Turistika (101)
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (2) – okres Rimavská Sobota
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rimavská Sobota.
Gemerské rozhľadne a vyhliadkové veže (1) – okres Rožňava a Revúca
Napísal(a) MM
Gemer sa nachádza v srdci krásnej prírody, preto za pekného a slnečného počasia čoraz viac ľudí mieri do prírody na dlhšie prechádzky, ktoré môžu byť zakončené krásnym výhľadom na okolité hory a krajinu. Okrem prírodných rozhľadní, ktoré sú prakticky na každom vyvýšenom bode, je vybudovaných aj niekoľko samostatne stojacich rohľadní a vyhliadkových veží, ktoré ponúkajú jedinečný pohľad na našu krajinu z výšky. Každá rozhľadňa alebo vyhliadková veža je verejnosti prístupná stavba s vyhliadkovým priestorom nad úrovňou okolitého terénu a porastu, najčastejšie umožňujúca panoramatický 360° rozhľad. Zvyčajne tu nájdete informácie o ich výške, polohe, ale aj o tom z akého materiálu sú a kedy boli postavené a bývajú tu aj mapy okolia. Ako dobrý tip na výlet prinášame krátke informácie o takýchto miestach v okrese Rožňava a Revúca.
Fašiangový výstup na Flós absolvovali nielen turisti, ale aj dievčatá v krojoch a vyparádené kone
Napísal(a) Lillian Bronďošová
Obec Gemerská Poloma a 0Z Gemerskej Polomy v sobotu 8. februára 2025 organizovali 2. ročník fašiangového turistického výstupu na Flós. Bezmála 80 turistov z celého okresu absolvovalo 15 kilometrovú trasu spestrenú jazdou na rebriňáku a na koňoch. Na Flóse pri pomníku havárie vojenského lietadla zapálila kahanec najstaršia účastníčka výstupu, pani Emília Očkaíková. Takto sme si pripomenuli opäť tragédiu, ktorá sa stala v októbri v roku 1944.
Zbojnícky expres – jazda vláčikom po historickej trati regiónu Gemer
Napísal(a) MG
Vychutnajte si jazdu vláčikom po historickej trati, odkazujúc na slávne časy regiónu Gemer, nazývaným aj železné srdce Uhorska, v legendárnom zbojníckom prostredí s nádhernou prírodou Čertovej doliny. Neopísateľný zážitok, nádherné scenérie slovenskej prírody, či technické monumenty ako Čertov viadukt a viadukt Pod Dielom ponúka jazda zbojníckym expresom na trase: Rimavská Sobota – Rimavská Baňa – Hnúšťa – Tisovec – Tisovec-Bánovo – Zbojská a späť. Zbojnícky expres bude vypravený už túto sobotu 17. augusta 2024.
Na strednom Gemeri privítajú priaznivcov Klubu slovenských turistov na 14. stretnutí
Napísal(a) MG od
V rámci Európskeho dňa turistiky v dňoch 15. až 17. septembra v Revúcej a v Rákošskej Bani – Železníku sa uskutoční 14. stretnutie priaznivcov Klubu slovenských turistov. Podujatie je určené predovšetkým pre milovníkov prírody, priaznivcov relaxu v prírode, priaznivcov turistiky a cykloturistiky, ako aj montánnej turistiky. Práve vybrané územie stredného Gemera ponúka pre turistov veľmi dobré podmienky najmä na pešiu turistiku a cykloturistiku s množstvom značených trás. Nájdete tu unikátne historické a technické banské pamiatky alebo miestne múzeá. V stratených dedinkách objavíte čarovnú gemerskú vidiecku architektúru, kaštiele, kúrie, vzácne gotické kostolíky, ktoré sú súčasťou Gotickej cesty.
