Oživenie klubu dobšinských turistov sa datuje od roku 1964, kedy bol založený mototuristický oddiel a začalo sa s organizovaním aj mototuristických orientačných pretekov. Cieľavedomejšia a aktívnejšia práca s mládežou začala v roku 1979, kedy bola pri odbore turistiky v Dobšinej založená turistická organizácia mládeže (TOM).
Začiatkom 80. rokov turistický odbor združoval v pešej, lyžiarskej, mototuristike a TOM 130 členov a mal k dispozícii 36 cvičiteľov z vlastných radov. Po reorganizácii orgánov turistiky v 90. rokoch minulého storočia došlo k zmene názvu klubu na Klub slovenských turistov Dobšiná.V súčasnosti KST Dobšiná združuje dobšinských turistických nadšencov a organizuje časté vychádzky nielen do okolia Dobšinej, ale na svojich túrach spoznávajú jeho členovia aj iné vzdialenejšie zaujímavé turistické možnosti. Stará sa však nielen o pohybové aktivity turistov, ale aj o ich bezpečnosť udržiavaním a značením turistických chodníkov a o správnu orientáciu v teréne osadzovaním turistických značiek a orientačných rázcestníkov. A to aj pre ostatných početných turistov z rôznych častí Slovenska i zahraničia, ktorí s obľubou navštevujú tieto končiny v južnej časti Slovenského raja (i v celom Slovenskom rudohorí).
KST Dobšiná má vo vlastníctve aj chatu Rita (
Chatu Rita, pôvodne drevenú súkromnú chatu kúpil v roku 1948 KSTL, neskôr sa stala majetkom Telovýchovnej jednoty Dobšiná, do ktorej bol odbor turistiky začlenený a po oprave v roku 1967 sa dostala do plnej prevádzky. V roku 1979 chatu zničil požiar a následne do jedného roka bola postavená chata nová, v súčasnosti murovaná. Svoj názov dostala údajne po jednej krásnej dáme, keď sa počas jedného z mnohých pobytov konal na chate maškarný ples. Súťaž o najkrajšiu masku vyhrala istá pani Rita. Odvtedy chata na Čuntave dostala toto ženské pomenovanie a ostalo jej až podnes. Prácu vedenia klubu i jej členov si váži aj mesto Dobšiná, ktoré udelilo klubu pri príležitosti 90. výročia založenia KST Dobšiná najvyššie mestské vyznamenanie Cena Mesta Dobšiná v rámci Dní Mesta Dobšiná v máji 2012, zároveň toto vysoké ocenenie získal aj predseda KST Gejza Plichta. Ocenenie dostal klub aj 22.4.2012 na XIII. Valnom zhromaždení najvyššieho orgánu Klubu slovenských turistov, ktoré sa konalo v Martine, kde mu bola udelená Plaketa KST.
Hlavné oslavy 90. výročia sa konali 23.- 24. júna 2012 na Mestskom zraze KST na Čuntave (už 41. ročník), na priestranstve pred chatou Rita. Klub sa na oslavy svojho výročia svedomito pripravil. Pripravil peknú jubilejnú vlajočku, tričká s potlačou k výročiu v rôznych farebných mutáciách, pamätnú knihu, výstavku fotografií a premietanie filmov z histórie klubu, darčekové predmety, tombolu, rôzny športový program, večerné posedenie pri vatre s hudbou a pesničkami...
