Oživenie klubu dobšinských turistov sa datuje od roku 1964, kedy bol založený mototuristický oddiel a začalo sa s organizovaním aj mototuristických orientačných pretekov. Cieľavedomejšia a aktívnejšia práca s mládežou začala v roku 1979, kedy bola pri odbore turistiky v Dobšinej založená turistická organizácia mládeže (TOM).
Začiatkom 80. rokov turistický odbor združoval v pešej, lyžiarskej, mototuristike a TOM 130 členov a mal k dispozícii 36 cvičiteľov z vlastných radov. Po reorganizácii orgánov turistiky v 90. rokoch minulého storočia došlo k zmene názvu klubu na Klub slovenských turistov Dobšiná.V súčasnosti KST Dobšiná združuje dobšinských turistických nadšencov a organizuje časté vychádzky nielen do okolia Dobšinej, ale na svojich túrach spoznávajú jeho členovia aj iné vzdialenejšie zaujímavé turistické možnosti. Stará sa však nielen o pohybové aktivity turistov, ale aj o ich bezpečnosť udržiavaním a značením turistických chodníkov a o správnu orientáciu v teréne osadzovaním turistických značiek a orientačných rázcestníkov. A to aj pre ostatných početných turistov z rôznych častí Slovenska i zahraničia, ktorí s obľubou navštevujú tieto končiny v južnej časti Slovenského raja (i v celom Slovenskom rudohorí).
KST Dobšiná má vo vlastníctve aj chatu Rita (
Chatu Rita, pôvodne drevenú súkromnú chatu kúpil v roku 1948 KSTL, neskôr sa stala majetkom Telovýchovnej jednoty Dobšiná, do ktorej bol odbor turistiky začlenený a po oprave v roku 1967 sa dostala do plnej prevádzky. V roku 1979 chatu zničil požiar a následne do jedného roka bola postavená chata nová, v súčasnosti murovaná. Svoj názov dostala údajne po jednej krásnej dáme, keď sa počas jedného z mnohých pobytov konal na chate maškarný ples. Súťaž o najkrajšiu masku vyhrala istá pani Rita. Odvtedy chata na Čuntave dostala toto ženské pomenovanie a ostalo jej až podnes. Prácu vedenia klubu i jej členov si váži aj mesto Dobšiná, ktoré udelilo klubu pri príležitosti 90. výročia založenia KST Dobšiná najvyššie mestské vyznamenanie Cena Mesta Dobšiná v rámci Dní Mesta Dobšiná v máji 2012, zároveň toto vysoké ocenenie získal aj predseda KST Gejza Plichta. Ocenenie dostal klub aj 22.4.2012 na XIII. Valnom zhromaždení najvyššieho orgánu Klubu slovenských turistov, ktoré sa konalo v Martine, kde mu bola udelená Plaketa KST.
Hlavné oslavy 90. výročia sa konali 23.- 24. júna 2012 na Mestskom zraze KST na Čuntave (už 41. ročník), na priestranstve pred chatou Rita. Klub sa na oslavy svojho výročia svedomito pripravil. Pripravil peknú jubilejnú vlajočku, tričká s potlačou k výročiu v rôznych farebných mutáciách, pamätnú knihu, výstavku fotografií a premietanie filmov z histórie klubu, darčekové predmety, tombolu, rôzny športový program, večerné posedenie pri vatre s hudbou a pesničkami...
