Základné školy (503)
Bývalý zamestnanec Google spomína na programátorské začiatky v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
Google. Každý ho pozná, každý ho používa. A kto ho tvoril. Aj náš rodák a náš absolvent. Absolvent Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej – Ján Senko. Už pred viac ako 20–timi rokmi, kedy navštevoval našu školu, úspešne programoval. Programoval si hry na vtedy známych školských počítačoch PMD, PP 01... Vyhrával všetky prvé programátorské súťaže pre žiakov ZŠ a darilo sa mu aj v matematike. Darilo sa mu aj na strednej škole, kde sa spolu so svojimi spolužiakmi stali najlepšími mladými programátormi na svete. A možno práve programátorské začiatky v našej škole, úspechy na strednej a vysokej škole mu predurčili budúceho zamestnávateľa – Google. Počas návštevy rodného mesta - Revúcej, navštívil aj svoju prvú školu, kde sa stretol možno aj so
Deň Zeme využili žiaci na spoznávanie sysľov a somárikov
Napísal(a) Mgr. Ľ. Klimentová
Žiakom I. stupňa ZŠ I. B. Zocha Revúcej sa 27. apríl 2018 živo zapísal do ich srdiečok. Deň Zeme sme tento rok oslávili trochu netradične, vybrali sme sa na výlet do prírody. Hneď ráno žiaci dychtivo a plní očakávaní nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do obce Muráň. V informačnom stredisku nás srdečne privítali tety a ujo zo Štátnej ochrany prírody SR. Slovom a fotografiami žiakom priblížili život sysľov. Dozvedeli sme sa odkiaľ pochádzajú, že sú to hlodavce, čím sa živia, akú významnú úlohu v prírode zohrávajú a ešte veľa iných zaujímavostí. Nabalili nás slnečnicovými jadierkami a spoločne sme ich išli nakŕmiť
Zocháči sa zúčastnili dejepisnej exkurzie v Banskej Bystrici
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Naši “veľkí“ Zocháči z deviatej triedy ZŠ I. B. Zocha v Revúcej sa spolu s pedagógmi zúčastnili dejepisnej exkurzie v Banskej Bystrici. Návštevou Múzea SNP si pripomenuli 74. výročie Slovenského národného povstania. Sympatická lektorka, ktorá sa prezentovala výbornými vedomosťami múzea a dokázala skoro 30 deviatakov zaujať a vzbudiť záujem, nás oboznámila s udalosťami, priebehom a výsledkami druhej svetovej vojny. Informácie o problematike holokaustu a tragédii európskeho židovstva tvorili ústrednú tému expozície. Vo vzdelávacom programe „Kufor“ sme mali možnosť vidieť uniformy vojakov, fotografie, mapy, prezentácie, bojovú techniku, propagačné letáky, či väzenské oblečenie. Zároveň nám bol premietnutý krátky dokument, ktorý opisoval veľmi ťažký život židov v tomto období.
Deň Zeme sa už tradične začal v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej pobytom v prírode. A nebola to len taká obyčajná, oddychová vychádzka žiakov 6. B triedy. Vyzbrojení gumenými čižmami, pracovnými rukavicami, hrabličkami a igelitovými vrecami sa pripojili k výzve miestnych ochranárskych organizácií, aby pomohli vyčistiť brehy rieky Zdychavky, ktoré sú rok čo rok „skrášľované“ komunálnym odpadom niektorých nezodpovedných a bezohľadných obyvateľov nášho mesta a blízkeho okolia. Deň pokračoval odstraňovaním komunálneho odpadu v niektorých častiach nášho mesta žiakmi 5. až 7. ročníka, a nebolo ho málo v našom meste. Vyzbierané vrecia s odpadom nech sú mementom pre všetkých tých, ktorí si ešte stále neuvedomujú, že naša
Literárne a hudobné múzeum pri Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ponúka viacero skvelých expozícií, ktoré potešia veľkých i malých návštevníkov. Jednou z expozícií je aj Bábkarský salón, ktorý mapuje bábkarské tradície na Slovensku. Keďže sa piataci na hodinách literárnej výchovy učia aj o bábkovom divadle, navštívili 20. apríla 2018 tento salón spolu so mnou, pani učiteľkou slovenčiny. Privítala nás milá pani, ktorá nám predstavila bábkarské rodiny Stražanovcov a Anderlovcov, výrobcov bábok na Slovensku. Žiaci sa pohodlne usadili v priestore, ktorý bol plný bábok a dýchal rozprávkovou atmosférou. Po krátkom výklade si mohli žiaci marionety, javajky a maňuškové bábky vyskúšať. Zistili, že vodenie bábok nie je vôbec jednoduché, no ich zasvätenie do tajov
