Základné školy (503)
Vianoce vo Veľkej Británii a u našich Zocháčov
Napísal(a) Mgr. J. Palašová
Vianočné melódie hladia naše srdcia, oči tešia rozžiarené svetielka...
Áno, je predvianočný čas, a preto sme sa so štvrtákmi v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej rozhodli spríjemniť si naše učenie vianočným workshopom, aby sme sa dozvedeli niečo zaujímavé o vianočných zvykoch a tradíciách vo Veľkej Británii.
Jazyk tejto krajiny sa učíme od prvého ročníka a vo vzdelávaní našich žiakov je veľmi dôležitý. Ide predsa o svetový jazyk a aj staré známe príslovie tvrdí: ,,Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom.“
Počas workshopu sa žiaci dozvedeli, čo ich vrstovníci na ostrove robia pred príchodom najkrajších sviatkov v roku a ako ich slávia. Ako vyzerajú ich jednotlivé vianočné dni a aké koledy spievajú. Na záver pre svojich kamarátov vyrobili Christmas crackers, do ktorých vložili malé prekvapenia.
Banskobystrický Matboj obdaril revúckych zocháčov tretím miestom
Napísal(a) Mgr. A. Repáková
Štvrtok 10.12. by sa dal nazvať matematickým štvrtkom. Okrem toho, že na celom Slovensku prebiehala Matematická pytagoriáda (prvýkrát online, prostredníctvom portálu EduPage), do ktorej sa z našej revúckej základnej školy I. B. Zocha zapojilo 39 žiakov, popoludní sa konal aj súboj slovenských matematických hlavičiek Banskobystrický Matboj. Zaujímavé úlohy, ktoré riešili družstvá z celého Slovenska v rôznych vekových kategóriách bolo treba vyriešiť nielen správne, ale aj v čo najkratšom časovom limite. Naši šiestaci v zložení Jan Theodore Beneš, Ria Mišuráková, Tomáš Olekšák a Kristína Tkáčiková si počínali výborne a v premiérovej účasti na takomto druhu súťaže získali veľmi pekné 3. miesto. Srdečne im blahoželáme a ďakujeme za príkladnú reprezentáciu školy.
Dopravná výchova, ktorú máme pravidelne už niekoľko rokov v našej zocháčskej škole v Revúcej, je neoddeliteľnou súčasťou bezpečného správania sa v dopravných situáciách, kde je potrebné využívať základné vedomosti, zručnosti i návyky. Počas niekoľkých hodín dopravnej výchovy sme sa so žiakmi 1. až 4. ročníka preniesli v rámci triedy do sveta dopravných situácií, pravidiel, dopravných značiek, ale nesmeli chýbať ako aj chodci, tak aj cyklisti. Deti spoznávali rôzne dopravné značky formou hry, pomocou omaľovánok, hádaniek, čo ich motivovalo stále sa pýtať na nové a nové dopravné situácie. Vyskúšali si taktiku bezpečného správania a jednania pri chôdzi, ako sa pohybovať po chodníku a prechádzať cez „Priechod pre chodcov“ a „Priechod pre cyklistov“. Čo je dôležité pre chodcov za zníženej viditeľnosti? Aj takéto dodržiavania pravidla „vidieť a byť videný“ je dôležitou súčasťou každodenného života v cestnej premávke.
Rozprávali sme sa aj o negatívnych stránkach cestnej premávky, z ktorých najvážnejšie sú dopravné nehody. Deti pozorne počúvali a snažili sa zapamätať si, ako správne majú reagovať v danej situácii. Veríme, že svoje nadobudnuté poznatky uplatnia ako chodci a cyklisti v reálnom živote. Už teraz sa tešíme na ďalšie hodiny dopravnej výchovy, ktoré strávime spoločne.
Na adventnom venci nám už horí prvá svieca, čas prípravy na slávenie Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána, sa začal a my sa čoraz viac tešíme na chvíle strávené okolo vianočného stromčeka a pri jasličkách so svojimi najbližšími.
