Špeciálne základné školy (7)
Členovia dobrovoľného hasičského zboru medzi jelšavskými žiakmi
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Vďaka našej dopisovateľke pani Gabriele Jakubecovej z Jelšavy a jej príspevkoch o hasičoch v revúckom okrese zisťujeme, že činnosť týchto ochrancov našich príbytkov, osôb a iných zariadení je naozaj významná a veľmi pestrá. Svedčí o tom aj jej najnovší pohľad medzi hasičov a tých, ktorí sedia v školských laviciach a všeličo sa od nich i o nich dozvedajú. A j to, že aj teraz bola autorka pohotová. Napísala nám: "V pondelok 21. januára 2019 členovia Dobrovoľného hasičského zboru mesta (DHZM) Jelšava zavítali medzi deti do Špeciálnej základnej školy (ŠZŠ) v Jelšave. V rámci preventívno – výchovného zamestnania deťom počas jednej vyučovacej hodiny vysvetlili prácu hasičov, ukázali tiež výstroj hasiča. Naučili deti na aké čísla majú volať, keď spozorujú niečo nezvyčajné,
Revúcka najzákladnejšia umelecká škola začala svoj 66. školský rok
Napísal(a) Juraj Genčanský
Základná umelecká škola v Revúcej nadväzuje na najlepšie tradície miestnej Hudobnej školy, ktorá bola založená už v roku 1952. Vo svojom prvom desaťročí bola v meste jedinou kultúrnou inštitúciou a jej učitelia mali hlavný podiel na organizovaní a rozvoji kultúrnoosvetovej činnosti. Získavali pre to i svojich žiakov aj ďalších nadšencov z radov amatérskych hudobníkov a ochotníkov. Prvý riaditeľ školy založil sláčikový orchester a na scéne ochotníckeho divadla v mestskom dome Kohút uviedli dokonca operety Gejzu Dusíka či Mamzelle Nitouche. V ďalších dekádach rokov postupne pribudlo k hudobnému odboru vyučovanie vo výtvarnom, tanečnom i literárno-dramatickom odbore. Počas celého účinkovania školy pedagógovia viedli žiakov
Jelšavské deti si 4. mája pripomenuli sviatok hasičov
Napísal(a) Gabriela Jakubecová
Svätý Florián sa narodil v roku 250 v Zeiselmauer - Wolfpassing a zomrel 4. máj 304 v Lorch. Bol katolícky svätec, patrón hasičov, pekárov, hrnčiarov, hutníkov, taktiež ochranca pred neúrodou, búrkou aj suchom. Narodil sa v rímskej provincii Noriko za čias prenasledovania kresťanov počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. Florián bol plukovníkom v legionárskom vojsku rímskeho cisára v Zeiselmauer-Wolfpassing v Rakúsku. Roku 304 sa postavil na obranu v Lorchu zatknutých a uväznených 40 kresťanských legionárov. Za pokus o vyslobodenie bol zatknutý a odsúdený miestodržiteľom Aquiliánom na smrť. Poprava sa konala dňa 4. mája 304 na brehu rieky Enns. Na krk mu bol priviazaný mlynský kameň a následne utopený vo vodách Enns. Z tohto dôvodu je 4. máj aj sviatok hasičov.
Súkromná základná umelecká škola v Rimavskej Sobote organizuje po prvýkrát denný folklórny tábor
Napísal(a) Andrej Sýkora
Súkromná základná umelecká škola v Rimavskej Sobote organizuje po prvýkrát denný folklórny tábor, zameraný na ľudový tanec. Tábor sa koná v príjemnom prostredí Salaša pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach od pondelka 11. júla do piatku 15. júla 2016. Je určený pre deti vo veku 7 až 12 rokov.
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.