započula moje meno ako víťazky, som tomu nechcela veriť a myslela som si, že zle počujem. No hneď na to, keď sa ozval potlesk a všetci sa na mňa s úsmevom pozerali, som pochopila čo sa deje a šla si po svoju trofej. Bola som veľmi šťastná, keďže bolo mojím malým snom takúto súťaž vyhrať a po minuloročnej účasti na podobnej súťaži v Prešove, kde som obsadila tretie miesto, som mala o to väčšiu snahu byť ešte lepšia a umiestniť sa na vyššej priečke, čo sa mi nakoniec aj podarilo.
- Ako vidíš svoju budúcnosť, je spätá s Tvojím talentom a chcením ďalej sa zdokonaľovať v začatej činnosti?
Keďže, ako povedal jeden skvelý barman, barmančina nie je práca, ale zábava, chcela by som sa tomu venovať aj ďalej a zdokonaľovať sa aj v iných oblastiach barmanstva. Veď ako sa hovorí, nič nie je tak dokonalé, aby nemohlo byť ešte viac. Tiež by som si chcela zopakovať účasť na barmanských súťažiach, lebo je to skvelá skúsenosť pre mladých barmanov, lebo práve tu získajú istotu a nové inšpirácie pre budúcnosť. Mojou hlavnou prioritou je momentálne dokončenie školy. A ďalej? To sa uvidí, čo prinesie čas.
Ďakujeme aj my za možnosť zdieľať pocity a chvíle šťastia i radosti. Prajeme Ti, Ruženka, aby sa Ti talent i naďalej rozvíjal a ďakujeme, že si svojím pričinením opäť raz dokázala, že i v našej obci a v skromnej osobe existuje veľká osobnosť, na ktorú sme my všetci Polomčania hrdí.
Zhovárala sa D. Červenáková
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).