(Tento príspevok píšem s dovolením mojich spolužiakov.) 
sme sa, že škola je pekná a veľa sa v nej pomenilo, chvályhodné je, že k lepšiemu. Ďakujem pani riaditeľke Mgr. Darine Labošovej, že nám umožnila vstup a ochotnej p. školníčke Helene Bartókovej za doprovod po škole. A teraz tá najdôležitejšia časť. Usadili sme sa v miestnom kultúrnom dome a začali spomínať na všetko. Slová „ pamätáš sa na ....“ by iste nikto nespočítal. Veľmi sme sa na seba tešili, spomienky sa prelínali s udalosťami terajšieho života, vrava neutíchala po celý čas stretnutia. Boli sme zvedaví, akí sme po 40 rokoch, boli sme zvedaví ako sa každému z nás život za tých 40 rokov vyvíjal, kam ho zavial, čo rodina, práca, profesia. Fajn, že sme aj o tých menej príjemných životných udalostiach 
dokázali hovoriť s nadhľadom a jemným humorom. Dokonca sa nám prihovorila aj triedna pani učiteľka Jolana Kunová, ktorá vďaka modernej technike popriala nám všetkým ešte veľa krásnych rokov. My jej ďakujeme za všetky cenné rady a želáme pevné zdravie. Svojím spôsobom môžeme byť šťastní, že nám život dožičil po toľkých rokoch sa takto v slušnom zdraví stretnúť, pretože spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami bolí, na pána učiteľa Kunu, Ľubku Liptákovú, Vlada Gajdoša a Milana Makaia.
Naše stretnutie sa ukončilo v skorých ranných hodinách, čas sme strávili nielen spomínaním, ale sme si aj zanôtili a aj zatancovali. Ďakujem všetkým, ktorí si našli čas a prišli, najmä tým, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, aj tým, ktorí žijú niekoľko desiatok km po Slovensku. Ďakujem všetkým, ktorí pomohli pri organizovaní tohto stretnutia. Tým, ktorí z nejakého dôvodu nemohli prísť, ale chceli, prajem, aby im to nabudúce vyšlo. Všetci zúčastnení sme sa dohodli, že sa o päť rokov stretneme zas. Tak nech nám to vyjde.
Napísala Darina Figúrová (Frčková), 25.5.2015
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.