Turistika (102)
Pozvánka verejnosti na diskusný podvečer „Turizmus v Krase“
Napísal(a) N. Garanová
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (2) – okres Rimavská Sobota
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rimavská Sobota.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (1) – okres Rožňava a Revúca
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Ako dobrý tip na výlet prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rožňava a Revúca.
Fašiangový výstup na Flós absolvovali nielen turisti, ale aj dievčatá v krojoch a vyparádené kone
Napísal(a) Lillian Bronďošová
Obec Gemerská Poloma a 0Z Gemerskej Polomy v sobotu 8. februára 2025 organizovali 2. ročník fašiangového turistického výstupu na Flós. Bezmála 80 turistov z celého okresu absolvovalo 15 kilometrovú trasu spestrenú jazdou na rebriňáku a na koňoch. Na Flóse pri pomníku havárie vojenského lietadla zapálila kahanec najstaršia účastníčka výstupu, pani Emília Očkaíková. Takto sme si pripomenuli opäť tragédiu, ktorá sa stala v októbri v roku 1944.
Zbojnícky expres – jazda vláčikom po historickej trati regiónu Gemer
Napísal(a) MG
Vychutnajte si jazdu vláčikom po historickej trati, odkazujúc na slávne časy regiónu Gemer, nazývaným aj železné srdce Uhorska, v legendárnom zbojníckom prostredí s nádhernou prírodou Čertovej doliny. Neopísateľný zážitok, nádherné scenérie slovenskej prírody, či technické monumenty ako Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom ponúka jazda zbojníckym expresom na trase: Rimavská Sobota – Rimavská Baňa – Hnúšťa – Tisovec – Tisovec-Bánovo – Zbojská a späť. Zbojnícky expres bude vypravený už túto sobotu 17. augusta 2024.
Na strednom Gemeri privítajú priaznivcov Klubu slovenských turistov na 14. stretnutí
Napísal(a) MG od
V rámci Európskeho dňa turistiky v dňoch 15. až 17. septembra v Revúcej a v Rákošskej Bani – Železníku sa uskutoční 14. stretnutie priaznivcov Klubu slovenských turistov. Podujatie je určené predovšetkým pre milovníkov prírody, priaznivcov relaxu v prírode, priaznivcov turistiky a cykloturistiky, ako aj montánnej turistiky. Práve vybrané územie stredného Gemera ponúka pre turistov veľmi dobré podmienky najmä na pešiu turistiku a cykloturistiku s množstvom značených trás. Nájdete tu unikátne historické a technické banské pamiatky alebo miestne múzeá. V stratených dedinkách objavíte čarovnú gemerskú vidiecku architektúru, kaštiele, kúrie, vzácne gotické kostolíky, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty.
Obnovená jednosedačková lanovka z Dediniek na Geravy v Slovenskom raji znovu v prevádzke
Napísal(a) MG od
Jednosedačkovú lanovku z Dediniek na planinu Geravy v Slovenskom raji spustili do prevádzky 7. augusta 2023. Na slávnostnom otvorení prevádzky lanovky sa zúčastnili viacerí hostia: predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Katarína Bruncková, výkonná riaditeľka KRT Lenka Vargová Jurková, starosta obce Dedinky Milan Červenka a ďalší hostia. Dnes už legendárna lanovka na Geravy je aktuálne jedinou funkčnou jednosedačkovou lanovkou na Slovensku. Prevádzka lanovky na Dedinkách bola po dvoch rokoch výstavby prvýkrát spustená v decembri 1970. Vyše tridsať rokov prevážala turistov z obce Dedinky na planinu Geravy a ročne ju využívalo v priemere 15 000 ľudí. Prevádzku lanovky z obce ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. Lanovka, ktorú pred tromi rokmi začala obnovu a zmodernizovala Transporta Chrudim, má dĺžku takmer 2000 metrov. Inestícia do nej vložená predstavuje 500 000 eur.
K rozvoju cykloturistiky v Hnúšti a okolí prispeje rozšírenie ponuky cyklopožičovne
Napísal(a) V. Brádňanský
Mesto Hnúšťa rozšírilo ponuku požičovne bicyklov, čo spolu s tradičným cyklobusom sprístupňuje historické, banícke a prírodné atraktivity domácim obyvateľom, ale aj návštevníkom takmer zabudnutého, ale malebného regiónu Gemer – železného srdca Slovenska.
Pred blížiacou sa letnou turistickou sezónou mesto Hnúšťa v spolupráci s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer nadväzuje na trend rastu dopytu po cykloturistike modernizáciou a rozšírením „vozového parku“ cyklopožičovne, ktorú prevádzkuje. Očakáva, že trend záujmu o cykloturistiku, ako to vidíme v mnohých zahraničných destináciách, bude po situácii s COVID-19 ešte narastať.