Pozývame Vás, pridajte sa k nám a našim žiakom zo Základnej školy Ivana Branislava Zocha v Revúcej a spoločne urobme aj tento rok niečo viac pre to, aby sme sa spolu cítili naozaj dobre a spokojne. Buďme na chvíľu ako deti, otvorme svoje srdcia a učme sa spoločne v Škole dobrých skutkov tomu, ako byť navzájom láskaví, srdeční, úprimní a čestní. Pokúsme sa urobiť každý deň aspoň jeden dobrý skutok, ktorým prejavíme svojim blízkym, že ich máme radi a že nám na nich naozaj záleží. Potom spolu budeme môcť opäť prežiť radostné Vianoce plné lásky.
Keďže sa v súčasnej náročnej situácii mnohí učia dištančnou formou a online aktivity sa stávajú hlavným spôsobom komunikácie, ponúkame vám adventný kalendár Školy dobrých skutkov v online podobe (otvoríte kliknutím na link), aby sme aj mimo školy ostali pri našich aktivitách v kontakte a spolu sa snažili vytvoriť okolo seba atmosféru pokoja, lásky a radosti.
Zocháči z Revúcej súťažili v medzinárodnej informatickej súťaži
Napísal(a) Mgr. A. Repáková
iBobor je medzinárodná informatická súťaž, ktorá od roku 2004 prebieha postupne v čoraz väčšom množstve krajín (medzinárodná stránka súťaže je bebras.org). Hlavným cieľom súťaže je podporiť záujem o informačné a komunikačné technológie a algoritmické myslenie u všetkých žiakov. Symbolom súťaže sa stal usilovný, inteligentný a čulý bobor.
Súťaž prebieha online, riešením úloh priamo na internete. Aj vďaka tomu sa jej mohli zúčastniť aj žiaci II. stupňa, ktorí sa v tomto období vzdelávajú dištančne.
Na Slovensku tohtoročného iBobra riešilo 55 064 súťažiacich z 804 škôl. Z 58 súťažiacich žiakov ZŠ I. B. Zocha v Revúcej získalo status úspešného riešiteľa 17. Žiak V.A triedy Marek Brindzák získal plný počet bodov.
Ak si chcete vyskúšať súťažné úlohy online preriešiť (systém vás po odoslaní riešenia hneď ohodnotí), môžete tak urobiť na stránke http://demo.ibobor.sk/sutaz_demo/
Corona opäť zavrela dvere na školách žiakom druhého stupňa. Pomaly si žiaci zvykli vzdelávať sa online z domu, písať online domáce úlohy a testy. Dôležitou súčasťou nášho života nie je len učenie, ale aj umenie. Napríklad umenie v podobe školského predmetu výtvarná výchova. Umenie a kreativita spolu súvisia a vzájomne sa ovplyvňujú. Robia náš život krajší. Možno, že sa niekto opýta: “Načo mi je umenie a kreativita?“ Na vysvetlenie použijem dva citáty. Ken Robinson povedal: „Kreativita je rovnako dôležitá ako schopnosť písať a čítať.“ Albert Einstein o kreativite hovoril ako „o inteligencii, ktorá sa zabáva.“ Žiaci šiesteho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej sa zabávali. Dostali online kreatívnu úlohu, pretože sú veľmi kreatívni a vynaliezaví. Mali zhotoviť postavu z drôtu, papiera, látky alebo alobalu. Vznikla pestrá paleta postáv a postavičiek. Každá iná, originálna. Niektoré minimalistické – jednoduché, niektoré s premyslenými a prepracovanými detailami. Pri ich výrobe si žiaci precvičili svoju tvorivosť, trpezlivosť, ale aj zodpovednosť, pretože svoju úlohu, hoc je to "len taký predmet“ ako výtvarná výchova, bravúrne zvládli. Ďakujem im za ich krásne práce!
