Základné školy (503)
Zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke do školy v prírode v Telgárte
Napísal(a) Monika Podolinská
Ak existuje možnosť sprostredkovať žiakom nezabudnuteľný zážitok, treba ju využiť. Ak je možnosť poskytnúť žiakom školu v prírode bezplatne, treba ju využiť. Všetkým bez rozdielu. My túto možnosť využívame už tretí školský rok. Pre našich žiakov zo Základnej školy v Muránskej Dlhej Lúke to bol zážitok od prvej minúty až po poslednú. Veľa z toho, čo zažili, bolo po prvýkrát. A je úplne jedno z akých dôvodov. Niektorí mali svoje opodstatnenie v sociálnej, iné zase kultúrnej či tradičnej inakosti. Prvýkrát ubytovanie v hoteli so všetkým, čo k tomu patrí, prvýkrát vlek, jazda vlakom, kúpanie sa v prírodnej nádrži či v bazéne. Všetko bolo pre nich zážitkom. Či nezabudnuteľným, ukáže až čas.
Žiaci ZŠ I. B. Zocha sa vybrali z Revúcej opäť do prekrásnej dedinky Bystrá, aby tu naplnili poslanie a ciele Školy v prírode. Počas piatich dní svoju pozornosť zamerali nielen na blízke okolie, ale ich kroky smerovali aj ďalej. Hneď v úvode preukázali svoju zručnosť v lanovom parku Tarzánia Tále. Zážitky si určite odniesli aj z farmy Ajax, kde neutíchal záujem o zvieratká i o jazdu na koni do poslednej tam strávenej chvíľky. Neskôr zas ich kroky smerovali do blízkej Bystrianskej jaskyne. Vo svojich denníkoch, ktoré priebežne tvorili, budú iste čítať ich blízki aj o tajomných stopách práve v tejto jaskyni. V polovici pobytu svoje kroky nasmerovali do Čierneho Balogu, aby cestu autobusom zamenili za úžasný zážitok z jazdy vláčikom čiernohronskej železničky. Lesnícky skanzen ich však neprivítal ideálnym
Naša cieľová zastávka bola dedinka v srdci Národného parku Nízke Tatry Bystrá
Napísal(a) ZŠ
Tak ako každý rok, aj tento sa v dňoch 21. 5 – 25. 5 uskutočnila škola v prírode žiakov Základnej školy J. A. Komenského v Revúcej. Naša dobrodružná cesta sa začala pred budovou školy, kde sme si naložili všetky naše veci do autobusu a vybrali sme sa spoznávať a objavovať nové, nepoznané veci. Počas cesty sme sledovali mestečká Muráň, Tisovec, Brezno a Podbrezová. Cestu sme si spríjemňovali a skracovali pesničkami, ktoré sme spievali za pomoci pani učiteliek. Naša cieľová zastávka bola dedinka v srdci Národného parku Nízke Tatry Bystrá. Hneď po našom príchode nás privítali v penzióne Bystrinka, kde sme boli veľmi zvedaví na naše izby. Penzión Bystrinka sa nám veľmi páčil, keďže sme tu mali úžasné izby s kompletným vybavením. Po ubytovaní nasledovalo oboznámenie
Prvý hmyzí hotel s tromi apartmánmi v Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej
Napísal(a) ZŠ
V Základnej škole J. A. Komenského v Revúcej sme otvorili prvý „Hmyzí hotel“ s tromi apartmánmi. Rozhodli sme sa všetok hmyz v dohľade prilákať na našu školu. Užitočný hmyz si zaslúži našu pozornosť. Prečo? Pomáha v prírode, v parku, v záhrade, v sade udržať biologickú rovnováhu. Likviduje škodcov v prírode bez chemikálií, je ekologický likvidátor škodcov. Opeľuje niektoré kvety. Bez hmyzích opeľovačov by sme nemali úrodu. Hmyzí hotel by sa mal stavať v blízkosti kvetinových záhonov, kvitnúcich stromov a krov. Preto sme našli ideálne miesto na hotel v tieni nášho úžasného školského sadu a v blízkosti záhrad obyvateľov nášho mesta. Hotelík nie je len užitočný ale aj estetický, zaujímavý a hlavne náučný prvok, ktorý oživil náš areál a zaujal našich žiakov.
Revúcki žiaci za poznaním do Bratislavy na Československú výstavu a do TV Markíza
Napísal(a) ZŠ
Každé ráno je niečím výnimočné. Nebolo to inak ani 18.5.2018, kedy sa žiaci 7. B triedy ZŠ J. A. Komenského v Revúcej vybrali do Bratislavy. Cesta prebiehala veľmi veselo a všetci sa už nevedeli dočkať príchodu do nášho prvého cieľa - Televízia Markíza. Asi každý človek chce vedieť, ako to všetko za kamerami prebieha a aké tajné zákutia sa nachádzajú v televíznom štúdiu. My sme to spoločne objavili a nadobudli sme zaujímavé informácie, ktoré nám po našich položených otázkach pracovníci televízie ochotne zodpovedali. V poznávaní sme pokračovali ďalej. Ako na dlani sme mali históriu, ktorú sme sa ďalej vybrali preskúmať. Československá výstava, ktorú nám ponúkol Bratislavský hrad, ukrývala v sebe mnohé nové informácie pre žiakov, ktorí túto dobu považujú už len za minulosť.
