po vyrazení 308 m hlbokej šachty na banskom poli Rákoš IV. Vďaka tejto udalosti vznikla následne banská osada Rákošská Baňa, v tých časoch Rákosbanyatelep. Týmito, ale aj inými zaujímavými informáciami z okolia privítal účastníkov predseda Občianskeho združenia Rákošská cächa pán Július Pavelko, ktorý je aj členom TO KOS Tisovec. Toto uvítanie prebehlo pred krátkou registráciou v klubovni OZ, a po uhradení účastníckeho poplatku vo výške 3€, v ktorom bolo okrem občerstvenia aj magnetka a kalendárik na pamiatku. Po zaregistrovaní všetkých účastníkov, ktorých bolo v tomto roku 96, sa dav začal presúvať po zelenej značke popri už spomínanom banskom závode a zdatných platanoch javorolistých do obce Rákoš. Tu, za stálej asistencie predsedu OZ sa prešlo popri odbočke na hrad Rákoš okolo ranogotického kostola z 13. storočia cez obec Rákoš, ktorá si v tomto roku pripomenula 700. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Pri mapovej infotabuli, ktorá je križovatkou zelenej a žltej značky, sa účastníci nasmerovali na žltú, ktorá ich prevedie celou lesnou časťou tohto výstupu.
Pri vstupe do lesa účastníkov víta nová vstupná brána Náučného chodníka malých netopierov, ktorý budujú za finančnej pomoci Nadácie Volkswagen a š. p. Lesy SR opäť členovia občianskeho združenia.
Po miernom stúpaní, ktoré lemujú zabezpečené staré banské diela, kde sa v súčasnosti nachádza zimovisko vzácnych druhov netopierov, sa turisti dostávajú už strmším stúpaním na hrebeň východného svahu potoka Rakyš, kde sa im za krásneho jesenného počasia naskytajú úžasné výhľady zo skalných masívov tohto hrebeňa. Po hodinovom stúpaní prichádza vhod malá prestávka na lokalite Pri Javore, odkiaľ po rovinatej zvážnici sa dostávame na lúku Antalka, ktorá bola niekedy súčasťou ďalšieho banského komplexu baní na Železníku. Tu po krátkej prestávke vyrážame na posledné stúpanie, ktorého záver bude vrch Železníka, ktorý má 814 m n. m. Pri dosiahnutí vrcholu sa po vyfotení pri vrcholovom smerovníku účastníci presunuli pomocou drevenej preliezky cez plot zverníka Rákoš, a po asi 500 m úseku, tento opustili otvorenou bránou. Po klesaní lesnou zvážnicou sa dostali na banskú osadu Ladislav (miestnu časť Sirk-Železník), kde okrem malého občerstvenia mali účastníci možnosť nahliadnuť do známeho kina Stachanov v Železníku, ktoré zabezpečili organizátori v spolupráci z Občianskym združením Skryté poklady Slovenska. Tu ich priamo predseda pán Bene poinformoval o tejto pamiatke.
Po tomto malom prekvapení sa účastníci presúvajú do obce Sirk, ktorá je tiež súčasťou banskej histórie a asi po 1 km úseku chôdze po cestnej komunikácii už zelenej značky, prichádzajú k technickej pamiatke, a to „Starej peci“ v Červeňanoch. Z miestnej časti „staré“ Červeňany sa účastníci presúvajú cez miestnu časť „nové“ Červeňany na zachovalý násyp úzkorozchodnej železničky, ktorá viedla zo Sirku do Rákošskej Bane, a ktorá všetkých účastníkov doviedla popri zachovalej chladiacej fontáne Zemianskeho parku späť na Rákošskú Baňu.
Tu sa všetci účastníci tohto výstupu, ktorí počas piatich hodín prešli 16 km trasu, občerstvili chutným gulášom a nápojom a v priateľskom stretnutí pri zvukoch gitary si oddýchli či utužili priateľstvo, a organizátorom dali námety a energiu do ďalšieho ročníka.
Tak do videnia na 2. ročníku Výstupu na Železník.
Július Pavelko,
predseda OZ Rákošská cächa
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.