Zocháči a učitelia našej Základnej školy I. B. Zocha v Revúcej sa aj tento rok zapojili do česko-slovenského projektu pre základné školy a osemročné gymnáziá Záložka do knihy spája školy. 11. ročník tohto projektu niesol podtitul Radosť z čítania ukrytá vo veršoch básní, alebo v próze. Jeho cieľom bolo predovšetkým podporiť čítanie najznámejších básní i prózy, vytvorenie nových priateľstiev medzi žiakmi, ako aj poznávanie regionálnych zvykov, histórie, kultúry jednotlivých regiónov Slovenska.
Žiaci 3. až 8. ročníka našej školy sa na hodinách výtvarnej výchovy snažili využitím rôznych techník vymyslieť a vytvoriť záložku do knihy, ktorá by potešila alebo inšpirovala k čítaniu žiakov našej partnerskej školy. Na hodinách čítania a literatúry žiaci tvorili zaujímavé listy pre kamarátov o prečítaných knihách.
Mať v škole šikovných a zručných zamestnancov a rodičov je na nezaplatenie
Napísal(a) Mgr. I. Špaldová
Vďaka „Nadácii Tesco“ sa nášmu školskému tímu ZŠ I. B. Zocha podarilo vybudovať exteriérové sedenie, ktoré dodalo našej škole príjemný verejný priestor, ktorý bude slúžiť na realizáciu a prezentáciu rôznych kultúrnych, spoločenských podujatí školy, ale aj mesta Revúca. Naším cieľom boli lavičky, ktoré sa majú stať miestom odpočinku, nabratia nových síl a odreagovania od tempa moderného sveta, miestom pre stretnutie, rozprávanie, prezentovanie a uchovanie kultúrneho dedičstva. Podarilo sa nám vytvoriť exteriérové hľadisko, ktoré oživilo priestor pred exteriérovým pódiom. Týmto projektom chceme podporiť rozvoj komunitného života a aktivity občanov, ktoré vychádzajú z miestnych tradícií, voľnočasové kultúrne aktivity, pravidelné podujatia v meste spojené so zvykmi a miestnymi tradíciami. Touto cestou chceme ešte raz poďakovať „Nadácii Tesco“ za finančnú podporu, vďaka ktorej naši zamestnanci a rodinní príslušníci urobili skvelú prácu.
Dezinfekčný postrek v školských zariadeniach aj v meste Jelšava
Napísal(a) G. Jakubecová
Dňom 1. júna 2020 sa otvoria brány školských zariadení aj v meste Jelšava. Zriaďovateľom Základnej školy s Materskou školou (ZŠsMŠ) je mesto Jelšava. Na území mesta máme aj Špeciálnu základnú školu (ŠZŠ), ktorá patrí pod zriaďovaciu pôsobnosť Krajského školského úradu v Banskej Bystrici. V MŠ sa otvoria 3 triedy, kde by malo nastúpiť po zisťovaní cca 45 detí. ZŠ bude otvárať 1. – 5. ročník a Školský klub detí v pavilónoch C a E, kde by malo nastúpiť cca 120 žiakov. Do ŠZŠ prejavilo záujem zatiaľ 18 žiakov. Koľko ich nastúpi reálne ukáže čas.
Po dohode s vedením škôl piati členovia Dobrovoľného hasičského zboru ( DHZ ) Jelšava vykonali dňa 29. 05. 2020 dezinfekčný postrek v priestoroch MŠ, ZŠ a ŠZŠ, kde bude počas mesiaca jún prebiehať vyučovací proces.
Psíkom zahrejú kožúšky a nás bude hriať pri srdci pocit z dobrého skutku
Napísal(a) ZŠ
Ide o nové búdy, ktoré deti Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej zakúpili pre psíkov v revúckom útulku. Peniaze získali prostredníctvom Ekoburzy, ktorú zorganizovali žiaci 7. B triedy ešte vlani v decembri. Po dohode s útulkom sa rozhodli investovať peniaze práve do zateplených drevených búd. Dňa 5. 3. 2020 boli v Rožňave búdy vyplatiť a prevziať. Pomocou veľmi výhodnej sponzorskej ceny sa podarilo zakúpiť 6 búd. Ďalšie dve nám pribalili ako darček od firmy pre útulok.