Zanieteným a skalným turistom Zimného prechodu Stolickými vrchmi prialo krásne slnečné počasie
Napísal(a) Ing. I. Kvetko
Zimný prechod Stolickými vrchmi sa koná každý rok, od roku 2001 v prvú februárovú sobotu už 19 rokov. Prechod pripravuje Mesto Revúca v spolupráci s Lesmi SR, š. p. Odštepným závodom Revúca a Klubom slovenských turistov Dúbrava.
V sobotu 1. februára 2020 vítalo zanietených a skalných turistov krásne slnečné počasie. Zraz bol pred supermarketom, kde na štart jednotlivých trás vyviezlo turistov päť plných autobusov. Organizátori pripravili pre účastníkov prechodu 2 pešie trasy a 2 trate pre bežkárov, ktoré boli zrušené pre nedostatok snehu. Pešie trasy sú nenáročné s miernym stúpaním, vhodné aj pre menej zdatných a rodiny s deťmi.
Skalisko na hôľnatom vrchole Volovca v novom roku privítalo 800 turistov
Napísal(a) Ing. Nataša Vjesztová
Rožňava 7.1.2020 – Prvá januárová sobota patrila turistom a priateľom prírody, ktorí sa už po 42. krát vydali na novoročný výstup na vrch Volovec (Skalisko). Organizátorom tohto tradičného a čím ďalej viac obľúbeného podujatia bol Klub slovenských turistov Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma. Pre turistov bola zabezpečená mimoriadna autobusová doprava, ktorú mohli využiť na prevoz z Rožňavy na začiatok trasy výstupu do obce Čučma a späť. Turisti mali opäť možnosť získať odznak a účastnícky list za poplatok 3,- eurá, ktorý zahŕňal aj prepravu. Niekoľko turistov si zvolilo vlastnú trasu smerom od Podsúľovej, Úhornianskeho sedla, alebo od obce Betliar. Obľúbenosť tohto výstupu potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa odhadov organizačného výboru sa ho tentokrát zúčastnilo približne 800 ľudí.
Viac...
Výstup na Železník začína v Rákošskej Bani, miestnej časti obce Rákoš
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktoré organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Takýto bol náš 1. ročník Výstupu na Železník
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktorý organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci s TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10. 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto, že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Sirkovanci vystúpili v prvú aprílovú sobotu na vrch Železník
Napísal(a) JUDr. Ján Frák
Prvú aprílovú sobotu dňa 7.4.2018 občianske združenie „Sirkovanci“ v spolupráci s obcou Sirk usporiadalo „Výstup na vrch Železník“. Z obce Sirk sme sa presunuli motorovými vozidlami do obce Rákoš, kde nás privítal predseda občianskeho združenia „Rákošská Cächa“ pán Július Pavelko. Julko nás oboznámil s trasou, ktorá bola pred nami, ako aj s krásami prírody, ktoré uvidíme cestou a zároveň bol naším sprievodcom počas celého výstupu. Prvá zastávka bola pri otvoroch do podzemia, kde v bývalých banských dielach zimujú netopiere, Podkovár južný a Lietavec sťahovavý. Odtiaľ sme kráčali po žltej značke prevažne lesnatým terénom až na vrchol Železník. Po hrebeni sme pokračovali k lokalite zvanej „Kráľov dvor“ a objektívom našich fotoaparátov
Po modrej značke viedla zo Silice do Jovíc prvá jarná turistická akcia
Napísal(a) Martin Markušovský
Za pekného slnečného počasia sa v sobotu 24.3.2018 na autobusovej stanici v Rožňave stretlo cca150 turistov. Účastníci boli z blízkeho okolia, ale aj z Košíc a Spišskej Novej Vsi. Autobusy nás vyviezli do obce Silica, kde sme zahájili prvú jarnú turistickú akciu. Trasa viedla modrou turistickou značkou na Lukáčovu bučinu. Zastavili sme sa aj pri priepasti Malá Žomboj (-142 m), pri ktorej je postavená vyhliadková terasa. Z Lukáčovej bučiny turisti pokračovali novovybudovaným chodníkom na Brzotínsku skalu, za čo patrí vďaka rožňavským značkárom z Klubu slovenských turistov. Z Brzotínskej skaly sú pekné výhľady na Rožňavskú kotlinu a hrebeň Slovenského rudohoria a časť Plešiveckej planiny. Z vyhliadky sme zostúpili do obce Jovice, kde bola akcia ukončená.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).