Na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej aktivizovala Malá atletická olympiáda žiakov prvého stupňa
Napísal(a) Mgr. Peter Kováč
Každoročne prebieha v máji na ZŠ I. B. Zocha v Revúcej Malá atletická olympiáda žiakov prvého stupňa. Tohto roku sa uskutočnil už 16. ročník, na ktorý sa žiaci veľmi tešili. Zodpovedne sa pripravovali na hodinách telesnej výchovy a aj vo svojom voľnom čase. O 8:30 sa žiaci 1. stupňa zhromaždili na školskom dvore. Boli oboznámení s disciplínami, v ktorých budú štartovať. Na tvárach detí bolo vidieť radosť a očakávanie zo súťaženia. Plní odhodlania sa pustili do športovania. Rozdelení boli do štyroch kategórií podľa ročníkov - mladší žiaci a žiaci boli z 1. a 2. ročníka a starší žiaci a žiaci zase z 3. a 4. ročníka. Žiaci súťažili v štyroch disciplínach: beh na 50 m, hod kriketovou loptičkou, skok do diaľky a vytrvalostný beh. Do súťaženia boli zapojení všetci žiaci. Po skončení súťaženia v jednotlivých
Dňa 18. mája 2018 sa konalo okresné kolo žiakov základných škôl v atletike a víťazstvo patrí žiakom Základnej školy J. A. Komenského, ktorí postupujú do krajského kola, ktoré sa bude konať 12. júna v Banskej Bystrici. Veríme, že sa im bude dariť tak, ako doposiaľ v celom rade športových súťaží. Darilo sa nám aj v Košiciach. Kde sa najmladší pretekári revúckeho atletického klubu ISKRA pri ZŠ J. A. Komenského zúčastnili krajského finále výnimočnej šprintérskej detskej súťaže Čokoládová tretra, ktorú v minulosti podporil aj Usain Bolt. Podľa veku bojovali na trati dlhej 100 m, 200 m a 300 m. Pretekov sa v Košiciach zúčastnilo viac ako 500 detí. Náš klub reprezentovalo 21 malých atlétov. Najviac sa darilo Davidkovi Mihálovi z 2.B, ktorý vybojoval vo svojej kategórii druhé miesto a postúpil
Dňa 14.mája 2018 sme sa opäť stretli na našom školskom dvore v ZŠ I. B. Zocha v Revúcej, aby sme spolu s rodičmi, učiteľmi a hlavne našimi žiakmi oslávili príchod jari veselo v maskách. Pani učiteľky slávnostne vyzdobili naše pódium i školský dvor, pripravili jednotlivé stanovištia pre zábavné hry i malé občerstvenie. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a deti spolu s rodičmi si nedočkavo chystali svoje masky. Jarneval sa mohol začať. Napätie gradovalo. Pri zvukoch veselej hudby sa všetkým prítomným predstavovali víly, čarodejnice, strašidlá, zvieratká i rôzne rozprávkové postavy. Kým sa porota radila o najkreatívnejších, najstrašidelnejších či najsmiešnejších maskách, deti veselo pobehovali a zabávali sa pri rôznych hrách, kde súťažili za sladké odmeny. Úsmev na
Skutočne šťastný človek je ten, ktorý má okolo seba milujúcich ľudí, na ktorých sa môže v každej situácii spoľahnúť. Je to práve rodina, kde začíname objavovať svet, rodičia nám odovzdávajú svoju múdrosť a učia nás životným hodnotám. Tieto slová zazneli v úvode slávnostnej akadémie Základnej školy J. A. Komenského, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti Dňa matiek a sviatku rodiny 16. mája 2018 v MsKS v Revúcej. Na úvod sa nám predstavili šikovné a usmievavé mažoretky. Veršami básnika Jaroslava Seiferta naše srdiečka naladila na príjemnú nôtu naša skúsená recitátorka Tamarka. „Kde je moja čiapka“ je názov divadelnej hry, ktorá sa odohráva v jednej rodine, kde sú spolu rodičia, starí
Zocháči úspešní v speváckej súťaži Slávik Slovenska 2018
Napísal(a) Mgr. D. Haviarová
Centrum voľného času v spolupráci so Základnou umeleckou školou v Revúcej pripravilo dňa 11. mája 2018 XXVIII. ročník speváckej súťaže Slávik Slovenska 2018, ktorá je určená pre žiakov ZŠ a príslušných ročníkov osemročných gymnázií. Cieľom tejto súťaže je upevňovať a prehlbovať vzťah mladých ľudí ku kultúrnemu dedičstvu Slovenska práve prostredníctvom slovenských ľudových piesní. Na okresnom kole sa stretli víťazi školských kôl, aby zabojovali o najlepšie umiestnenia. XXVIII. ročník mal vysokú úroveň, konkurencia speváčok bola veľká. Žiaci súťažili v troch kategóriách. ZŠ I. B. Zocha v Revúcej výborne reprezentovali žiačky, ktoré spievali v nádherných ľudových krojoch. Zoja Bohušová sa umiestnila na 1. mieste – I. kategória a Kristína Motyčková na 1. mieste – II. kategória.