Ďakujeme všetkým žiakom školy, že sa zapojili do danej akcie a urobili radosť sebe, blízkym, ale aj psíkom.
Viac...
Príbehy 20. storočia prinieslo medzi žiakov VIII. A triedy v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Občianske združenie Post Bellum. Post Bellum je nezisková organizácia, ktorá od roku 2011 vyhľadáva a dokumentuje spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia. Zaznamenáva príbehy a snaží sa ich rozprávať ďalej.
Školská slávnosť bol názov vzdelávacieho workshopu, kedy sa naši žiaci stali niekým iným a v jeho koži simulovane prežívali našu históriu. Účastníci sa preniesli do roku 1989 a hrali rolu mladých ľudí v dobe oklieštenej totalitným režimom. Prežívali ich príbehy, rodinné prostredie, stotožňovali sa s ich plánmi do budúcnosti. Riešili vážne rozhodnutia, ktorými mohli výrazne ovplyvniť svoj ďalší život.
Medailová zbierka žiakov Základnej školy J. A. Komenského v prvej polovici školského roku
Napísal(a) ZŠ
Máme za sebou už viac ako polovicu školského roku 2019/2020 a teda je tu možno čas zhrnúť úspechy, ktoré za tú dobu dosiahli žiaci Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. A bolo ich hodne. Ich zbierka medailí je veľká. Darilo sa im v športových súťažiach i vedomostných olympiádach. A ako ?
Výsledky v okresných kolách:
1. miesto – cezpoľný beh dievčat, cezpoľný beh chlapcov, basketbal chlapcov, basketbal dievčat, volejbal dievčat, volejbal chlapcov, florball dievčat, SK FLOBALL Liga, streľba chlapcov, streľba dievčat, Olympiáda slovenského jazyka – Tamara Molentová, Technická olympiáda – Róbert Biž, Marek Gomori, Diana Slivenská, Biologická olympiáda – Nina Natália Vavreková, Dejepisná olympiáda – Eva Candy Fumero-Diaz,
Projektové vyučovanie je metóda, ktorá spája školu so životom
Napísal(a) Kolektív učiteľov ZŠ I. B. Zocha Revúca
Už tradične patria posledné januárové dni v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej projektovému vyučovaniu. Táto metóda je mostom, ktorý spája školu so životom. Necháva každú žiacku osobnosť vyniknúť v jej najlepšom svetle. Učiteľom dáva väčšiu príležitosť odovzdať žiakom lásku k učeniu a poznávaniu. Počas projektového týždňa, ktorý trval od 27. 1. - 31. 1. 2020 sme žiakom priblížili spôsoby, ako nakladať so svojimi vedomosťami v praxi.
Cieľom projektov na I. stupni bolo viesť žiakov formou kolektívnej práce pod vedením učiteľov k poznávaniu okolitého sveta, životného prostredia a k zamysleniu sa nad vplyvom človeka v rôznych životných situáciách.
Zahraničné lektorky opäť v Základnej škole J. A. Komenského
Napísal(a) AK
Puspa a Zahra. Dve exotické mená, nositeľkami ktorých sú o nič menej exotické mladé stážistky z Indonézie, ktoré zavítali do našej Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej v rámci úspešného projektu Educate Slovakia, do ktorého sme sa aj tento rok zapojili, a to už po tretíkrát. A tak sa hodiny angličtiny premenili na pestrú zmes aktivít, zameraných na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov, trénovanie tímovej práce, ale aj upevnenie sebavedomia a možností lepšej sebaprezentácie. My sme našim stážistkám s patričnou hrdosťou sprostredkovali históriu nášho mesta a jeho klenotu – Prvého slovenského gymnázia. V popoludňajších hodinách pokračovali neformálne stretnutia a vzájomné spoznávanie našich rôznych kultúr a tradícií.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.