Obnovená jednosedačková lanovka z Dediniek na Geravy v Slovenskom raji znovu v prevádzke
Napísal(a) MG od
Jednosedačkovú lanovku z Dediniek na planinu Geravy v Slovenskom raji spustili do prevádzky 7. augusta 2023. Na slávnostnom otvorení prevádzky lanovky sa zúčastnili viacerí hostia: predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Katarína Bruncková, výkonná riaditeľka KRT Lenka Vargová Jurková, starosta obce Dedinky Milan Červenka a ďalší hostia. Dnes už legendárna lanovka na Geravy je aktuálne jedinou funkčnou jednosedačkovou lanovkou na Slovensku. Prevádzka lanovky na Dedinkách bola po dvoch rokoch výstavby prvýkrát spustená v decembri 1970. Vyše tridsať rokov prevážala turistov z obce Dedinky na planinu Geravy a ročne ju využívalo v priemere 15 000 ľudí. Prevádzku lanovky z obce ukončili pre technickú nespôsobilosť v roku 2012. Lanovka, ktorú pred tromi rokmi začala obnovu a zmodernizovala Transporta Chrudim, má dĺžku takmer 2000 metrov. Inestícia do nej vložená predstavuje 500 000 eur.
K rozvoju cykloturistiky v Hnúšti a okolí prispeje rozšírenie ponuky cyklopožičovne
Napísal(a) V. Brádňanský
Mesto Hnúšťa rozšírilo ponuku požičovne bicyklov, čo spolu s tradičným cyklobusom sprístupňuje historické, banícke a prírodné atraktivity domácim obyvateľom, ale aj návštevníkom takmer zabudnutého, ale malebného regiónu Gemer – železného srdca Slovenska.
Pred blížiacou sa letnou turistickou sezónou mesto Hnúšťa v spolupráci s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer nadväzuje na trend rastu dopytu po cykloturistike modernizáciou a rozšírením „vozového parku“ cyklopožičovne, ktorú prevádzkuje. Očakáva, že trend záujmu o cykloturistiku, ako to vidíme v mnohých zahraničných destináciách, bude po situácii s COVID-19 ešte narastať.
Zanieteným a skalným turistom Zimného prechodu Stolickými vrchmi prialo krásne slnečné počasie
Napísal(a) Ing. I. Kvetko
Zimný prechod Stolickými vrchmi sa koná každý rok, od roku 2001 v prvú februárovú sobotu už 19 rokov. Prechod pripravuje Mesto Revúca v spolupráci s Lesmi SR, š. p. Odštepným závodom Revúca a Klubom slovenských turistov Dúbrava.
V sobotu 1. februára 2020 vítalo zanietených a skalných turistov krásne slnečné počasie. Zraz bol pred supermarketom, kde na štart jednotlivých trás vyviezlo turistov päť plných autobusov. Organizátori pripravili pre účastníkov prechodu 2 pešie trasy a 2 trate pre bežkárov, ktoré boli zrušené pre nedostatok snehu. Pešie trasy sú nenáročné s miernym stúpaním, vhodné aj pre menej zdatných a rodiny s deťmi.
Skalisko na hôľnatom vrchole Volovca v novom roku privítalo 800 turistov
Napísal(a) Ing. Nataša Vjesztová
Rožňava 7.1.2020 – Prvá januárová sobota patrila turistom a priateľom prírody, ktorí sa už po 42. krát vydali na novoročný výstup na vrch Volovec (Skalisko). Organizátorom tohto tradičného a čím ďalej viac obľúbeného podujatia bol Klub slovenských turistov Rožňava, mesto Rožňava a obec Čučma. Pre turistov bola zabezpečená mimoriadna autobusová doprava, ktorú mohli využiť na prevoz z Rožňavy na začiatok trasy výstupu do obce Čučma a späť. Turisti mali opäť možnosť získať odznak a účastnícky list za poplatok 3,- eurá, ktorý zahŕňal aj prepravu. Niekoľko turistov si zvolilo vlastnú trasu smerom od Podsúľovej, Úhornianskeho sedla, alebo od obce Betliar. Obľúbenosť tohto výstupu potvrdzuje aj skutočnosť, že podľa odhadov organizačného výboru sa ho tentokrát zúčastnilo približne 800 ľudí.
Výstup na Železník začína v Rákošskej Bani, miestnej časti obce Rákoš
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktoré organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Viac...
