Áno, leto nám už skutočne zaklopalo na dvere, no skôr, ako sme zavreli brány našej školy a za školským rokom 2015/2016 dali definitívne bodku, zhodnotili sme vo štvrtok, 30. júna 2016, v MsDK výsledky našej celoročnej práce. Tak ako každý rok, rozlúčili sme sa aj s našimi deviatakmi. Býva dobrým zvykom, aby sa na slávnostnom oceňovaní žiakov našej školy zúčastnila aj významná osobnosť nášho mesta. Mali sme tú česť medzi nami privítať viceprimátora mesta Revúca Ing. Júliusa Buchtu. Spolu so zástupkyňou riaditeľky ZŠ I. B. Zocha Mgr. Katarínou Krištofovou odovzdali žiakom významné ocenenia.
Prvým významným ocenením je Osobnosť školy, ktorá v našej škole vznikla so zámerom pozitívne ovplyvňovať morálny vývin žiakov v zmysle zvnútornenia najušľachtilejších hodnôt vo vzťahu k sebe, k človeku a k prírode. Pozostáva z troch stupňov. Tretí, najvyšší stupeň a medailu Osobnosť školy získali žiaci:
Kristína Balková, Adam Brodák, Daniela Drábová, Daniela Ďurejová, Sarah Kvetková a Matej Sviežený zo IV. A triedy a žiačky IX. A triedy Dominika Gombárová, Janka Guláková a Alexandra Toporová.
Na záver školského roka udeľujeme aj Cenu školy. Pedagogická rada na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 22. júna 2016 rozhodla, že Cenu školy získajú dve naše deviatačky: Janka Guláková a Miriam Sokolová. Obe naše dievčatá získali Cenu školy za šírenie dobrého mena školy reprezentovaním v mimoškolskej organizácii v športových súťažiach na všetkých úrovniach - sú skvelé v kickboxe.
Až 111 žiakov na konci školského roka dostalo pochvalu od riaditeľky školy, na čo sme veľmi hrdí, pretože počet týchto žiakov z roka na rok stúpa. Prevládali pochvaly za výborné výsledky v práci, za umiestnenie v predmetových olympiádach a športových súťažiach, za dosiahnutie niektorého zo stupňov ocenenia Osobnosť školy, za reprezentáciu školy.
Na slávnostnom ukončení školského roka sme zatlieskali aj všetkým malým i veľkým medailistom, ktorí si na športových olympiádach zmerali sily a vyšli zo súbojov ako víťazi. V závere nám ešte zatancovali naši deviataci a rozlúčili sa s nami úprimnými slovami vďaky. Ich vyznanie nás nenechalo chladnými, veď sme spolu toľko toho prežili. A už ostávalo iba vyhlásiť prázdniny. Urobila tak naša pani zástupkyňa a sálou sa ozval velikánsky potlesk. Čaká nás leto plné krásnych zážitkov, tak si ho všetci užime, aby sme sa v septembri mohli pustiť do práce.
Mgr. Zuzana Kováčová
Základná škola I. B. Zocha Revúca
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.