Viac...
Poštou nám prišla malá škatuľka s chlpatými húseničkami Babôčky bodliakovej (Vanessa Cardu)
Napísal(a) žiaci 3. B ZŠ J.A.Komenského
Náš príbeh sa začal 26. apríla 2018, kedy nám prišla poštou malá škatuľka s chlpatými húseničkami Babôčky bodliakovej (Vanessa Cardu). Našou úlohou bolo pozorovať a postarať sa o to, aby sa z húseníc stali krásne motýle. Premena od húsenice, cez kuklu až po vyliahnutie motýľa je fascinujúca a my sme ju videli na vlastné oči. A čo je najdôležitejšie? Celý experiment bol bezpečný nielen pre nás, ale aj pre motýle samotné. Celé štyri dni sme pozorovali ako sa naše húsenice kŕmia. Nádobka s húsenicami bola prispôsobená tak, aby húsenice mali dostatok výživy a mikroperforácia viečka zabezpečila dostatočný prístup vzduchu. Na piaty deň sa húseničky začali pohybovať smerom k viečku a vytvorili zámotok. Zavesili sa na viečko dole hlavou v tvare písmena J.
Naučili sa orientácii pod vodou, „bublinkovali“, aby pochopili ako správne dýchať
Napísal(a) Mgr. M Pirochová, Mgr. Z. Kunštárová
Prsia, kraul a motýlik,
Zocháči šli na výcvik,
plávali a šantili,
plavecké štýly sa učili.
Koncom apríla školského roka 2017/2018 sa žiaci piateho a šiesteho ročníka ZŠ I. B. Zocha v Revúcej zúčastnili Plaveckého výcviku s cieľom oboznámiť sa a zdokonaliť v jednotlivých plaveckých štýloch. Počas piatich dní sa žiaci prostredníctvom hier a prípravných cvičení zoznámili s vodným prostredím. Potápali sa a lovili predmety, čím sa naučili orientácii pod vodou, „bublinkovali“, aby pochopili ako správne dýchať, hrali vodné pólo, pri ktorom sa utužil duch kolektívu, vyskúšali si aj originálnu, práve objavenú vodnú gymnastiku, pretekali sa, naháňali loptičky, zabávali sa a jednoducho plávali.
Keď sa povie Juraj Benčík, každému priaznivcovi slovenskej atletiky sa vybaví v mysli najúspešnejší chodecký tréner v našej histórii. Veľmi úspešný tréner, ktorý trénoval úspešných chodcov – olympionikov – Jozefa Pribilinca aj Mateja Tótha. Sme veľmi radi, že tento vzácny človek prijal naše pozvanie a zavítal spolu so svojimi úspešnými zverencami Paťom a Ninkou medzi našich žiakov. Priblížil im, čo je vlastne atletická chôdza, aké pravidlá platia pri pretekoch. Hlavný rozdiel medzi chôdzou a behom je v tom, že pri chôdzi nemôže dochádzať k voľným okom viditeľnej strate kontaktu chodca s podložkou. Jednoducho povedané, jedna noha musí byť vždy na zemi. A to je najvýraznejšia výhoda atletickej chôdze. Prečo? Predsa preto, lebo nedochádza k letovej fáze.
Blízko Revúcej je miesto, kde vám stovky sysľov budú jesť z ruky
Napísal(a) Mgr. Iveta Špaldová
Určite mnohí viete, že blízko Revúcej je miesto, kde vám stovky sysľov budú jesť z ruky. To miesto je pri vyvieračke pod hradom v lokalite Biele vody. Ochranári naučili tieto hlodavce to, že ľudia nie sú pre nich hrozbou. Preto sme krásny slnečný pondelok 30. apríla 2018 využili na to, aby sme pomohli vylepšiť prirodzené okolie sysľa pasienkového. Celý druhý stupeň plnil úlohy, ktoré nám nadelil environmentalista pán Ervín Hapl. Nielen prírodovedci, ale aj Zocháči sa naučili, ako udržať kolónie sysľa čo najprirodzenejším spôsobom. Sprostý somár? Na tento nezmysel zabudnite. Pasie sa tu deväť somárov, ktoré výrazne pomáhajú spásať lúky. Syseľ plní vodohospodársku úlohu tak, že vďaka jeho norám sa voda dostáva do podložia, kde sa udrží oveľa dlhšie. Naši deviataci sa ukázali ako
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.