Takýto bol náš 1. ročník Výstupu na Železník
Napísal(a) Július Pavelko
Po nultom ročníku Výstupu na Železník v roku 2017, ktorý organizovalo Občianske združenie Rákošská cächa so sídlom v Rákošskej Bani v spolupráci s TO KST Dúbrava Jelšava, a ktorého i napriek zlému počasiu sa zúčastnilo 45 účastníkov, sa organizátori rozhodli pokračovať v tejto akcii. Po skúsenostiach z minulého roku sa organizátori tejto akcie rozhodli, že 1. ročník Výstupu na Železník presunú o mesiac skôr, a tak 13.10. 2018 nadišiel ten správny čas na začatie peknej tradície v okolí vrchu Železník, ktorého súčasťou je nielen pekná príroda, ale i bohatá banská história. Výstup začína v miestnej časti obce Rákoš, v Rákošskej Bani, nielen preto, že tam má sídlo Občianske združenie, ale aj preto, že je to oblasť, kde pred 120 rokmi bol najväčší rozmach baníctva v okolí,
Sirkovanci vystúpili v prvú aprílovú sobotu na vrch Železník
Napísal(a) JUDr. Ján Frák
Prvú aprílovú sobotu dňa 7.4.2018 občianske združenie „Sirkovanci“ v spolupráci s obcou Sirk usporiadalo „Výstup na vrch Železník“. Z obce Sirk sme sa presunuli motorovými vozidlami do obce Rákoš, kde nás privítal predseda občianskeho združenia „Rákošská Cächa“ pán Július Pavelko. Julko nás oboznámil s trasou, ktorá bola pred nami, ako aj s krásami prírody, ktoré uvidíme cestou a zároveň bol naším sprievodcom počas celého výstupu. Prvá zastávka bola pri otvoroch do podzemia, kde v bývalých banských dielach zimujú netopiere, Podkovár južný a Lietavec sťahovavý. Odtiaľ sme kráčali po žltej značke prevažne lesnatým terénom až na vrchol Železník. Po hrebeni sme pokračovali k lokalite zvanej „Kráľov dvor“ a objektívom našich fotoaparátov
Po modrej značke viedla zo Silice do Jovíc prvá jarná turistická akcia
Napísal(a) Martin Markušovský
Za pekného slnečného počasia sa v sobotu 24.3.2018 na autobusovej stanici v Rožňave stretlo cca150 turistov. Účastníci boli z blízkeho okolia, ale aj z Košíc a Spišskej Novej Vsi. Autobusy nás vyviezli do obce Silica, kde sme zahájili prvú jarnú turistickú akciu. Trasa viedla modrou turistickou značkou na Lukáčovu bučinu. Zastavili sme sa aj pri priepasti Malá Žomboj (-142 m), pri ktorej je postavená vyhliadková terasa. Z Lukáčovej bučiny turisti pokračovali novovybudovaným chodníkom na Brzotínsku skalu, za čo patrí vďaka rožňavským značkárom z Klubu slovenských turistov. Z Brzotínskej skaly sú pekné výhľady na Rožňavskú kotlinu a hrebeň Slovenského rudohoria a časť Plešiveckej planiny. Z vyhliadky sme zostúpili do obce Jovice, kde bola akcia ukončená.
Jubilejný 40. ročník Prechodu Muránskou planinou aj s priateľmi z družobného mesta Fryšták
Napísal(a) Jozef Kubaško
Jubilejného 40. ročníka Prechodu Muránskou planinou, ktorý sa uskutočnil 10. februára 2018, sa opäť zúčastnili aj naši priatelia z družobného mesta Fryšták so starostom Mgr. Lubomírom Doležalom s manželkou. Spolu s nimi sme sa zastavili na Veľkej Lúke pri p. Erike Homolovej, kde sme si uctili pamiatku poslanca obecného zastupiteľstva a člena ZO SZPB Muráň Ing. Mgr. Svetoslava Albíniho a následne sme sa presunuli vozom ťahaným koníkmi na záložné letisko Tri duby, kde sme položili veniec na počesť oslobodenia obce Muráň. Po výbornom guľáši si každý účastník vyzdvihol pekné tričko s magnetkou a kalendárom, ktorý mu bude pripomínať jubilejný 40. ročník Zimného prechodu Muránskou planinou.































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-