Turistika (102)
Pozvánka verejnosti na diskusný podvečer „Turizmus v Krase“
Napísal(a) N. Garanová
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (2) – okres Rimavská Sobota
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rimavská Sobota.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (1) – okres Rožňava a Revúca
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Ako dobrý tip na výlet prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rožňava a Revúca.
Fašiangový výstup na Flós absolvovali nielen turisti, ale aj dievčatá v krojoch a vyparádené kone
Napísal(a) Lillian Bronďošová
Obec Gemerská Poloma a 0Z Gemerskej Polomy v sobotu 8. februára 2025 organizovali 2. ročník fašiangového turistického výstupu na Flós. Bezmála 80 turistov z celého okresu absolvovalo 15 kilometrovú trasu spestrenú jazdou na rebriňáku a na koňoch. Na Flóse pri pomníku havárie vojenského lietadla zapálila kahanec najstaršia účastníčka výstupu, pani Emília Očkaíková. Takto sme si pripomenuli opäť tragédiu, ktorá sa stala v októbri v roku 1944.
Zbojnícky expres – jazda vláčikom po historickej trati regiónu Gemer
Napísal(a) MG
Vychutnajte si jazdu vláčikom po historickej trati, odkazujúc na slávne časy regiónu Gemer, nazývaným aj železné srdce Uhorska, v legendárnom zbojníckom prostredí s nádhernou prírodou Čertovej doliny. Neopísateľný zážitok, nádherné scenérie slovenskej prírody, či technické monumenty ako Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom ponúka jazda zbojníckym expresom na trase: Rimavská Sobota – Rimavská Baňa – Hnúšťa – Tisovec – Tisovec-Bánovo – Zbojská a späť. Zbojnícky expres bude vypravený už túto sobotu 17. augusta 2024.
Na strednom Gemeri privítajú priaznivcov Klubu slovenských turistov na 14. stretnutí
Napísal(a) MG od
V rámci Európskeho dňa turistiky v dňoch 15. až 17. septembra v Revúcej a v Rákošskej Bani – Železníku sa uskutoční 14. stretnutie priaznivcov Klubu slovenských turistov. Podujatie je určené predovšetkým pre milovníkov prírody, priaznivcov relaxu v prírode, priaznivcov turistiky a cykloturistiky, ako aj montánnej turistiky. Práve vybrané územie stredného Gemera ponúka pre turistov veľmi dobré podmienky najmä na pešiu turistiku a cykloturistiku s množstvom značených trás. Nájdete tu unikátne historické a technické banské pamiatky alebo miestne múzeá. V stratených dedinkách objavíte čarovnú gemerskú vidiecku architektúru, kaštiele, kúrie, vzácne gotické kostolíky, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty.
Obnovená jednosedačková lanovka z Dediniek na Geravy v Slovenskom raji znovu v prevádzke
Napísal(a) MG od
Jednosedačkovú lanovku z Dediniek na planinu Geravy v Slovenskom raji spustili do prevádzky 7. augusta 2023. Na slávnostnom otvorení prevádzky lanovky sa zúčastnili viacerí hostia: predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Katarína Bruncková, výkonná riaditeľka KRT Lenka Vargová Jurková, starosta obce Dedinky Milan Červenka a ďalší hostia. Dnes už legendárna lanovka na Geravy je aktuálne jedinou funkčnou jednosedačkovou lanovkou na Slovensku. Prevádzka lanovky na Dedinkách bola po dvoch rokoch výstavby prvýkrát spustená v decembri 1970. Vyše tridsať rokov prevážala turistov z obce Dedinky na planinu Geravy a ročne ju využívalo v priemere 15 000 ľudí. Prevádzku lanovky z obce ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. Lanovka, ktorú pred tromi rokmi začala obnovu a zmodernizovala Transporta Chrudim, má dĺžku takmer 2000 metrov. Inestícia do nej vložená predstavuje 500 000 eur.
K rozvoju cykloturistiky v Hnúšti a okolí prispeje rozšírenie ponuky cyklopožičovne
Napísal(a) V. Brádňanský
Mesto Hnúšťa rozšírilo ponuku požičovne bicyklov, čo spolu s tradičným cyklobusom sprístupňuje historické, banícke a prírodné atraktivity domácim obyvateľom, ale aj návštevníkom takmer zabudnutého, ale malebného regiónu Gemer – železného srdca Slovenska.
Pred blížiacou sa letnou turistickou sezónou mesto Hnúšťa v spolupráci s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer nadväzuje na trend rastu dopytu po cykloturistike modernizáciou a rozšírením „vozového parku“ cyklopožičovne, ktorú prevádzkuje. Očakáva, že trend záujmu o cykloturistiku, ako to vidíme v mnohých zahraničných destináciách, bude po situácii s COVID-19 ešte narastať.
