Po úvodnej prezentácii a pridelení štartových čísel bolo už všetko pripravené na otvárací ceremoniál. V olympijskom roku sa organizátori vyznamenali a nástup atlétov bol sprevádzaný pekným vystúpením dievčat s kruhmi a mažoretiek. Za zvukov olympijskej hymny bola vztýčená olympijská vlajka a zapálený olympijský oheň a riaditeľka školy Mgr. Adriana Kvetková úvodným príhovorom slávnostne otvorila krásne podujatie. Po nej sa prítomným prihovoril zástupca primátorky mesta Ing. Július Buchta s prianím športových úspechov. Nasledovali sľuby športovcov a rozhodcov, prítomných potom pozdravil predseda Olympijského klubu Gemer – PaedDr. Juraj Králik. V závere sa ujala slova hlavná rozhodkyňa Mgr. Martina Pirochová, ktorá okrem toho, že predstavila rozhodcov, dala aj organizačné pokyny k jednotlivým disciplínam, no a súťaže sa mohli začať. Zápolilo sa v štyroch kategóriách – mladšie žiačky, mladší žiaci, staršie žiačky a starší žiaci a v piatich disciplínach – beh na 60 m; beh na 600, 800 a 1000 m; skok do diaľky; hod kriketovou loptičkou.
„Kalokagatia je ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka. Bol formulovaný antickými Grékmi, pre ktorých bola telesná kultúra integrálnou súčasťou kultúry spoločnosti." Toto hovorí wikipédia. Kým o športovú stránku sa svojimi výkonmi starali atléti, o tú druhú – duševnú zasa dobrá hudba a sprievodné slovo, ktoré účastníkov postupne previedlo históriou – od antických OH až po novodobé OH. Čaro podujatia umocňoval krásny slnečný deň, ktorý len na chvíľočku zahalili búrkové mraky. Ale ani tie, ani kvapky dažďa nedokázali vyhnať športovcov ani organizátorov zo športovísk. Dobehnutím poslednej štafety sa súťažný deň chýlil ku koncu, stíchlo povzbudzovanie a všetci s napätím čakali na sčítanie bodov, na to, komu bude patriť celkové víťazstvo. Pred nastúpenými reprezentáciami jednotlivých škôl sa objavili stupienky pre víťazov a za
zvukov We Are The Champions sa začala rozdávať takmer stovka medailí. Víťazi v každej disciplíne a kategórii dostali okrem medailí a diplomov aj malé darčeky, ktoré venoval OKG. Ocenenia odovzdávala riaditeľka školy Mgr. Adriana Kvetková a Dr. Juraj Králik. Poslednou cenou bol pohár pre víťaznú školu – po druhý raz ho vybojovali žiaci ZŠ Komenského a Zocháči boli druhí. Výsledky v jednotlivých kategóriách si môžete pozrieť nižšie. Už tradične na záver 16. ročníka Kalokagatie zabehli účastníci kolečko na bežeckom ováli.
Olympijská pochodeň dohorela, vlajka doviala a športoviská osameli. Všetkým už zostali len pekné spomienky na vydarené podujatie a dobrý pocit z výborných výkonov. Poďakovanie patrí športovcom, rozhodcom, ale i organizačnému tímu zamestnancov a žiakov ZŠ I. B. Zocha.
RNDr. Eva Vidová
Výsledky 16. ročníka Kalokagatie - 2016
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.