Pôvodný „vozový cyklopark“ mesta mal komunitný charakter. Pozostával prevažne z bicyklov darovaných občanmi. Rozvojový zámer mesta Hnúšťa finančne podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom cez Rozvojovú agentúru BBSK a oblastnú organizáciu cestovného ruchu GEMER vo výške 4 680 Eur s názvom „Sadni na bicykel s rodinou“ má prispieť k profesionalizácii poskytovaných služieb cykloturistiky. Konkrétne prenájmom bicyklov a zabezpečením jázd cyklobusu, ktoré poskytuje Turistické informačné centrum mesta Hnúšťa nielen pre návštevníkov, ale aj domácich.
Ako už napovedá samotný názov, projekt myslí na všetky vekové kategórie. Ako uviedol primátor mesta Hnúšťa Roman Lebeda: ,,V Hnúšti sme opäť rozšírili požičovňu bicyklov, tentokrát vďaka úspešnému projektu mesta, na ktorý sme získali prostriedky z Rozvojovej agentúry BBSK cez Oblastnú organizáciu cestovného ruchu Gemer. Z tohto projektu sme zakúpili nové bicykle a cyklovozík. V súčasnosti máme k dispozícii: 4 elektrobicykle vhodné pre seniorov, alebo príležitostných cyklistov do náročnejších stúpaní, 5 kvalitných krosových bicyklov, ktoré sú vhodné na asfalt i lesné cesty v prírode, niekoľko starších dospeláckych i detských bicyklov na kratšie trasy a cyklovozík pre rodinky s malým dieťaťom.“
Mesto Hnúšťa má skvelé predpoklady pre rozvoj cykloturistiky. Ako hlavná výhoda sa javí poloha mesta na križovatke severo-južnej Cyklomagistrály Liptov – Horehronie – Gemer a Rudohorskej cyklomagistrály pretínajúcej horský región zo západu na východ. V nadväznosti na tieto hlavné trasy si záujemcovia vedia vytvoriť výlety s rôznou náročnosťou po meste a jeho okolí. V samotnej Hnúšti môžeme medzi atraktivity zaradiť Múzeum priemyslu či Múzeum socialistických kuriozít.
Smerom na juh sa určite oplatí navštíviť gotické kostolíky v Rimavskom Brezovom, Rimavskej Bani či v Kraskove. Za výhľadom je možné sa vybrať doslova na ktorýkoľvek vrch v okolí mesta. Predovšetkým dominanta mesta – vrch Sinec, ponúka čarovné výhľady na celú Rimavskú dolinu, či malebná dedinka Polom (mestská časť) ukáže krásu zabudnutých slovenských horských osád s výhľadom na celý región Gemer.
Cez leto je vyhľadávanou destináciou vodná nádrž Teplý vrch, z Hnúšte je to po cyklotrasách ideálny celodenný výlet. Cyklobus, ktorý bude v prevádzke aj túto letnú sezónu, bude slúžiť najmä tým, ktorí budú chcieť objavovať cykloturistické ciele v Národnom parku Muránska planina. V súčasnej dobe mesto plánuje konkrétne termíny jázd, ktoré by mali pripadnúť na mesiace júl a august. Cena cyklobusu zostáva aj v roku 2020 platná podľa aktuálneho cenníka čo predstavuje 7 € na osobu pri obsadení cyklobusu aspoň piatimi osobami.
Ako uviedol Jaroslav Hric, výkonný riaditeľ OOCR Gemer: „Sme veľmi radi, že spoločne dokážeme rozvíjať cestovný ruch v kraji a podporovať zmysluplné projekty, ktoré vytvárajú ponuku trávenia voľného času pre návštevníkov zo Slovenska i zahraničia. Gemer je úžasným miestom na trávenie dovolenky. Nie je preplnený a je neobjavený. Vďaka projektom, ktoré realizovalo mesto Hnúšťa, vieme už toto leto reagovať na zvýšený záujem Slovákov po cestovaní a ponúknuť im služby, ktoré si žiadajú a zároveň im umožniť spoznávať celý región, nielen jeho najznámejšie lokality.“
Predstavenie cykloturistickej ponuky v meste Hnúšťa a okolí sa uskutočnilo dnes za prítomnosti predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Jána Luntera. Po návšteve Turistického informačného centra a predstavení cyklo ponuky primátorom mesta Hnúšťa, sa hostia spoločne vybrali na krátky cyklovýlet k nedávno rekonštruovanému objektu – „Tureckému mostu“.
Táto obnovená pamiatka stmelila obyvateľov mesta Hnúšťa, ktorí sa dobrovoľne s podporou mesta zúčastnili na jej obnove a v súčasnej dobe je vyhľadávanou turistickou lokalitou. Predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter po tomto krátkom výlete na bicykli uviedol.: „Som veľmi rád, že sa mesto Hnúšťa snaží podporiť rozvoj cestovného ruchu v regióne aj prostredníctvom cykloturistiky. Samotné mesto má turistom čo ponúknuť, okrem Tureckého mosta, ktorý sme dnes navštívili, nadväzuje aj na svoju priemyselnú históriu a v okolí je množstvo atraktívnych turistických cieľov.“
Krajský cyklokoordinátor Peter Halaj doplnil, že „rozvoj cykloturistiky a cyklodopravy v situácii ovplyvnenej ochorením COVID-19 podľa svetových štatistík naberá na popularite. To sa odzrkadľuje nielen pri sčítavaní cyklistov, ale aj na zvýšenom dopyte po bicykloch. Banskobystrický samosprávny kraj preto oceňuje a podporuje iniciatívy smerujúce k rozširovaniu ponuky cykloproduktov v kraji. Do budúcna plánujeme okrem obnovy cykloturistických trás a súvisiacej infraštruktúry, vytvorenie informačného cykloportálu aj strategické pokrytie rozvoja cyklodopravy v rámci prípravy koncepčného dokumentu Kostrovej siete hlavných cyklistických koridorov a vypracovanie projektových dokumentácií.“
Mgr. Viktor Brádňanský


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a