Zanieteným a skalným turistom Zimného prechodu Stolickými vrchmi prialo krásne slnečné počasie
Napísal(a) Ing. I. Kvetko
Zimný prechod Stolickými vrchmi sa koná každý rok, od roku 2001 v prvú februárovú sobotu už 19 rokov. Prechod pripravuje Mesto Revúca v spolupráci s Lesmi SR, š. p. Odštepným závodom Revúca a Klubom slovenských turistov Dúbrava.
V sobotu 1. februára 2020 vítalo zanietených a skalných turistov krásne slnečné počasie. Zraz bol pred supermarketom, kde na štart jednotlivých trás vyviezlo turistov päť plných autobusov. Organizátori pripravili pre účastníkov prechodu 2 pešie trasy a 2 trate pre bežkárov, ktoré boli zrušené pre nedostatok snehu. Pešie trasy sú nenáročné s miernym stúpaním, vhodné aj pre menej zdatných a rodiny s deťmi.
Skalisko na hôľnatom vrchole Volovca v novom roku privítalo 800 turistov
Napísal(a) Ing. Nataša Vjesztová
Rožňava 7.1.2020 – Prvá januárová sobota patrila turistom a priateľom prírody, ktorí sa už po 42. krát vydali na novoročný výstup na vrch Volovec (Skalisko). Organizátorom tohto tradičného a čím ďalej viac obľúbeného podujatia bol Klub slovenských turistov Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma. Pre turistov bola zabezpečená mimoriadna autobusová doprava, ktorú mohli využiť na prevoz z Rožňavy na začiatok trasy výstupu do obce Čučma a späť. Turisti mali opäť možnosť získať odznak a účastnícky list za poplatok 3,- eurá, ktorý zahŕňal aj prepravu. Niekoľko turistov si zvolilo vlastnú trasu smerom od Podsúľovej, Úhornianskeho sedla, alebo od obce Betliar. Obľúbenosť tohto výstupu potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa odhadov organizačného výboru sa ho tentokrát zúčastnilo približne 800 ľudí.
Viac...
Výstup na Železník začína v Rákošskej Bani, miestnej časti obce Rákoš
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktoré organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Takýto bol náš 1. ročník Výstupu na Železník
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktorý organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci s TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10. 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto, že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Sirkovanci vystúpili v prvú aprílovú sobotu na vrch Železník
Napísal(a) JUDr. Ján Frák
Prvú aprílovú sobotu dňa 7.4.2018 občianske združenie „Sirkovanci“ v spolupráci s obcou Sirk usporiadalo „Výstup na vrch Železník“. Z obce Sirk sme sa presunuli motorovými vozidlami do obce Rákoš, kde nás privítal predseda občianskeho združenia „Rákošská Cächa“ pán Július Pavelko. Julko nás oboznámil s trasou, ktorá bola pred nami, ako aj s krásami prírody, ktoré uvidíme cestou a zároveň bol naším sprievodcom počas celého výstupu. Prvá zastávka bola pri otvoroch do podzemia, kde v bývalých banských dielach zimujú netopiere, Podkovár južný a Lietavec sťahovavý. Odtiaľ sme kráčali po žltej značke prevažne lesnatým terénom až na vrchol Železník. Po hrebeni sme pokračovali k lokalite zvanej „Kráľov dvor“ a objektívom našich fotoaparátov
Po modrej značke viedla zo Silice do Jovíc prvá jarná turistická akcia
Napísal(a) Martin Markušovský
Za pekného slnečného počasia sa v sobotu 24.3.2018 na autobusovej stanici v Rožňave stretlo cca150 turistov. Účastníci boli z blízkeho okolia, ale aj z Košíc a Spišskej Novej Vsi. Autobusy nás vyviezli do obce Silica, kde sme zahájili prvú jarnú turistickú akciu. Trasa viedla modrou turistickou značkou na Lukáčovu bučinu. Zastavili sme sa aj pri priepasti Malá Žomboj (-142 m), pri ktorej je postavená vyhliadková terasa. Z Lukáčovej bučiny turisti pokračovali novovybudovaným chodníkom na Brzotínsku skalu, za čo patrí vďaka rožňavským značkárom z Klubu slovenských turistov. Z Brzotínskej skaly sú pekné výhľady na Rožňavskú kotlinu a hrebeň Slovenského rudohoria a časť Plešiveckej planiny. Z vyhliadky sme zostúpili do obce Jovice, kde bola akcia ukončená.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.