k verejným prezentáciám na podujatiach v regióne či na umeleckých súťažiach a prehliadkach. Revúcka „hudobka“ jednoducho mala cveng a jej učitelia skvelú povesť.
Vo svojej najlepšej ére na začiatku deväťdesiatych rokov mala škola takmer päťsto žiakov a viac ako dve desiatky pedagógov – všetko odborníkov na svojom mieste. To vďaka nim bola v Revúcej aktívna veľká dychovka či kvarteto, výtvarníci bodovali na celoslovenských súťažiach a pokračovali ďalej na vysokých školách, deti hrali poetické i dramatické divadlo. Takmer každý žiak základnej školy v meste si to na ZUŠ-ke aspoň skúsil...
Nová doba síce rokmi znížila počty na súčasných 355 žiakov a 19 pedagógov, ale zároveň priniesla novinky a úspechy - napr. otvorenie nového audiovizuálneho študijného odboru. Okrem domovskej budovy v Revúcej učí škola aj na troch elokovaných pracoviskách: Lubeník, Jelšava a Muráň. V tanečnom odbore zaznamenali vlani celoslovenský úspech v súťaži, bábkarsky súbor sa prebojoval na krajskú prehliadku a výtvarníci majú za sebou prvé pokusy s animovaným filmom. Malí i väčší muzikanti sú pravidelnými sólistami na rôznych vernisážach, verejných koncertoch, hrajú v ľudových či tanečných kapelách. Muzikantsky sú verejne aktívni aj mnohí pedagógovia. Zborový spev s úspechom prezentujú detský kolektív Slniečka i zbor dospelých Quirin, ocenený v tomto roku Plaketou mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu na Slovensku i v zahraničí. Počas letných prázdnin navyše funguje už sedem rokov tematický detský denný tábor Slniečko.
Exkluzivitu v aktivitách školy si drží celoslovenská súťaž vlastnej hudobnej tvorby žiakov základných umeleckých škôl Talent Revúca, ktorú organizuje škola od roku 1995. V odbornej porote zasadajú hudobní skladatelia a pedagógovia konzervatórií. Originálna súťaž dáva priestor mladým tvorcom a pre mnohých je odrazovým mostíkom do profesionálnej kariéry hudobných skladateľov.
V tomto školskom roku bude ZUŠ v Revúcej „prezliekať kabát“ – na základe odsúhlaseného projektu sa plánuje rekonštrukcia budovy školy na Okružnej ulici pre zníženie jej energetickej náročnosti. Bude to znamenať dočasné asi polročné vyučovanie v náhradných priestoroch, ale potom sa vynovené triedy znova rozozvučia, roztancujú a zahrajú všetkými farbami.
Aj táto škola vytvára v Revúcej priestor pre voľný čas detí a mladých. Svojím špeciálnym pôsobením na ušľachtilé vlohy žiakov kultivuje ich intelekt a takto azda zachráni to, čo sa inde pokazí. Zachovajte priazeň našej ZUŠ – v decembri si nenechajte ujsť tradičný Vianočný koncert v Dome kultúry – a držte palce, aby sa stavebná rekonštrukcia vydarila. Šťastlivý nový školský rok!
Juraj Genčanský, učiteľ ZUŠ
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.