Turisti sa na Čuntavu schádzali z rôznych smerov už od predpoludňajších hodín (organizovaní turisti z Dobšinej a Rožňavy mali počas túry zabezpečený aj bezplatný vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne, my, Levičania, sme sa k nim po výstupe po žltej značke od parkoviska pri Dobšinskej ľadovej jaskyni pripojili na Nižnej záhrade), zaregistrovali svoju účasť podpisom do účastníckej listiny i do Pamätnej knihy, a za zvukov ľudových piesní v podaní prítomnej kapely a za družnej debaty so známymi, ale aj s tými, ktorí sa tu spoznávali a spoznali, im po túre dobre padol výborný guláš i čapované pivo.Osláv sa zúčastnili nielen členovia KST Dobšiná, ale aj mnoho ďalších Dobšinčanov, podporiť a popriať veľa ďalších úspechov prišli aj turisti zo spriatelených klubov – KST Volovec a KST Elán z Rožňavy a ďalší turisti, ktorí sa pridali k oslavujúcim samostatným a individuálnym výstupom na Čuntavu. Oslavy začali príhovorom toho najpovolanejšieho – predseda KST Dobšiná Gejza Plichta privítal účastníkov a krátkym prierezom histórie klubu oboznámil účastníkov o jeho 90 ročnej činnosti. Osláv sa zúčastnili aj predstavitelia mesta Dobšiná, zástupca výkonného výboru KST Štefan Kuiš, ktorý pozdravil účastníkov zrazu a odovzdal ocenenia (strieborný odznak KST) dobšinským turistom Gejzovi Plichtovi (predseda KST), Igorovi Matejzelovi (technik na chate Rita) a Michalovi Fundjovi (vedúci pre zimnú turistiku). Odovzdal aj ďalšie ďakovné listy a plakety (jedným z ocenených bol aj Ladislav Székely z KST Elán Rožnava, známy aj zo stránky Maj Gemer, kde často informuje o turistických aktivitách a futbalových zápasoch v okrese Rožňava). Klubu zagratuloval, ocenil jeho prácu a poprial veľa úspechov prítomný primátor mesta Dobšiná Karol Horník, predseda Regionálnej rady KST v Rožňave a zároveň predseda KST Elán Martin Markušovský a ďalší prítomní.
Po slávnostnom otvorení sa šťastlivci tešili z cien v tombole, ktoré im vylosoval popredný slovenský horolezec, známy aj z viacerých významných výstupov na himalájske osemtisícovky, dobšinský rodák Ľudovít Záhoranský. Počas rôznych športových zápolení (čo všetko bolo pripravené je na jednej z priložených fotografií) sa deti mohli povoziť a dospelí si aj zajazdiť na koňoch z Ranča pod Ostrou skalou. Večer pre skalných, ktorí sa po prenocovaní na chate Rita či vo vlastných stanoch zúčastnili aj druhého dňa osláv, vyvrcholil zapálením vatry a pohodovým posedením pri hudbe, pesničkách a debatách. Ráno na druhý deň (v nedeľu), kto mal chuť, mohol vystúpiť na Ondrejisko a pokochať sa krásnym výhľadom, alebo len tak si hovieť v krásnej prírode, či dopovedať si večer rozdebatované témy.Oslavy sa skončili, ale úspešná činnosť bude určite naďalej pokračovať. Prajeme KST Dobšiná ešte veľa ďalších priaznivých rokov, nech sa im naďalej darí a nech svojou činnosťou tešia čoraz viac turistov a návštevníkov našej krásnej prírody!
Text a foto: Marta Mikitová
{gallery}sport/turistika/cuntava/90{/gallery}
{jcomments on}
































História organizovanej turistiky v Dobšinej sa začala datovať od roku 1922, kedy bol v meste založený "Klub československých turistov". Od samého začiatku bola jeho činnosť veľmi bohatá i zásluhou jeho predsedu Žigmunda Tratnera, ktorý vo funkcii predsedu vytrval až do roku 1936. Okrem turistických vychádzok to bola predovšetkým činnosť značkárska, ktorá sa vykonávala každú nedeľu dovtedy, kým celé okolie nebolo vyznačené turistickými značkami. Členovia turistického klubu s veľkým elánom propagovali Dobšinskú ľadovú jaskyňu, a to vo forme vydávania pohľadníc a rôzneho propagačného materiálu. Popri turistike sa dostávala stále viac do povedomia aj lyžiarska činnosť a v roku 1932 sa
Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-