Simonko: „Kde bolo tam bolo, bola raz jedna zasnežená krajina. “
Veronika: „Domy, stromy boli prikryté bielučičkým snehom. “
Simonko: „Z komínov sa valil dym.“
Veronika: „Vonku bola poriadna zima.“
Simonko: „Mráz štípal líca i nošteky.“
Veronika: „Deti sa teplo obliekli.“
Simonko: „Obliekli si kožuchy, baranice, šály, teplé nohavice, vetrovky, obuli si čižmy.“
Veronika: Rozhodli sa, že si postavia snehuliaka.“
Simonko: „Urobili tri gule, dole dali veľkú guľu, potom dali menšiu guľu a nakoniec najmenšiu.“ „Na hlavu mu dali červený hrniec a červený nos.“
Veronika: „Miesto očí mu dali gombíky.“
Simonko: „Na snehovú vetvičku mu dali veľké gombíky.“
Veronika: „Do ruky mu dali metlu a snehuliak bol hotový.“
Simonko: „Keď mali deti postaveného snehuliaka, išli sa guľovať, išli sa šmýkať na ľad.“
Veronika: „Psíček, ktorý bol s nimi sa schúlil do klbka a spal, lebo v noci bude strážiť dom.“
Simonko: „Zrazu zbadali deti čierne vrany.“
Veronika: „Pod stromom v snehu si vyhľadávali šišky, z ktorých si zobkali zrniečka.“
Simonko: „Chvíľu ich deti pozorovali. Keď sa dosýta nejedli, odleteli.“
Veronika: „Pozorovali ich, ako si sadli na konáre stromu, iste boli spokojné, že sa najedli a teraz môžu spokojne oddychovať."
Bol to krátky príbeh, ale výstižný. Deťom sa podarilo vystihnúť podstatu deja na základe obrázkov, ba dokonca ho ešte dokázali rozvinúť, čo svedčí o ich bohatých skúsenostiach a poznatkoch.
I. Klimonová,
uč. MŠ v Jelšave
{jcomments on}

































V jeden krásny deň, keď sme čakali na obed, vyzvala som deti, aby skúsili vymyslieť príbeh o zime. Na tabuli sme mali obrázky – snehuliaka, vranu na snehu, chlapca na korčuliach, chlapca na lyžiach, stromy v zime. Vyzvala som deti, žeby sme si mohli vymyslieť rozprávku, príbeh, podľa týchto obrázkov.
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a