Po obrovskom úspechu našich žiakov – angličtinárov zo ZŠ Jana Amosa Komenského v Revúcej, ktorí po krajskom finále jazykovej súťaže Jazykový kvet postupujú do celoslovenského finále, ktoré bude už onedlho v Trnave, prišili ďalšie víťazstvá. Nasledoval úspech našich matematikárov. Uspeli v okresnom kole Pytagoriády a v utorok 17.4.2018 vyhrávali aj v okresnom kole Matematickej olympiády. 1. miesto – Ema Kováčová – 7. ročník, 2. miesto – Marko Kilik – 6. ročník, 3. miesto – Roman Pavlikovský – 8. ročník,. 4. miesto – Martin Siman – 6. ročník, 5. miesto – Šimon Slivenský – 6. ročník. Stali sme sa najúspešnejšou školou v našom okrese v tohtoročných matematických súťažiach. Darilo sa aj našim športovcom. Okrem našich super úspešných atlétov, máme šikovných
Žiaci ZŠ J. A. Komenského nesedeli v laviciach, ale cestovali a objavovali zázraky fyziky
Napísal(a) ZŠ
A už sme opäť vycestovali. Čakala nás Banská Bystrica a v nej galéria. A v galérii zázrak menom Camera obscura. Už v 5. storočí pred Kr. čínsky filozof Mo Ti opísal princíp javu, pri ktorom svetlo prechádza malým otvorom do tmavej nádobky a vytvorí obrátený obraz predmetu pred otvorom. A tak sme išli fotiť. Dostali sme malé kovové krabičky, v ktorých bola maličká dierka prelepená čiernou páskou. Vnútri bol fotopapier. Stačilo krabičku položiť, odlepiť pásku, narátať do 20, zalepiť otvor a... vo fotokomore sme v tme vybrali z krabičky papier, dali do vývojky a ustaľovača a zázrak bol hotový. Na bielom papieri sa začali objavovať domy, stromy, proste objekty, pred ktoré sme krabičku postavili. Mali sme fotku. Niektorí síce neodhadli úplne čas a tak boli fotky trochu svetlejšie,
Piatková aprílová trinástka priniesla veľa radosti reprezentantom Základnej školy Jana Amosa Komenského v Revúcej - účastníkom krajského finálového kola Jazykového kvetu – umeleckej súťaže v prednese a dramatizácii v cudzích jazykoch . Obidva divadelné súbory - malí aj veľkí angličtinári – nenašli premožiteľa, a získali 1. miesta, čím si vybojovali postup do celoslovenského kola. A ani naši recitátori sa nenechali zahanbiť a v silnej konkurencii obsadila Natálka Liptáková zo 4. A triedy 3. miesto a Danielka Ďurišková zo 6. B triedy 2. miesto. Blahoželáme našim úspešným žiakom a ďakujeme za úspešnú reprezentáciu školy a nášho mesta. Držte nám prsty o mesiac v Trnave!
"Zocháči" pripravili výstavku úžitkových predmetov starých mám
Napísal(a) Mgr. H. Peniaková
„Minulosť patrí všetkým, spája nás naším spoločným pôvodom, pýchou na dosiahnuté úspechy a výdobytky ľudstva. Preto je dôležité, aby sme sa starali o zachovanie jej pamiatok, lebo poznanie minulosti nám pomáha chápať súčasnosť a budúcnosť.“ Preto sme v ZŠ I. B. ZOCHA v Revúcej pripravili výstavku úžitkových predmetov našich starých mám. Jedna z tried sa premenila na výstavnú miestnosť, plnú rôznych predmetov, ktoré kedysi nechýbali ani v jednej domácnosti. Žiaci našej školy a pozvaných materských škôl so záujmom sledovali rozprávanie učiteľky. Nepoznali všetky predmety, hádali, na čo sa používali a pritom nechýbal ani smiech či prekvapenie. Oboznámili sa s drevenými mlynčekmi, mosadznými mažiarmi, zaujalo ich fungovanie a krása starých žehličiek. Vyskúšali si váženie na starých váhach, obdivovali petrolejové lampy či odrôtované staré krčahy.
