k verejným prezentáciám na podujatiach v regióne či na umeleckých súťažiach a prehliadkach. Revúcka „hudobka“ jednoducho mala cveng a jej učitelia skvelú povesť.
Vo svojej najlepšej ére na začiatku deväťdesiatych rokov mala škola takmer päťsto žiakov a viac ako dve desiatky pedagógov – všetko odborníkov na svojom mieste. To vďaka nim bola v Revúcej aktívna veľká dychovka či kvarteto, výtvarníci bodovali na celoslovenských súťažiach a pokračovali ďalej na vysokých školách, deti hrali poetické i dramatické divadlo. Takmer každý žiak základnej školy v meste si to na ZUŠ-ke aspoň skúsil...
Nová doba síce rokmi znížila počty na súčasných 355 žiakov a 19 pedagógov, ale zároveň priniesla novinky a úspechy - napr. otvorenie nového audiovizuálneho študijného odboru. Okrem domovskej budovy v Revúcej učí škola aj na troch elokovaných pracoviskách: Lubeník, Jelšava a Muráň. V tanečnom odbore zaznamenali vlani celoslovenský úspech v súťaži, bábkarsky súbor sa prebojoval na krajskú prehliadku a výtvarníci majú za sebou prvé pokusy s animovaným filmom. Malí i väčší muzikanti sú pravidelnými sólistami na rôznych vernisážach, verejných koncertoch, hrajú v ľudových či tanečných kapelách. Muzikantsky sú verejne aktívni aj mnohí pedagógovia. Zborový spev s úspechom prezentujú detský kolektív Slniečka i zbor dospelých Quirin, ocenený v tomto roku Plaketou mesta Revúca za úspešnú reprezentáciu na Slovensku i v zahraničí. Počas letných prázdnin navyše funguje už sedem rokov tematický detský denný tábor Slniečko.
Exkluzivitu v aktivitách školy si drží celoslovenská súťaž vlastnej hudobnej tvorby žiakov základných umeleckých škôl Talent Revúca, ktorú organizuje škola od roku 1995. V odbornej porote zasadajú hudobní skladatelia a pedagógovia konzervatórií. Originálna súťaž dáva priestor mladým tvorcom a pre mnohých je odrazovým mostíkom do profesionálnej kariéry hudobných skladateľov.
V tomto školskom roku bude ZUŠ v Revúcej „prezliekať kabát“ – na základe odsúhlaseného projektu sa plánuje rekonštrukcia budovy školy na Okružnej ulici pre zníženie jej energetickej náročnosti. Bude to znamenať dočasné asi polročné vyučovanie v náhradných priestoroch, ale potom sa vynovené triedy znova rozozvučia, roztancujú a zahrajú všetkými farbami.
Aj táto škola vytvára v Revúcej priestor pre voľný čas detí a mladých. Svojím špeciálnym pôsobením na ušľachtilé vlohy žiakov kultivuje ich intelekt a takto azda zachráni to, čo sa inde pokazí. Zachovajte priazeň našej ZUŠ – v decembri si nenechajte ujsť tradičný Vianočný koncert v Dome kultúry – a držte palce, aby sa stavebná rekonštrukcia vydarila. Šťastlivý nový školský rok!
Juraj Genčanský, učiteľ ZUŠ


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a