Pôvodný „vozový cyklopark“ mesta mal komunitný charakter. Pozostával prevažne z bicyklov darovaných občanmi. Rozvojový zámer mesta Hnúšťa finančne podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom cez Rozvojovú agentúru BBSK a oblastnú organizáciu cestovného ruchu GEMER vo výške 4 680 Eur s názvom „Sadni na bicykel s rodinou“ má prispieť k profesionalizácii poskytovaných služieb cykloturistiky. Konkrétne prenájmom bicyklov a zabezpečením jázd cyklobusu, ktoré poskytuje Turistické informačné centrum mesta Hnúšťa nielen pre návštevníkov, ale aj domácich.
Ako už napovedá samotný názov, projekt myslí na všetky vekové kategórie. Ako uviedol primátor mesta Hnúšťa Roman Lebeda: ,,V Hnúšti sme opäť rozšírili požičovňu bicyklov, tentokrát vďaka úspešnému projektu mesta, na ktorý sme získali prostriedky z Rozvojovej agentúry BBSK cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Gemer. Z tohto projektu sme zakúpili nové bicykle a cyklovozík. V súčasnosti máme k dispozícii: 4 elektrobicykle vhodné pre seniorov, alebo príležitostných cyklistov do náročnejších stúpaní, 5 kvalitných krosových bicyklov, ktoré sú vhodné na asfalt i lesné cesty v prírode, niekoľko starších dospeláckych i detských bicyklov na kratšie trasy a cyklovozík pre rodinky s malým dieťaťom.“
Mesto Hnúšťa má skvelé predpoklady pre rozvoj cykloturistiky. Ako hlavná výhoda sa javí poloha mesta na križovatke severo-južnej Cyklomagistrály Liptov – Horehronie – Gemer a Rudohorskej cyklomagistrály pretínajúcej horský región zo západu na východ. V nadväznosti na tieto hlavné trasy si záujemcovia vedia vytvoriť výlety s rôznou náročnosťou po meste a jeho okolí. V samotnej Hnúšti môžeme medzi atraktivity zaradiť Múzeum priemyslu či Múzeum socialistických kuriozít.
Smerom na juh sa určite oplatí navštíviť gotické kostolíky v Rimavskom Brezovom, Rimavskej Bani či v Kraskove. Za výhľadom je možné sa vybrať doslova na ktorýkoľvek vrch v okolí mesta. Predovšetkým dominanta mesta – vrch Sinec, ponúka čarovné výhľady na celú Rimavskú dolinu, či malebná dedinka Polom (mestská časť) ukáže krásu zabudnutých slovenských horských osád s výhľadom na celý región Gemer.
Cez leto je vyhľadávanou destináciou vodná nádrž Teplý vrch, z Hnúšte je to po cyklotrasách ideálny celodenný výlet. Cyklobus, ktorý bude v prevádzke aj túto letnú sezónu, bude slúžiť najmä tým, ktorí budú chcieť objavovať cykloturistické ciele v Národnom parku Muránska planina. V súčasnej dobe mesto plánuje konkrétne termíny jázd, ktoré by mali pripadnúť na mesiace júl a august. Cena cyklobusu zostáva aj v roku 2020 platná podľa aktuálneho cenníka čo predstavuje 7 € na osobu pri obsadení cyklobusu aspoň piatimi osobami.
Ako uviedol Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Sme veľmi radi, že spoločne dokážeme rozvíjať cestovný ruch v kraji a podporovať zmysluplné projekty, ktoré vytvárajú ponuku trávenia voľného času pre návštevníkov zo Slovenska i zahraničia. Gemer je úžasným miestom na trávenie dovolenky. Nie je preplnený a je neobjavený. Vďaka projektom, ktoré realizovalo mesto Hnúšťa, vieme už toto leto reagovať na zvýšený záujem Slovákov po cestovaní a ponúknuť im služby, ktoré si žiadajú a zároveň im umožniť spoznávať celý región, nielen jeho najznámejšie lokality.“
Predstavenie cykloturistickej ponuky v meste Hnúšťa a okolí sa uskutočnilo dnes za prítomnosti predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera. Po návšteve Turistického informačného centra a predstavení cyklo ponuky primátorom mesta Hnúšťa, sa hostia spoločne vybrali na krátky cyklovýlet k nedávno rekonštruovanému objektu – „Tureckému mostu“.
Táto obnovená pamiatka stmelila obyvateľov mesta Hnúšťa, ktorí sa dobrovoľne s podporou mesta zúčastnili na jej obnove a v súčasnej dobe je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter po tomto krátkom výlete na bicykli uviedol.: „Som veľmi rád, že sa mesto Hnúšťa snaží podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne aj prostredníctvom cykloturistiky. Samotné mesto má turistom čo ponúknuť, okrem Tureckého mosta, ktorý sme dnes navštívili, nadväzuje aj na svoju priemyselnú históriu a v okolí je množstvo atraktívnych turistických cieľov.“
Krajský cyklokoordinátor Peter Halaj doplnil, že „rozvoj cykloturistiky a cyklodopravy v situácii ovplyvnenej ochorením COVID-19 podľa svetových štatistík naberá na popularite. To sa odzrkadľuje nielen pri sčítavaní cyklistov, ale aj na zvýšenom dopyte po bicykloch. Banskobystrický samosprávny kraj preto oceňuje a podporuje iniciatívy smerujúce k rozširovaniu ponuky cykloproduktov v kraji. Do budúcna plánujeme okrem obnovy cykloturistických trás a súvisiacej infraštruktúry, vytvorenie informačného cykloportálu aj strategické pokrytie rozvoja cyklodopravy v rámci prípravy koncepčného dokumentu Kostrovej siete hlavných cyklistických koridorov a vypracovanie projektových dokumentácií.“
Mgr. Viktor Brádňanský





























Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.