Opäť úspech tímu žiakov z Jelšavy na celoslovenskej súťaži Vitajte v našom regióne
Napísal(a) Kolesárová
Tím piatich žiakov z IX.A a VIII.A triedy ZŠ v Jelšave: Dianka Balogová, Nika Gočaltovská, Nika Boldyová, Miška Sabonová a Milan Sendrey dňa 22.3.2018 sa zúčastnili na celoslovenskej súťaži Vitajte v našom regióne v Bratislave - programu JA Slovensko pod záštitou prezidenta Andreja Kisku. Ako jediní z revúckeho okresu sme prezentovali časť pamiatok na Gotickej ceste a remeslá z týchto lokalít. Počas prípravy na súťaž sme navštívili pamiatky a vyskúšali sme si v kováčskej dielni Perunius v Štítniku ukovať klince, vyrobiť si vlastné hrnčiarske výrobky podľa šivetického vzoru a prezreli sme si katolícky kostol v Chyžnom. V OCVK v Jelšave sme sa dozvedeli historické fakty o meste Jelšava a zvonkárstve. Prezentovali sme príbeh Turka Cansena a Edviny z knihy Turci v Jelšave od Evky Wilson.
Viac...
Jeden, dva, tri, štyri, päť,
spočítam si všetko hneď.
Projekt ZUN (ZAROB – UŽÍVAJ – NAKUPUJ), realizovaný na ZŠ Ivana Branislava Zocha v Revúcej, vyvrcholil veľkolepým marcovým Veľkonočným jarmokom. Žiaci a učitelia privítali predškolákov z revúckych materských škôl na školskom dvore, ktorý pripomínal veľké trhovisko so svojou neopakovateľnou atmosférou. Na pultoch sa ligotali pripravené výrobky, za nimi stáli usmievaví predavači a predavačky, ktorí boli odhodlaní svoje výrobky predávať predškolákom, ktorí si zarobili svoje zocháče aktivitami počas realizácie projektu.
Na tento deň sa tešili nielen predškoláci, ale hlavne žiaci školy. Počas roka pripravovali rôzne výrobky na predaj. Žiaci si vyskúšali neľahkú prácu predavačov,
"Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“ (J. A. Komenský). Žiaci Základnej školy J. A. Komenského 28. 3. v Deň učiteľov, pred Veľkou nocou darovali svojim skvelým pánom a paniam učiteľkám darček, dopriali im oddych a za nich v tento deň učili. Postavili sa nebojácne pred svojich spolužiakov a stali sa tak na chvíľu učiteľmi, vyskúšali si, čo všetko práca učiteľa znamená. A zistili – že to nemajú s nami, žiakmi veru ľahké. Okrem odovzdávania vedomostí, musia mať veľkú trpezlivosť s udržaním si tvorivej pracovnej atmosféry v triede a zároveň vedieť čo na nás platí.
Tradičný veľkonočný jarmok sa nezaobišiel bez Zocháčov
Napísal(a) Bc. I. Svuežená
Veľká noc alebo veľkonočné sviatky je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá tohto roku na marec. Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. 3. ročník tejto krásnej akcie pod názvom TRADIČNÝ VEĽKONOČNÝ JARMOK sme si pripravili pre naše deti. V rámci finančnej gramotnosti, ktorú deti majú na prvom stupni ide o dôležitú súčasť každodenného života. Deti boli plné očakávania, kedy príde ten vytúžený jarmočný deň. Ich túžba predávať svoje výrobky, ale aj kupovať od svojich spolužiakov, kamarátov im dáva skúsenosti narábať s financiami, ktoré uplatnia neskôr priamo v praxi.
Revúcka ZŠ J. A. Komenského pokračuje po ceste k modernej škole
Napísal(a) ZŠ
Základná škola J. A. Komenského v Revúcej od roku 2010, kedy bola ukončená jej rekonštrukcia, stále pokračuje jednotlivými krokmi po ceste k modernej škole. S cieľom spríjemniť, skvalitniť a modernizovať vybavenie a školské priestory pre žiakov, učiteľov, prevádzkových zamestnancov a tiež návštevníkov školy. Samozrejme dôležité je pre nás aj znižovanie prevádzkových nákladov školy a bezpečnosť školského prostredia. Naši úspešní športovci k príprave na súťaže potrebujú nielen športoviská, ale aj kvalitné a moderné hygienické zázemie. V úvode tohto školského roku sme rekonštruovali hygienické zariadenia – umývarku a sprchy pri telocvični. Pokračovali sme opravou priľahlých šatní.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.