V našej škole je veľa žiakov, no koho vybrať? Odpoveď bola jednoznačná. Táto exkurzia bola odmenou pre žiakov, ktorí počas celého školského roka usilovne pracovali a reprezentovali našu školu. Autobus dopĺňali žiaci VI. A a VII. A triedy ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, ktorí si to svojou celoročnou prácou zaslúžili ako kolektívy.
Cesta do Bratislavy bola dlhá, poznačená hodinovou zastávkou v Tisovci kvôli autonehode a aj dosť upršaným počasím. Plánovanú prehliadku mesta a sídla nášho pána prezidenta sme po príchode do Bratislavy odložili a prvá naša cesta viedla kvôli dažďu do Eurovey, kde sme sa po dlhej ceste osviežili, doplnili energiu dobrým jedlom a samozrejme, nakúpili darčeky pre svojich blízkych a aj pre seba. Ani sme sa nenazdali a po daždi nebolo ani stopy. Vybrali sme sa teda do Prezidentského paláca. Pred ním sme si pozreli vystúpenie čestnej stráže, vojenskej hudby a vstúpili sme do reprezentačných priestorov paláca, ktoré sú naozaj skvostné. Pána prezidenta sme síce nestretli, no aj napriek tomu sme si odtiaľ odniesli pekné zážitky. Po prehliadke paláca sme sa cez Kamenné, Primaciálne, Hlavné a Hviezdoslavovo námestie vybrali na Bratislavský hrad, ktorý je dominantou Bratislavy. Cestou sme si pozreli budovu Magistrátu hlavného mesta SR, Slovenské národné divadlo a pri soche Pavla Országha Hviezdoslava sme ochutnali výbornú bratislavskú zmrzlinu. Na dážď sme už dávno zabudli a s chutnou zmrzlinou sme sa vyhrievali na slniečku. Po osviežení a malej prestávke sme sa vybrali na hrad. Ten nás vítal v plnej svojej kráse a ponúkol nám krásny výhľad na Bratislavu. Pred nami sa vypínal Most SNP s reštauráciou Ufo a Most Apollo. Keď sme sa pokochali krásnym výhľadom, nakukli sme ešte do budovy parlamentu, kde nás prepašoval milý ujo ochrankár. A tu sa naše potulky hlavným mesto Slovenska skončili.
Uchodených, ale šťastných a nabitých pozitívnou energiou nás pán šofér naložil do autobusu a odviezol šťastne domov. Decká v autobuse skoro celou cestou štebotali a v ich očiach bolo aj napriek pokročilému času vidieť iskričky nadšenia a spokojnosti.
Žiaci VI. A ZŠ I. B. Zocha Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.