sme sa, že škola je pekná a veľa sa v nej pomenilo, chvályhodné je, že k lepšiemu. Ďakujem pani riaditeľke Mgr. Darine Labošovej, že nám umožnila vstup a ochotnej p. školníčke Helene Bartókovej za doprovod po škole. A teraz tá najdôležitejšia časť. Usadili sme sa v miestnom kultúrnom dome a začali spomínať na všetko. Slová „ pamätáš sa na ....“ by iste nikto nespočítal. Veľmi sme sa na seba tešili, spomienky sa prelínali s udalosťami terajšieho života, vrava neutíchala po celý čas stretnutia. Boli sme zvedaví, akí sme po 40 rokoch, boli sme zvedaví ako sa každému z nás život za tých 40 rokov vyvíjal, kam ho zavial, čo rodina, práca, profesia. Fajn, že sme aj o tých menej príjemných životných udalostiach 
dokázali hovoriť s nadhľadom a jemným humorom. Dokonca sa nám prihovorila aj triedna pani učiteľka Jolana Kunová, ktorá vďaka modernej technike popriala nám všetkým ešte veľa krásnych rokov. My jej ďakujeme za všetky cenné rady a želáme pevné zdravie. Svojím spôsobom môžeme byť šťastní, že nám život dožičil po toľkých rokoch sa takto v slušnom zdraví stretnúť, pretože spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami bolí, na pána učiteľa Kunu, Ľubku Liptákovú, Vlada Gajdoša a Milana Makaia.
Naše stretnutie sa ukončilo v skorých ranných hodinách, čas sme strávili nielen spomínaním, ale sme si aj zanôtili a aj zatancovali. Ďakujem všetkým, ktorí si našli čas a prišli, najmä tým, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, aj tým, ktorí žijú niekoľko desiatok km po Slovensku. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli pri organizovaní tohto stretnutia. Tým, ktorí z nejakého dôvodu nemohli prísť, ale chceli, prajem, aby im to nabudúce vyšlo. Všetci zúčastnení sme sa dohodli, že sa o päť rokov stretneme zas. Tak nech nám to vyjde.
Napísala Darina Figúrová (Frčková), 25.5.2015


































(Tento príspevok píšem s dovolením mojich spolužiakov.) 
Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a