Turisti sa na Čuntavu schádzali z rôznych smerov už od predpoludňajších hodín (organizovaní turisti z Dobšinej a Rožňavy mali počas túry zabezpečený aj bezplatný vstup do Dobšinskej ľadovej jaskyne, my, Levičania, sme sa k nim po výstupe po žltej značke od parkoviska pri Dobšinskej ľadovej jaskyni pripojili na Nižnej záhrade), zaregistrovali svoju účasť podpisom do účastníckej listiny i do Pamätnej knihy, a za zvukov ľudových piesní v podaní prítomnej kapely a za družnej debaty so známymi, ale aj s tými, ktorí sa tu spoznávali a spoznali, im po túre dobre padol výborný guláš i čapované pivo.Osláv sa zúčastnili nielen členovia KST Dobšiná, ale aj mnoho ďalších Dobšinčanov, podporiť a popriať veľa ďalších úspechov prišli aj turisti zo spriatelených klubov – KST Volovec a KST Elán z Rožňavy a ďalší turisti, ktorí sa pridali k oslavujúcim samostatným a individuálnym výstupom na Čuntavu. Oslavy začali príhovorom toho najpovolanejšieho – predseda KST Dobšiná Gejza Plichta privítal účastníkov a krátkym prierezom histórie klubu oboznámil účastníkov o jeho 90 ročnej činnosti. Osláv sa zúčastnili aj predstavitelia mesta Dobšiná, zástupca výkonného výboru KST Štefan Kuiš, ktorý pozdravil účastníkov zrazu a odovzdal ocenenia (strieborný odznak KST) dobšinským turistom Gejzovi Plichtovi (predseda KST), Igorovi Matejzelovi (technik na chate Rita) a Michalovi Fundjovi (vedúci pre zimnú turistiku). Odovzdal aj ďalšie ďakovné listy a plakety (jedným z ocenených bol aj Ladislav Székely z KST Elán Rožnava, známy aj zo stránky Maj Gemer, kde často informuje o turistických aktivitách a futbalových zápasoch v okrese Rožňava). Klubu zagratuloval, ocenil jeho prácu a poprial veľa úspechov prítomný primátor mesta Dobšiná Karol Horník, predseda Regionálnej rady KST v Rožňave a zároveň predseda KST Elán Martin Markušovský a ďalší prítomní.
Po slávnostnom otvorení sa šťastlivci tešili z cien v tombole, ktoré im vylosoval popredný slovenský horolezec, známy aj z viacerých významných výstupov na himalájske osemtisícovky, dobšinský rodák Ľudovít Záhoranský. Počas rôznych športových zápolení (čo všetko bolo pripravené je na jednej z priložených fotografií) sa deti mohli povoziť a dospelí si aj zajazdiť na koňoch z Ranča pod Ostrou skalou. Večer pre skalných, ktorí sa po prenocovaní na chate Rita či vo vlastných stanoch zúčastnili aj druhého dňa osláv, vyvrcholil zapálením vatry a pohodovým posedením pri hudbe, pesničkách a debatách. Ráno na druhý deň (v nedeľu), kto mal chuť, mohol vystúpiť na Ondrejisko a pokochať sa krásnym výhľadom, alebo len tak si hovieť v krásnej prírode, či dopovedať si večer rozdebatované témy.Oslavy sa skončili, ale úspešná činnosť bude určite naďalej pokračovať. Prajeme KST Dobšiná ešte veľa ďalších priaznivých rokov, nech sa im naďalej darí a nech svojou činnosťou tešia čoraz viac turistov a návštevníkov našej krásnej prírody!
Text a foto: Marta Mikitová
{gallery}sport/turistika/cuntava/90{/gallery}
{jcomments on}

































História organizovanej turistiky v Dobšinej sa začala datovať od roku 1922, kedy bol v meste založený "Klub československých turistov". Od samého začiatku bola jeho činnosť veľmi bohatá i zásluhou jeho predsedu Žigmunda Tratnera, ktorý vo funkcii predsedu vytrval až do roku 1936. Okrem turistických vychádzok to bola predovšetkým činnosť značkárska, ktorá sa vykonávala každú nedeľu dovtedy, kým celé okolie nebolo vyznačené turistickými značkami. Členovia turistického klubu s veľkým elánom propagovali Dobšinskú ľadovú jaskyňu, a to vo forme vydávania pohľadníc a rôzneho propagačného materiálu. Popri turistike sa dostávala stále viac do povedomia aj lyžiarska činnosť a v roku 1932 sa
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-